Poznáte ten pocit, keď stratíte nejakú vec a ani za svet si nemôžete spomenúť, kam ste ju dali alebo kedy ste ju použili naposledy? Je to nepríjemný pocit, ale o chvíľu ho vymenia starosti alebo radosti, pohnete sa ďalej a poviete si, že veď ono sa to raz nájde. Viete si ale predstaviť, že by ste nedokázali prestať hľadať kým tú vec nenájdete a je jedno ako dlho ju budete hľadať, alebo koľkokrát vypracete skriňu a poličky, len aby ste ju našli? Nadpriemerne vysoká, tmavovlasá, tradične ženská hrdinka s ironickým menom Sandy Shortt (Sandy Krátka), má presne takýto problém. Keď pred dvadsiatimi rokmi jej rivalka z detstva Jenny-May Butler zmizla, nepripustila si, že by nejaká vec mohla len tak zmiznúť. Nikto z dospelých jej nevedel vysvetliť, kam idú veci, ktoré sa stratia a kam sa podela Jenny-May. Tento zážitok inšpiroval Sandy, aby sa pridala k oddeleniu nezvestných osôb Írskej Gardy. Keďže ju začalo deprimovať, že Garda po istom čase prípady odloží, založila si vlastnú agentúru a udržiavala kontakty s príbuznými zmiznutých ľudí. Neprestala hľadať, až kým ich všetkých nenašla na mieste, kam idú všetky stratené veci.

Cecelia do príbehu zakomponovala utrpenie ľudí, ktorým sa stratil niekto blízky, ich nekonečné lipnutie na spomienkach a osobných veciach stratených. Jej knihy sú naozaj prístupné čo sa úrovne jazyka týka. Angličtina, ako som spomínala pri predchádzajúcich knihách, je na jednoduchej úrovni, určite by som odporúčala niekomu, kto chce čítať po anglicky, ale jeho znalosť nie je perfektná. Nepoužíva nijaké výrazy mimo slovnej zásoby bežného človeka. Príbeh bol naozaj čarovný, reálne situácie servírované s popraškom fantázie.

Moje hodnotenie: 7/10

____________________________________________________________________

“I can only assume that there’s only one thing more frustrating than not being able to find someone and that’s not being found. I would want someone to find me more than anything.” (voľný preklad: “Môžem len predpokladať, že je iba jedna vec horšia ako neschopnosť niekoho nájsť a tou je nebyť nájdený. Ja by som zo všetkého najviac chcela, aby ma niekto našiel.”)

- Cecelia Ahern

Obsahovo je rozdelená do niekoľkých častí: 1-izbové, 2-izbové, 3-izbové,  4-izbové a 5+ izbové bývanie. Na konci je jedna kategória venovaná dizajnovým bytovým doplnkom, pomenovaná “Trendy”. Vkaždej kategórii je niekoľko bytov-apartmánov zo známych svetových miest: Miami, Londýn, Tokyo, Hong Kong a pod. Každý byt zariaďovali bytoví architekti.  Okrem toho tu nájdete aj nákres pôdorysu, kvalitné fotografie izieb z rôznych pohľadov a niekoľko-vetový slovný popis v anglickom, poľskom, českom a maďarskom jazyku.

Byty sú väčšinou v modernom štýle, ale nájdu sa medzi nimi aj klasické. Ak máte v pláne rekonštruovať si byt, alebo zariaďovať nový, tak tu nájdete veľa inšpirácie. Do novej poličky si potom môžete zaradiť aj túto knihu (v každom byte by  podľa nás mala byť aspoň nejaká polička na knihy ).

Knihu nájdete v kníhkupectve Gorila.

V obytném prostoru vhodném pro bezdětné páry se jedna z místností stáva multifunkční: spojením obývacího pokoje a jídelnu vznikne hlavní pokoj, oddělený od ložnice. Velké poštáře v obytné místnosti mohou posloužit i jako jednoduché lůžko pro návštevy. Kuchyni lze zařídit policemi na stěnách a skládacím stolem. Do ložnice je vhodné umístit skříne s posuvnými dveřmi a postele s úložným prostorem.
opis 2-izbových bytov z knihy.

