Téma knihy vôbec nie je príjemná, milá ani zábavná – popravde ide o veľmi rušivý až deprimujúci príbeh mladej manželskej dvojice odohrávajúci sa v 50-tych rokoch v USA. Yates nám ukazuje odvrátenú stranu amerického sna, ktorý sa za oceánom stal ideálom, ktorý mladé dvojice nasledovali obetujúc mu svoje doterajšie sny a ambície.

April a Frank Wheelerovci majú všetko, čo sa od nich očakáva, že mať budú – pekný dom na predmestí; Frank ma nudnú, ale zato dobre platenú prácu a April tak môže byť doma, nepracovať a starať sa o dom a deti a párkrát do mesiaca sa stretávajú so známymi, ktorí bývajú len o pár domov ďalej. Ich život je stereotypný, prázdny, povrchný a nudný. Spolužiaci na vysokej škole Frankovi pre jeho intelekt, zápal a rozhľad predpovedali veľkú budúcnosť; April zase túžila po kariére herečky. Po svadbe bývali v malom byte v meste, plánovali si život a chceli žiť „naplno“ a nebyť ako ostatné manželské dvojice. Ale nič pekné nemôže trvať večne a od svojich ideálov museli upustiť, keď April otehotnela a po prvom dieťati nasledovalo druhé, aby to nevyzeralo, že to prvé bola nehoda – Frank sa nestal veľkým človekom, spisovateľom či filozofom, namiesto toho musel prijať prácu vo firme, kde kedysi pracoval jeho otec (vo firme Knox, ktorá sa zaoberala výrobou a predajom písacích strojov a počítačov) a ktorou opovrhoval; pričom April sa herectvu venovala už len v amatérskom divadle, ktoré založili unudení obyvatelia predmestského sídliska Revolučná cesta.

Kniha je rozdelená do troch častí. V prvej Yates opisuje, ako sa Frank a April spoznali, ich minulosť, prvé narazenie na krutú realitu, ich znechutenie a pohŕdanie vlastným spôsobom života. V istom momente už svoj dom s bielym plotom, posedenia s Campbellovcami plné prázdnych a plytkých rozhovorov znenávidia do takej miery, až April príde s nápadom – odsťahujú sa do Európy! Ona sa si nájde prácu ako sekretárka v medzinárodnej organizácii ako je NATO a Frank sa bude „hľadať“, kým neodhalí ako najlepšie využiť svoj obrovský potenciál. V druhej časti knihy prichádza šťastné obdobie – plánovaný odchod robí ich predtým takmer neriešiteľnú situáciu omnoho znesiteľnejšou. V tretej časti dochádza, bohužiaľ, ku krutému stretu s realitou číslo dva, ktorý nie je vôbec prekvapivý, čakať sa dal už od začiatku. Ich plánovaný odchod do Európy musia buď posunúť alebo úplne zrušiť – Frankovi ale ponúkajú povýšenie v práci a preto to  neberie až tak tragicky ako April, ktorú ich život ubíja nepredstaviteľne horšie.

Román Núdzový východ je veľmi realistická a podľa mňa stále aktuálna kniha, hoci dej je zasadený takmer šesťdesiat rokov do minulosti. April a Frank sú postavy, s ktorými sa stotožní veľa čitateľov, nie sú dokonalí ani sympatickí, dokonca si myslím, že sa ani nedajú nazvať hrdinami – sú to obyčajní ľudia, ktorí ako my všetci dúfali, že ich život bude iný, výnimočný, lepší ako život ich susedov či spolužiakov. Hnali sa za vidinou lepšieho, plnohodnotnejšieho života, hoci v konečnom dôsledku to skončilo horšie než ako keby sa prispôsobili realite.

Sue

———————————————————————————————————————————

“K šťastnému životu potrebuješ veľmi málo.”
-Marcus Aurelius

Zastavte Dubčeka!

Ako som očakával, kniha sa nezačína retrospektívnou. Začína sa rozprávaním o migrácii Dubčekových rodičov za prácou do Ameriky. Pre hospodársku krízu sa Dubčekovci opäť vracajú do Uhrovca v roku 1921. Tu, v dome najväčšieho buditeľa slovenského národa Ľudovita Štúra, sa akoby predurčené narodil obroditeľ a veľký človek Alexander Dubček.

