V ostatnom článku som sa venoval absurdnej dráme, ako oblasti celkom netypickej a netradičnej. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa stretol s ešte zaujímavejšou formou drámy. Epické divadlo je pokus, ktorý mal niečo docieliť. A podarilo sa?
Zakladateľom epického divadla je Bertolt Brecht, nemecký dramatik a divadelný teoretik. Tento človek prišiel v 20. storočí s epickým divadlom ako myšlienkou divadla odcudzenia a politického divadla. Zobrazoval najbiednejších a snažil sa ľudí svojim proletárskym divadlom vyprovokovať k akcii.
Brecht nechcel, aby sa divák identifikoval s postavami, dokonca sa snažil tento pocit divákovi zničiť. Na to využíval neobvyklé inscenačné techniky ako napríklad vysunuté pódium alebo rafinovanú prácu s kulisami(chýbajúca opona). Brecht donútil hercov, aby sa štiepili, aby stále poukazovali , že postava, ktorú hrajú, je len postavou. Mne osobne na tomto štýle divadla imponuje jedine rozprávač, ktorý nás sprevádza počas celého diela.
Mňa však epické divadlo vôbec nezaujalo. Pripadá mi to, ako keby sa do umenia vnášalo veľa politiky a podobných vecí. Možno to vnímam troška intenzívnejšie, vzhľadom na to, že to vzniklo počas najväčšieho omylu 20. storočia (nástup komunizmu), ale aj tak sa mi viac páči klasická dráma. Proste to už nie je to pravé umenie. (Aj keď tento názor je relatívny, takže ho prosím berte s rezervou.)
Keď porovnám epické divadlo s absurdnou drámou, tak množstvu ľudí sa práve epické divadlo bude určite páčiť viac, lebo je prístupnejšie masovému divákovi. Podľa mňa je však krajšia absurdná dráma, čomu dávajú za pravdu aj slovenské divadla. Hry od autorov absurdnej drámy hrávajú častejšie ako hry autorov epického divadla.
V každom prípade nechcem epické divadlo nejako odcudzovať. Každé umenie ma niečo do seba a určite si nájde svojich priaznivcov. Ja by som omnoho radšej však videl nejaké divadelné predstavenie z tohto súdka. Ako napríklad Brechtovu Žobrácku operu alebo Matku Guráž. Určite by sa mi to páčilo. Aj keď je pravda, že časom by ma divadelné hry na tento štýl začali nudiť svojimi charakteristikami, ako napríklad prezradenie deja hry dopredu alebo ničenie umeleckého zážitku. V každom prípade oceňujem experimentálnosť v tejto oblasti. Nie však každý experiment vyjde podľa našich predstáv.
Jozef “Chosé” Dzuriš
aka —->>>>Nehru-ur<<<<—-
————————————————————————————————————————————–
“Sme divadlom tomuto svetu – hrajme tak, nech sa publikum nenudí.”- Pavel Kosorin
Žiaden komentár k “Epické divadlo – blýskavé (ne)zlato”