Ústrednou postavou tohto milého románu, ako už samotný jeho názov napovedá, je Jana. Dobre vychovaná seriózna mladá žena študujúca uznávanú školu, ktorá len pred časom osirela a ktorej práve smrť jej rodičov zmení celý život. Kvôli finančným ťažkostiam musí opustiť školu a nájsť si prácu.

Napriek tomu, že Jana Moorová nie je jedináčikom, spočiatku to tak na čitateľa pôsobí. Staršia sestra a brat nie sú práve ukážkovými súrodencami a pri vykreslení ich charakterov (či skôr NEcharakterov) som sa Jane úprimne čudovala, ako to s nimi mohla vydržať. No vydržala. Tu sa prejavuje Janina dobrota a nekonfliktnosť, ktorá sa tiahne celou knihou. Netreba jej však krivdiť. Táto dievčina je totiž  rovnako silnou osobnosťou s odhodlaním a triezvym uvažovaním akou bola i Jana Eyrová.

Nápad „prerobiť“ pána Rochestra na rockovú hviezdu Nica Rathburna sa autorke celkom podaril. Zádumčivý, úspešný a príťažlivý hudobník (príťažlivejší skôr na druhý pohľad ako na ten prvý – podľa vzoru pána R)  je snom každej mladej ženy a ani Jana, ako nová opatrovateľka jeho malej dcéry Maddy, sa neubráni citom k svojmu novému šéfovi. Slovo dá slovo a je z toho vzťah, no veľká láska Nica a Jany utŕži bolestnú ranu. A ďalej to už poznáte. Alebo vari nepoznáte? Tak to je potom o dôvod viac začítať sa do tejto love-story a prežiť s hrdinami ich príbeh.

Ako fanúšik anglickej románovej klasiky som mala pochybnosti o tom, či príbeh o romantickej láske mladej osamelej dievčiny znesie zasadenie do súčasnosti. Spočiatku som si nedokázala celkom predstaviť, ako autorka zapracuje rôzne skutočnosti z literárnej predlohy do tohto diela. Ako vykreslí triedny rozdiel medzi Nicom a Janou? Aké tajomstvá môže skrývať rocková hviezda? Postupne však April ponúkala rad radom odpovede na všetky tieto otázky a presvedčila ma o tom, že tento príbeh má potenciál osloviť i súčasnú mladú generáciu. Pri čítaní niektorých pasáží je dokonca veľmi ľahké zabudnúť na to, že ide o novú verziu klasického románu A to bez toho, aby dej pôsobil staromódne.

Každopádne, ako milovníčka klasiky, ktorá sa zároveň nebráni novým veciam, vám odporúčam prečítať si obe Jany – Eyrovú i Moorovú.  Skutočne za to stoja a poznáte to.. koľko kníh si prečítal, toľko krát si človekom

.

.

Zelený hrášok

————————————————————————————————————-

„Necítiť bolesť znamená necítiť už nič; každá z našich radostí je zmluvou s diablom.“
-Charles Bukowski

Moja voľba teda padla na Amazon Kindle 3. Táto elektronická čítačka váži cca 241 g a má rozmery stredne veľkej knihy – 190 x 123 x 8,5 mm. Zmestí sa do (takmer) každej kabelky

Za jej najväčšiu výhodu (a je to zároveň dôvod, prečo som jej dala prednosť pred tabletom) považujem E-ink displej, ktorý na rozdiel od notebookov a tabletov nie je podsvietený (tým, ktorí si radi čítajú po večeroch, prípadne na miestach so slabým osvetlením odporúčam dokúpiť si k čítačke malú lampičku) a oči zaťažuje v minimálnej miere. Displej by som označila za skôr matný, môžete čítať z každého uhlu a dokonca aj na priamom slnku bez toho, aby sa obrazovka leskla a oslepovala vás ako to býva pri bežných notebookoch. Text a ilustrácie sa zobrazujú len v odtieňoch šedej, čo je trochu škoda pri knihách s farebnými obrázkami a fotografiami.