V rovnaký čas sa na obidvoch stranách Európy začali formovať kruté dejiny nasledujúceho polstoročia ľudskej histórie. Hitler bol prepustený za neúspešný puč proti bavorskej vláde, po smrti Lenina nastupuje do čela komunistickej strany neúspešný gruzínsky jezuitský seminarista Stalin.

Dubčekovci zaslepení vidinou budovania socializmu predajú všetok svoj majetok a nastúpia na vlak smerujúci do bohom zabudnutej Kazažskej autonómnej republiky. Tu malý Alexander spoznáva svoju životnú lásku Aničku, ale aj životného nepriateľa Kulifaja. Dubčekovci rýchlo vytriezveli a po mnohých peripetiach sa nakoniec v roku 1938 vrátili späť do Československa.

Odtiaľto začína samotný príbeh Alexandra Dubčeka. Jeho účasť v bojoch a povstaní, povojnové členstvo v strane, postupný rast do najvyšších kruhov, končiac na poste prvého tajomníka Ústredného Výboru Komunistickej Strany Československa - najmocnejšieho muža krajiny.

Dubček ani po tomto míľniku nebol ako ostatní vodcovia socialistického bloku. Stále sa prirodzene usmieval a vždy hovoril, že strana má slúžiť ľuďom, nie naopak. Podnecoval mnoho zmien v spoločnosti a budoval “socializmus s ľudskou tvárou”. Hrozba nezávislosti od východného bloku, jeho postoje a zmeny v spoločnosti vyvolali nevôľu v ostatných krajinách.

Špičkou díky do Dubčekovho srdca bol dátum 21. august 1968 a obsadenie Česko-Slovenska vojskami Varšavsekej zmluvy.
Čo sa dialo ďalej nie je história, ale včerajšok. Včerajšok, ktorý časť národa zažila a časť o ňom nič nevie. Ako autor tejto recenzie sám patrím medzi časť populácie, ktorá sa narodila v na prelome 80. a 90. rokov alebo po. V školských laviciach sa o týchto udalostiach nič nedozviete, kedže kvalitné učebnice chýbajú. Tobôž nie, aby boli čerstvé a obsahovali ucelené informácie o problematike len spred dekády rokov. Potom sa stane, že keď sa vás niekto starší spýta kto bol posledný prezident ČSFR, nad Václavom Havlom určite neuvažujete…

Aj keď sa Alexander Dubček spája s rokom 1968, bol tu s nami, žil a ako jakobín za živa požraný svojou revolúciu odolával režimu. Nakoniec nás opustil v roku 1992. V knihe Dubček možno v niektorých častiach vyznieva svojim konaním rozpoluplne. No história ukázala, že silou vynútená zmena nemohla zastaviť transformáciu spoločnosti a  rozklad strany; a jeho konanie bolo teda správne.

Kniha je z časti románom a Dubčekovým životopisom, literatúrou faktu. Je písaná formou rozprávania, opisom jednotlivých fáz života. Príbeh dotvára mnoho rozhovorov. Aj keď je väčšina osobných rozhovorov medzi Dubčekom a rodinou, priateľmi, spolustraníkmi vymyslená; v knihe sa nájdu aj skutočné rozhovory, ktoré pracne zachytili tajné služby socialistických krajín.

Napriek politickej minulosti autora, z knihy necítiť zaujatosť k žiadnemu politickému smeru. Kniha sa zdá byť historicky vyvážená s ľudským príbehom, napísaná formou krížením žánrov. Odporúčal by som ju prečítať každému ponovembrovému dieťaťu. Bolo by dobré, keby si našla cestu medzi školskú mládež a nahradila tak niektoré nekvalitné povinné čítanie.

Andrej Buday

———————————————————————————————

“Ústřední úloha socialistické společnosti spočívá v překonání predátorské fáze lidské evoluce.”
-Albert Einstein

Osobne podobné projekty vítam. Knihy treba popularizovať čo najviac. U Martinusákov si zjavne povedali, že jeden projekt zdarne ukončili, tak by sa trebalo pustiť do ďalšieho.  Tento je síce menší, ale omnoho významnejší. V ankete Kniha roka 2009 máte možnosť nominovať knihy, ktoré vás v roku 2009 zaujali.  Hlasovať môžete za prvé tri miesta na web stránke projektu. Avšak pozor, hlasovať môžete aj za ostatné kategórie ako napríklad knižné sklamanie roka alebo knižný hrdina roka.  Tak čo? Máte nejaké najobľúbenejšie knihy za daný rok? Tak smelo za nich zahlasuje. Máte čas do 15. mája. Dokonca sú nachystané aj nejaké menšie ceny, tak možno aj niečo vyhráte.