Čo sa týka formátu e-bookov, za najlepšiu voľbu považujem originál Kindle formát (AZW) alebo MOBI – tieto umožňujú využiť množstvo úprav textu ako je zmena veľkosti a typu písma, alebo zmena orientácie textu (táto funkcia je k dispozícii aj pri ostatných formátoch). Samozrejmosťou je pridávanie záložiek, ktoré sa na danej strane zobrazujú zahnutým vrchným rožtekom. Čítanie PDF dokumentov je trošku komplikované, dokument si totiž pevne zachováva svoj formát a nie je možné meniť veľkosť písma – môžete si tak maximálne otočiť dokument na šírku alebo použiť zväčšenie (lupu), čo je podľa môjho názoru nepraktické kvôli večnému preklikávaniu sa po strane zľava doprava. Našťastie, existuje množstvo programov, ktoré dokážu skonvertovať (skoro) akýkoľvek textový (napr. Word, .TXT, …) dokument do požadovaného formátu – ja osobne používam Calibre a Stanzu, ale po registrácii Kindlu na Amazone je možné využiť nimi ponúkanú službu konvertovania (dokument im zašlete v predpísanej forme emailom a Amazon vám ho následne zdarma pošle na váš Kindle skonvertovaný do AZW formátu) .

Kindle poskytuje množstvo doplnkových funkcií na prácu s textom. Ja najčastejšie využívam slovník, ktorý mi po označení slova automaticky nájde jeho význam – táto funkcia je však využiteľná len pri anglických textoch. Ďalšími možnosťami sú napríklad zvýrazňovanie textu, pridávanie poznámok, zdieľanie častí textu na sociálnych sieťach, počúvanie audio kníh alebo hudby a usporadúvanie kníh do kolekcií. V prípade, ak vám nerobí problém čítať knihy v angličtine, tak po registrácii čítačky na Amazone je k dispozícii množstvo kníh na stiahnutie zdarma priamo do Kindle.

Čítačka Amazon Kindle 3 disponuje pamäťou 4 GB, z ktorých 3 GB sú dostupné na zaplnenie užívateľom – podľa informácií výrobcu to predstavuje kapacitu na zhruba 3 500 kníh. Kindle 3, ktorý vlastním má vstavané WiFi, čo uľahčuje prípadne sťahovanie e-bookov z Amazonu do čítačky. Čo sa týka prehľadávania a surfovania na internete, napriek QWERTY klávesnici to nie je až také ľahké, ako sa zdá (alebo ako by sme chceli). Čítačka sa nabíja prostredníctvom priloženého microUSB kábla a kompletné nabitie zaberie cca 4 hodiny. Výdrž baterky nemám odskúšanú, keďže čítačku nabíjam priebežne pri každom vkladaní dokumentov, ale predpoklad je 4 týždne pri vypnutom WiFi.

Celkovo som s Amazon Kindle 3 spokojná, ušetrilo mi to peniaze za nákup kníh (e-booky sú lacnejšie) a často ho využívam ako čítačku vysokoškolských skrípt (tým pádom si ich nemusím tlačiť a opäť ušetrím ). Na klasické knihy som však určite nezanevrela, práve naopak, čítanie papierovej knihy je pre mňa teraz takým malým sviatkom .

.

.

Carrot

———————————————————————————————————————–

“Niet krajších rozprávok než tie, ktoré napíše sám život.”
-Hans Christian Andersen

Jedného dňa sa opäť vyberie Jonatan na svojej rybárskej lodičke za dobrodružstvom. Tentokrát však zažije veci, na ktoré nezabudne do konca života. Po tom, čo si nevšimne príchod búrky stroskotá na ostrove Corrumpo. Práve na príhodách z tohto ostrova sa snaží autor demonštrovať niektoré zvrátené veci v spoločnosti. Veci, ktoré si ani nevšímame, lebo nám už zovšedneli. Teraz sa na nich môžeme pozrieť optikou jednoduchého chlapca. Autor podsúva prostredníctvom tejto postavy myšlienky veľmi jednoducho, nenápadne a nenásilne. Miestnu vládu na ostrove Corrumpo predstavujú Lordi Rady. Tí sú volení a svojich voličov sa pokúšajú získať ako všetci politici – úplatkami.

Jonatan pri putovaní po ostrove narazí na rôzne príhody. Niektoré sú absurdné už na prvý pohľad a niektoré až po hlbokom zamyslení. Ako prvú osobu stretne Jonatan ženu, ktorá si chcela stínanie stromov uľahčiť sekerou. To urobilo z nej zločina, lebo zobrala prácu ľuďom, ktorí to dovtedy robili po starom – s kameňmi a konármi. Absurdne tiež pôsobí petícia výrobcov sviečok, aby sa zakázalo slnko. Po bližšom pohľade nájdeme paralely aj s našim svetom a zistíme, že to nie je len výmysel knižky.