Ktorá je najobľúbenejšia kniha Slovákov za rok 2009 sa dozvieme už 17. mája.  Ja dúfam, že to vyhrá taká kniha, ktorá dokáže osloviť, čo najviac ľudí. Pevne verím, že sa z tejto ankety stane veľmi dobrá tradície a časom sa tento projekt rozrastie. Veď v knihách je ukrytá múdrosť sveta.

Druhým projektom, ktorý prebieha tento krát však v televízií je Moja naj kniha. Zastrešuje ho Slovenská televízia.  Ide o kultúrno-vzdelávací projekt, na ktorý STV kúpila licenciu od BBC. V zahraničí mal obrovský úspech, tak snáď bude tomu tak aj na Slovensku.

Možnou prekážkou bude mimoriadne nevhodný čas na vysielanie. Večer o 20:00 STV2 veľa ľudí nesleduje. Bude to chcieť silnú mediálnu kampaň, aby sa ľudia o tomto dobrom projekte dozvedeli. Pozitívom v tomto smere je, že projekt má aj skupinu na facebooku, kde sa koncentrujú hlavne mladí čitatelia.

Do 9. mája bola možnosť nominovať vašu naj knihu. Ja osobne považujem za moju naj knihu Pána Prsteňov a preto som ju aj nominoval. Nerobím si nádeje, že vyhrá ale snáď získa aj nejaké nominácie. Inač ak by ste chceli nominovať bibliu tak máte smolu. Je vyňatá z hlasovania.

Už 23. mája sa môžeme tešiť na prvých 100 kníh. Vtedy bude vyhlásené ďalšie kolo hlasovania a budeme si vyberať naše najobľúbenejšie knihy.  Finálne meno knihy sa však dozvieme až 7. novembra v priamom prenose Slovenskej televízie.  Počas tejto doby budú prebiehať podporné akcie. Bližšie detaily nájdete na web stránke projektu.

Myšlienka tohto netypického projektu sa mi páči, ale spracovanie už nie. Chcelo by to väčšiu mediálnu kampaň. Keď sa pozriem, kto každý je partnerom tohto projektu, tak by s tým nemal byť problém. Tiež si myslím, že práve takýto projekt by mal byť vo verejnej televízii na Jednotke. Pevne verím, že tieto menšie nedostatky nebudú mať vplyv na úspech tohto projektu a zapojí sa do neho, čo najviac ľudí.

Mám pocit, že téma oboch spomínaných projektov u nás veľmi dlho chýbala.  Internetový Martinus pravdepodobne zistil, že takéto prospešné projekty môže využiť na úspešný marketing. Ja im držím palce. Vedia využiť internet ako novodobý komunikačný prostriedok a výsledok je ku prospechu celej spoločnosti. Projekt Moja naj kniha vymysleli v anglickej BBC, ale je realizovateľný aj u nás. Snáď sa nájde dostatok ľudí, ktorí ešte nezabudli čítať. Obom projektom želám veľa šťastia a držím palce.

Jozef „Chosé“ Dzuriš

aka —->>>>Nehru-ur<<<<—-

——————————————————————————————————————————————-

“Aby sme mohli čítať dobré knihy, nesmieme čítať zlé, lebo život je krátky a naše sily sú ohraničené.”
-Arthur Schopenhauer

Tak ako väčšina nášho života, aj táto hra sa točí okolo peňazí. Dokonca obrovského balíka peňazí. Možno samotný dej má aj hlbšiu myšlienku, než len útek s peniazmi z krajiny, no prostredie ju úspešne zadupáva do zeme. Neuberá to samozrejme humornej kvalite tejto hry.

Na toto predstavenie som bol v historickej budove na Hlavnej ulici v Prešove. Ako som tak sedel na balkóniku počas prestávky, tak zrazu všetky tie roky tej budovy začali na mňa pôsobiť. Predstavil som si ako úžasne tu muselo byť pred sto rokmi, keď bolo divadelné predstavenie skutočne veľkou udalosťou.  V čase, keď ľudia nemali televízor a internet a divadlo bolo spoločenskou udalosťou. Proste divadlo má svoje čaro, len ho treba objaviť.

Bol by to hriech, ak by som nespomenul perfektné výkony hercov. Môj obľúbený DJZ herec  Boris Srník ako hlavná postava Henry Perkins bol úplne strelený. Samozrejme, že v dobrom slova zmysle. Svoju úlohu odohral tak dobre, že mi vôbec nepripomínal Leva z muzikálu František z Assisi a taktiež ukázal, že uletené postavy mu idú.

Keď už som pri uletených postavách, tak musím spomenúť manželku Henryho Perkinsa a to Jean Perkinsovú. Táto postava je najvtipnejšia z celej hry.  Hlavným dôvodom je herečka Valéria Fürješová, ktorá keď spustila svoj špeciálny prízvuk, tak publikum išlo do kolien. Už len kvôli tomu, aby som to počul ešte raz, by som si dal repete tohto predstavenia.  Aj na neskoršiu scénu s tortou ešte dlho nezabudnem, no to už veľa prezrádzam.

Z ostatných postav ma najviac zaujala postava agenta Slatera. Na prvý pohľad je tento vyšetrovateľ FBI mimoriadne asertívny. Celé predstavenie s ním pohadzujú ako s handrou, ale keď sa raz naštve, tak je najlepšie ísť z cesty. Vlastne až ku koncu vystrčí rožky a celkom vkusne to celé zakončí. Presne opačná postava je postava taxikára, ktorá zo začiatku skutočne dopĺňa dej. Jej dialógy sú nesmierne vtipné, ale potom neskoršie je tam akoby na silu. Apropo, aby som nezabudol. Ak si niekedy pôjdete pozrieť túto hru, tak vás čaká na pódiu jeden veľký červený darček. Moja bránica by vedela rozprávať.

Ak nemáte večer, čo robiť a chcete sa usmiať na smrť, tak táto komédia by mala byť jednoznačnou voľbou. Na pestrofarebnej scéne sa vám predstaví niekoľko svojráznych postáv, ktoré sa navzájom vhodne dopĺňajú. Neodporúčam všetkým ľuďom, ktorí nemajú radi smiech.

Pre viac podrobností o tejto bláznivej komédií kliknite sem.

Jozef „Chosé“ Dzuriš

aka —->>>>Nehru-ur<<<<—-

———————————————————————————————————————————————

“Sme divadlom tomuto svetu – hrajme tak, nech sa publikum nenudí.”
-Pavel Kosorin

Najskôr som z nej prečítala cca 5 strán a doslova ju zahodila, keďže som bola ZNECHUTENÁ a hlavou mi preblysla myšlienka … ,,prečo by som také niečo mala čítať ?!”.

…a tak som si ju asi po týždni znova vzala a začala čítať (trošku som sa premohla…) – ale veď aj také niečo treba (hoci len raz v živote) prečítať, povedala som si…

Autorka vykresľuje život 2 ,,štandardných” bratislavských manželských párov. Opisuje sestričku Terezu s manželom, doktorom Ivanom z Kramárov (majú dievčatko Vanesku) a Irmu – perfekcionistku, kariéristku, často aj workoholičku v jednej osobe, ktorá má popri tom všetkom dcérku Anetku a žije spolu s Mirom – dizajnér (alebo niečo také,už si presne nespomínam – zrejme reklamná agentúra…).

Spoločný život týchto párov prebiehal šťastne a spokojne, zjavne bez problémov už nejaký ten rôčik, kým…

Kým Tereza prestane mať trpezlivosť a silu znášať Ivanove maniere, pravidlá, príkazy , zákazy a rozhodne sa od neho odísť. Dlhšie by to už psychicky ( ani fyzicky (!) ) asi nezvládla.
Zanechá mu len odkaz, kde vysvetľuje,že je to pre nich lepšie a mali by si dať chvíľu prestávku…. Odchádza spolu s dcérkou k mame, do svojej rodnej obce.

Irma má tiež svoje problémy vo vzťahu. A nie hocijaké…. Len čo si overí pravdivosť domnienky nevery svojho manžela, vyháňa Mira z domu. Doslova sama ho vysťahuje. Nedokáže žiť v jednej domácnosti s niekým, kto ju podviedol s nejakou sekretárkou. A to napriek prosbám, sľubom a ostatným chabým výhovorkám. Nehľadí ani na dcéru, Miro musí bezpodmienečne zmiznúť z jej života.