Zaujímavou je tiež úvaha o rybníku a o tom, že prečo je lepšie, keď je v súkromnom vlastníctve. Na podobný princíp poukazuje autor aj pri vyvlastňovaní domu. Je nejaká nehnuteľnosť skutočne naša, ak nám ju môžu zobrať alebo pýtať si za ňu daň? Autor túto otázku demonštruje na príklade ženy, ktorá prišla o svoj dom, kvôli centrálne naplánovanej výstavbe.

Vtipne vyznieva Jonatanova príhoda v knižnici. Tu sa Jonatan dozvedá, že knihy do knžnice vyberajú Lordi, lebo oni vedia, čo je najlepšie. Tieto knižky zaplatia samozrejme všetci, aj tí, ktorí ich nečítajú a nepáčia sa im. Najkľúčovejšou je desiata kapitola, keď Jonatan stretáva člena Rady Lordov Vladanu Hradnú. Táto politička sa snaží, aby ju opäť zvolili a chce získať hlas aj od Jonatana. Vlastne si ho chce kúpiť a láka ho na rôzne odmeny. Práve v tejto kapitole sa môžeme ponoriť do myslenia väčšiny politikov.

Autor sa v knihe postupne venuje aj takým témam ako udeľovanie licencií, kvalita služieb poskytovaných políciou, ale aj o tendenciách politikov všetko riadiť a kontrolovať. Aj také veci, ktoré to nepotrebujú, ako napríklad roznášanie darčekov Santa Clausom. Lordi Rady sa dostali v riadení životov ľudí na ostrove tak ďaleko, že im rozkazujú aj to, čo majú jesť. Zriadili pre nich verejné jedálne pre správnu skladbu potravy.

Tieto a ešte obrovské množstvo príhod zažije za tri dni Jonatán na ostrove Corrumpo. Kniha je napísaná prehľadne v krátkych kapitolách. Tie majú vždy len niekoľko strán a venujú sa väčšinou jednej príhode. To umožňuje čítanie tejto knihy prerušovane po kapitolách. Vďaka tejto svižnosti a nenáročnému textu sa kniha číta veľmi dobre. Za zmienku tiež stojí netypický filozofický koniec s nádychom úvah na zamyslenie.

Kniha Podivuhodné dobrodružstvá Jonatana Gullibla je dostupná aj v slovenskom preklade. Vhodná je svojim nenáročným štýlom aj pre dospievajúcu mládež. Kniha sa nesnaží čitateľa do niečoho nútiť.  Snaží sa v ňom vyvolať túbu po zamyslení sa nad vecami, ktoré by mu v bežnom živote nenapadli. Čas strávený nad touto knihou určite nebudete považovať za stratený. Na konci knihy si uvedomíte, že ak ste čítali pozorne, tak sa niečo vo vašom rozmýšľaní zmenilo. Knihu potom už stačí len odporučiť priateľom.

.

.

Jozef „Chosé“ Dzuriš

aka —->>>>Nehru-ur<<<<—-

———————————————————————————————————————–

„Všichni musíme platit za své hříchy. Daně trestají hříšníky. Daň z tabáku trestá ty, co kouří, daň z alkoholu trestá ty, co pijí, a daň z příjmu trestá ty, co pracují.“
- Podivuhodné dobrodružstvá Jonatána Gullibla, Ken Schoolland

Na začiatku čítanie jemne škrelo. Je pravda, že kniha je napísaná jednoduchým štýlom. Mám ju po slovensky, takže sa občas stáva, že aj preklad urobí svoje. Ďalší fakt je, že kniha je v prvom rade mierená na deti a teens, takže skladať ťažké, zdĺhavé vety a vytvárať zložité prepojenia, by asi bolo dosť odveci. Ja napríklad, som bola v riadnom šoku, keď na mňa vyletel spolužiak, do ktorého by som v živote nepovedala, že niečo prečítal, so slovami: ,,Ty čítaš Hry o život? Ja už som na druhej knihe!“ Pokladám za úspech, že niekoho prvá kniha prinúti prečítať aj ďalšie diely. Dvojnásobný úspech pri ľuďoch, ktorí bežne nečítajú. Späť k môjmu čitateľskému zážitku. Od istej časti začali strany ubiehať rýchlosťou svetla. Autorka ide priamo k veci a nepoužíva nijaké zbytočné “kecy“ okolo, čo môže byť občas aj nevýhodou. Taktiež to dosť šetrí čas a to je pre niektorých ľudí podstatné, aby sa nedostali do fázy, kedy ich to prestane baviť a neprinútia sa pokračovať.