Musím sa priznať, že na jej mieste by som robila asi to isté… NIE ! Mne by môj manžel také niečo nespravil…

Takto sa v Irminom živote začína séria konfliktov, nedorozumení, problémov a naťahovačiek…
Kto a kedy bude mať dieťa, kto má na to papier… a všetko s tým spojené, vrátane návštevy psychologičky,aby súd mohol rozhodnúť, ku komu dieťa inklinuje.

Na rozdiel od Irmy, Tereza Ivanovi dovolí starať sa o dcérku – bral si ju na víkendy a výlety, kým…

Kým sa jedného dňa nevrátil domov a Vanesu uniesol. Tereze sa pomaly rúca svet, nevie čo si počať…. Ivan dal výpoveď,nikto ho nevidel. Po dlhom, neúspešnom, bezvýznamnom hľadaní svojej stratenej dcéry jej mama poradí navštíviť detektívnu kanceláriu. Je to pre ňu jediná, posledná nádej, lebo tento ,,únos” nebol trestný čin a tak ho nemohli nahlásiť polícií. S Ivanom neboli rozvedení a tak je celkom prirodzené, že sa otec stará o dieťa, aj napriek tomu, aká je medzi párom situácia. Polícia teda nemá dôvod viesť vyšetrovanie.
Nákladné detektívne pátranie si vyžiadalo predaj matkinho domu, a tak sa Tereza s mamou sťahuje do prenajatého bytu naspäť do Bratislavy.

Irme sa postupne, vďaka pretrvávajúcim problémom, fajčeniu, zlému stravovaniu a hŕbe práce začína zhoršovať jej zdravotný stav. Pretrvávajúce bolesti v bruchu berie na ľahkú váhu, a aj napriek radám jej kamarátky nechce za žiadnu cenu vyhľadať lekársku pomoc. Nemôže si to dovoliť. Zložiť sa jednoducho neprichádza do úvahy. Musí byť silná…

Po niekoľkých mesiacoch pátrania detektívna kancelária nájde Ivana – v Brne,kde študoval. Sledujú ho, a keď si zistia aj jeho denný režim, prídu na to, že o malú sa stará istá pani. Tereza spolu s nimi cestuje do Brna, a keď uvidí malú, spoznajú sa a okamžite si ju berie k sebe.

Irmin zdravotný stav sa zhorší natoľko, že odpadne a v byte ju nájde nehybne ležať jej kamarátka.
Prevezú ju do nemocnice, kde sa stretáva s Terezou. Postupne sa spoznajú a navzájom si vyrozprávajú svoje príbehy. Irma si vstúpi do svedomia a pochopí, že pripravuje svoju dcéru o otca, a z rozprávania Terezy pochopí,ako na tom bol Miro, keď mu nedovolila stretávať sa s Anetkou. Mala ju stále pri sebe a mohla na tom byť oveľa horšie….

Román je ukončený ,,happyendom”. Dvojice sa rozvedú, Irma dovolí Mirovi, ktorý žije a čaká dieťa s inou stretávať sa s Anetkou, Ivan Tereze posiela alimenty na dieťa a obidve sú kamarátky….

And my opinion ?

Prvý a posledný krát.

Posledný krát som čítala román s takouto tématikou a od tejto autorky. Štýl písania je na môj vkus nic moc, a často krát sa stávalo, že ma to prestávalo baviť, niektoré pasáže som čítala bez rozmýšľania… (štýl Pottera a že vraj aj Vasilkovej teda nehrozí).
A samotná téma ?
Otras … vyvoláva pocit totálnej beznádeje a nechutnosti. Pomaly vám prestávajú prichádzať na um zlé veci, ktoré v živote ešte môžete zažiť. A čo je horšie, tieto pocity pretrvávajú aj po zatvorení knihy. Je veľa kníh,ktoré vás kvalitne vtiahnu do deja, je tam plno napätia – o to predsa ide.
Toto napätie sa mi jednoducho nepáčilo…

Na druhej strane však možno knihu hodnotiť pozitívne. Uvedomíme si, že sme na tom v živote dobre (alebo snáď ešte horšie..? ), niektorí čitatelia v podobných situáciách sa možno odhodlajú spraviť prvý krok a zmenia svoj doterajší život.

Tí mladší si uvedomia, čo skutočne prináša život ( aj keď ja takéto absurdnosti neuznávam ) a poučia sa, ako sa takýchto životných situácií vyvarovať.