O čom to vlastne je? Dej sa odohráva v bližšie nešpecifikovanej budúcnosti na území dnešnej Ameriky. Krajina sa nazýva Panem a skladá sa zo Sídla a dvanástich obvodov. Ako obetu sídlu musia obvody každoročne vybrať vždy chlapca a dievča od 12-18 rokov, aby účinkovali v krutej reality show s názvom Hry o život. Zavrú ich do jednej arény, kde sa musia navzájom pozabíjať, lebo vyhrať môže len jeden. V aréne na nich čakajú aj iné nebezpečenstvá ako len oponenti a na každom kroku ich sníma kamera.

Druhú časť som nečítala, ale film už som videla. Ten u mňa zatiaľ boduje viac. Stáva sa to málokedy, možno niektoré časti z filmu sú presunuté do druhej knihy, alebo za tieto časti je zodpovedná fantázia tvorcov, neviem. Takisto svoje urobia aj efekty a herečku, ktorá hrá Katniss mám veľmi rada.

Moje hodnotenie: 8/10

_______________________________________________________

Šťastné Hry o život! Nech šťastie stojí vždy na Vašej strane!

- Suzanne Collins

Príbeh sa začína cestou desiatich ľudí na osamelý a záhadný Černochov ostrov. Hoci sú títo ľudia úplne rozdielni, dve veci ich predsa len spájajú – dostali pozvanie od tajomného pána Namyho a minulosť každého z nich je poznačená temným tajomstvom. Na prvý pohľad náhodné stretnutie desiatich neznámych sa rýchlo zvrháva na zvrátenú hru o život. Účastníci totiž zisťujú, že na ostrov boli pozvaní s konkrétnym zámerom – byť potrestaní za svoje zločiny. Každý z nich mal totiž v minulosti viac alebo menej zásluhu na smrti niektorej z osôb vo svojom okolí, keďže im však zákon nemohol nič dokázať a vinníci ostali nepotrestaní, spravodlivosť preberá do rúk vrah.

„Deset malých černoušků hostil děda Vševěd,

jeden z nich se zakuckal, zbylo jich jen devět.

Devět malých černoušků chtělo sypat kosům,

jeden z nich se včas nevzbudil, zbylo jich jen osum.

Osum malých černoušků vyšlo si hrát před dům,

jeden z nich se potloukl, zbylo jich jen sedum.

Sedum malých černoušků šlo naštípat klest,

jeden z nich se posekal, zbylo jich jen šest.

Šest malinkých černoušků chtělo vybrat med,

čmelák píchl jednoho, zbylo jich jen pět.

Pět malinkých černoušků k soudu spolu míří,

jeden z nich se soudcem stal, zbyli jenom čtyři.

Čtyři malí černoušci nechali všech pří,

jeden z nich šel pasti klást, do světa šli tři.

Tři malincí černoušci šli ulovit medvěda,

medvěd sežral jednoho, zbyli jenom dva.

Dva malincí černoušci chodili dvě hodiny,

jeden klesl na skále, a tak zbyl jen jediný.

Jeden malý černoušek vztek měl na svět zrádný,

proto se sám oběsil – a tak nezbyl žádný.“

Celý dej sa opiera o detskú riekanku o černoškoch – to je totiž metóda, akou sa vrah zbavuje svojich obetí. Po jednom umierajú osadníci ostrova a s každou vraždou zmizne jedna z desiatich figúrok černoškov v jedálni. Niet cesty na ostrov, ani z ostrova – vrahom je teda jeden z nich. A môže to byť ktokoľvek.

Hoci sa kniha rozbiehala trošku pomaly, na konci som sa už od deja nedokázala odtrhnúť. Charaktery postáv sú skutočne majstrovsky vykreslené – každý z účastníkov má predpoklady na to byť šialeným vrahom a čitateľovu pozornosť autorka nenápadne presúva z jedného podozrivého na druhého. A keď si už myslíte, že ste vraha odhalili…. tak sa váš podozrivý stane ďalšou obeťou. Na odhalenie skutočného vraha si budete musieť počkať, autorka ho zákerne zatajuje až do konca knihy. A keďže trpezlivosť nie je práve mojou silnou stránkou, na posledných piatich stranách knihy som už skoro nedýchala – blíži sa koniec a vraha nespoznáme?! Nebojte sa, všetko sa objasní, i keď niekomu zrejme dosť prekvapivým a nečakaným spôsobom.

Kniha Desať malých černoškov určite stojí za prečítanie, dávam jej 10/10.

.

.

Carrot

———————————————————————————————————————–

“Každý človek dostal právo byť hlúpym, ale niektorí toto privilégium nevyužili.”
-Oscar Wilde

Sushi v dushi je perfektná knižka, ktorú som doslova „zhltla“ za 2 dni. Ide o príbeh Slovenky, Denisy Ogino, ktorá si zamilovala Japonsko natoľko, až sa túžila stať pravou Japonkou. V Japonsku sa zaľúbila a vzala si za manžela Japonca. Ako plynie dej knižky, pomaly Denisa prichádza na to, aká odlišná je japonská mentalita od tej našej, a že v jej vysnívanom manželstve nie je zďaleka taká šťastná, ako si predstavovala.

Čitateľ sa prostredníctvom tejto knihy dozvedá mnoho informácií o bežnom pracovnom, manželskom aj intímnom živote Japoncov. Chvíľami mi Denisin príbeh vyrážal dych. Prostredníctvom jej skutočného príbehu som získala predstavu o japonských tradíciách a zmýšľaní, o kladných stránkach japonského národa, akými sú pokora, úcta k ostatným, slušnosť a nesebectvo, ale aj tých, pre nás Európanky, tienistých stránkach, z ktorých Denisa a ďalšie dievčatá, vydaté za Japoncov, boli frustrované a nevedeli sa s nimi zmieriť.
V každom prípade túto knižku môžem vrelo odporúčať. Nejde o tuctovú romantickú literatúru, ale o triezvy pohľad na realitu. O sny a predstavy žien, ktoré sa im pomaly rúcali, keď prichádzali na to, že si svojich japonských manželov a život v Japonsku zidealizovali.
Denisa Ogino nezanevrela na Japonsko a Japoncov. Jednoducho zistila, že sú iní ako my. To, čo je pre nás čudné, nepochopiteľné až zarážajúce, je u nich bežné. A to, čo my považujeme za bežné, je zase nepochopiteľné pre nich.

Knižka, Sushi v dushi, je pre nás – cudzincov, plná „perličiek“ o japonskom národe, o Japoncoch – jednotlivcoch a o ich živote. Je zaujímavá, pútavá. Keď ju začnete čítať, nebudete ju chcieť pustiť z ruky. Mám pocit, že po jej prečítaní, si buď Japonsko zamilujete, alebo naň zanevriete. Dokonca mám pocit, že ja sama som istú dobu žila v Japonsku, čo nie je pravda. Žiaden dokumentárny film, či kniha o Japonsku mi doposiaľ neposkytli taký pohľad na túto krajinu a jej obyvateľov ako Sushi v dushi. Jednoducho ide o skutočný príbeh Slovenky v krajine gejší, ryže a sakury :)

Z obálky knihy:
Denisa Ogino – Pochádza zo stredného Slovenska, ako dvadsaťtriročná odišla pracovať do Japonska. Zamilovala sa nielen do exotickej krajiny, ale aj do Japonska, vydala sa za neho a porodila synčeka. V japonsku napokon žila takmer desať rokov, spoznávala netradičnú japonskú kultúru a spôsob života. V súčasnosti aj spolu so synom žije v Banskej Bystrici.

Filmy sú usporiadané podľa roku ich vydania. Pri každom filme sú okrem obrázkov, roku vydania a krajiny, ku ktorej film patrí, zobrazené aj základné informácie ako réžia, produkcia, scenár, hudba a herci.

Kniha začína filmom Cesta na měsíc z roku 1902, z ktorého vznikol žáner sci-fi a končí moderným dielom Potomkovia ľudí z roku 2006. Knihu by som určite odporúčal kúpiť si aj z dôvodu, že medzi filmami som našiel ozajstné klenoty žánru, o ktorých som nevedel. Ide hlavne o filmy zo 60.-tych až 80.-tych rokov (aj skoršie), z ktorých čerpali námet aj moderné filmy. Ide o filmy ako Deň, keď sa zastavila zem (1951) – ČB, Zakázaná planéta (1956), 451° Fahrenheita (1966), Brasil (1985) a mnoho iných. Najviac ma na týchto filmoch fascinuje to, že film bol napríklad z nejakého roku, povedzme 1960, a ľudia tam bežne používali ploché TV, kde autori filmov nemohli mať ani tušenia o tejto technológii. Alebo napríklad vo filme Zakázaná planéta bol použitý námet vyspelej civilizácie vo vnútri planéty, čo bolo použité v seriáli Babylon 5, ktorý vznikol oveľa neskôr.

Knihu si môžete kúpiť v kníhkupectve Gorila

“Asi som ten film nemal robiť, ale videl som v tom toľko lákavých možností”
-David Linch o filme Duna

Keď sa pozrieme na fikciu v minulosti, zobrazovala upírov ako krvilačné, bytosti noci, smädné po krvi. Občas sa objavila nejaká jemná romanca (končiaca tragicky) alebo záblesk lásky k človeku, ale krv a noc ostala nemennou podmienkou, upíri mali vždy nejaké pravidlá. Dnes už všetky pravidlá, ktoré boli zaužívané postupne padajú, už nepotrebujú krv k prežitiu alebo sú len “vegetariáni“ (neplatí to iba pre upírov ale aj pre iné bytosti…). Každý autor si ich prispôsobí, zmení, vymyslí nové. V jednom diele je smrtiace striebro, kríže, denné svetlo v inom nie, záleží na uhle pohľadu a je len na vás, ktorých upírov si vyberiete a či radšej nadprirodzenú lásku, alebo krv…

Moja obľúbená “vampfic“ je krvavá, upíri vystupujú ako monštrá, hrajú špinavé hry a vytvárajú si hierarchie. Napríklad upíri Anne Riceovej alebo Laurell K. Hamiltonovej sú pre mňa to pravé. Keďže čítam po anglicky, tak z hľadiska úrovne jazyka je určite Hamiltonová lepšia voľba, nemusím sa toľko sústrediť na preklad. Riceová mala na konte minimálne štyri knihy už predtým ako som uzrela svetlo tohto sveta a Hamiltonovej vyšla prvá kniha keď som ich ja ešte len obžužlávala.

Keď tak pozerám na obsahy vampficie, ktorá vychádza dnes, väčšinou tam figuruje romanca alebo postavy majú teen vek. Ja to chápem, komercia je potvora. Preto ma celkom prekvapili príspevky, ktoré táto autorka retweetovala. Veľa ľudí tvrdilo, že by nevymenili svojich zlých, škaredých a krvavých upírov za nijakú romantiku, alebo že sa nevedia dočkať, až pominie táto doba láskavých upírov a vrátia sa naši otrasní…

Ja momentálne čítam tretiu knihu Hamiltonky, hlavná hrdinka je žena – Anita Blake, ktorá pracuje ako animátor (vyvoláva mŕtvych z hrobu a zjavne je to výnosný biznis) a popravca upírov. Tak ju aj volajú, Popravca. Popravde sa s Anitou veľmi nestotožňujem, občas má nejakú vtipnú poznámku ale žeby som ju zbožňovala ako jedna moja známa sa nedá povedať. Jej knihy odporúčam, je ich naozaj veľa, Laurell stále píše a vychádzajú nové a nové knihy, takže si dosť dobre neviem predstaviť, o čom ešte môžu byť… nechám sa prekvapiť.

————————————————————————————————————————–

Freeze my butt off, or be able to defend myself. The clowns on the roof had fangs. I decided it wasn’t so cold after all. (voľný preklad: Zmrznúť na kosť alebo byť schopná sa ubrániť. Klauni na streche mali tesáky. Rozhodla som sa, že nakoniec až taká zima nie je.)

- Laurell K. Hamilton (Circus of the damned)