Možno si poviete, že je to kniha pre dospelých,…áno je to pre vás dospelých….
ale keď si pomyslím, že ženy čítajú takéto romány… no neviem neviem….radšej zvoľte už aspoň nejakú tu romantiku, prípadne tématiku, ktorá vám dá niečo viac a hlavne zanechá pocit šťastia a pohody….

Toť moje subjektívne stanovisko a ak máte iný názor ,či skúsenosti spojené s touto publikáciou, vyjadrite sa a zanechajte komentár.

Nerozvedení zostávajte !

Livusha

—————————————————————————————————————–

“Tienistou stránkou nových kníh je, že pre ne nemôžeme čítať knihy staršie.”
- Joseph Joubert

Tento cestopis sa číta vynikajúco. Je plný zaujímavých autentických príhod z ciest – od cestovania,práce v nebezpečných oblastiach Pakistanu či Afganistanu až po problémy spojené s ubytovaním a opisom práce reportéra ako aj zahraničných novinárov.

Rozprávanie je písané súčasným,pútavým štýlom, veľmi sa mi páčilo autorovo komponovanie histórie, ktoré malo objasniť príčinu, prečo je systém v krajinách taký,aký je a ako sa v nich orientovať.

Okrem napínavých častí mala táto kniha aj umeleckejší – poviedkový charakter. Okrem toho však nebola núdza o fakty, (ktorých bolo naozaj požehnane) – kniha má takisto vysoký informačný a náučný profil.

Záver knihy tvorila časť so zážitkami z Izraela. Ide o autorov študentský pobyt, ktorého účelom bolo zarobiť si a precestovať Izrael. Veľmi príjemné čítanie, opäť chrakterizujúce tunajšiu spoločnosť a krajinu.

.

Livusha

.

———————————————————————————————————————

“Šťastní sú tí, ktorí dožičia sluchu slová mŕtvych – to jest, ktorí čítajú dobré diela a rozjímajú o nich.”
- Leonardo da Vinci

Na knihu od Cyrila Valšíka: Váš kluk – prostitut? som dostal tip od jedného môjho kamaráta, keď sme sa bavili o takzvanej „brutálnejšej“ literatúre. Povedal mi, že ak mám odvahu, tak ju prečítam. Keďže ma v ostatnej dobe prestali baviť rôzne beletrie, tak som zodpovedne pristúpil k tejto literatúre faktu. A stálo to za to.

Vlastne neviem ani ako začať tento článok, tak do toho vhupnem priamo rovnými nohami. Knižka Váš kluk – prostitut? je o prostitúcii neplnoletých chlapcov v Čechách počas deväťdesiatych rokov minulého storočia. Knižný počin Cyrila Valšíka vyšiel len tento rok, ale sám autor sa priznáva, že touto problematikou sa zaoberal  roku od 1982. Chvíľu mu však trvalo, kým bol schopný o tom niečo napísať.

Kníh s podobnou tematikou na trhu nie je veľa, veď prečo aj. Ľudia akosi neradi čítajú knihy z šedej sféry ľudskej spoločnosti. Ja si myslím, že občas nezaškodí si prečítať aj takýto štýl knihy. Až potom si totiž človek uvedomí, že aké má vlastne v živote šťastie a že sú ľudia na tom aj horšie ako my. A predsa sa stále len sťažujeme…

Drsný dej knihy nás postupne zoznámi s jej hlavnými hrdinami. Je ich hneď niekoľko – Boro, Groffy, Láďa, Petr, Viktor, Dvojka, Tunte, Banán. Každý jeden z nich má svoj príbeh, niektoré sa navzájom prelínajú, niektoré nie. Niektorí sú chlapci, ktorí sa snažia prežiť v nemilosrdnej a krutej realite tým, že robia pre nich odporné veci, aby si zarobili. Celkom pozoruhodné je, že sú to väčšinou chlapci z ťažkých sociálnych podmienok a z rodín s mimoriadne narušenými vzťahmi.  Ich osud je väčšinou smutný a nezvratný,  a k tomuto prispievajú aj ľudia dospelí. Ich pasáci. Priznám sa, že keby som poznal osobne nejakého takého pasáka ako je Láďa, tak by som ho asi zabil.  Desím sa pomyslenia, že medzi nami chodia, takto zvrátení ľudia, ktorí egoisticky myslia na seba a nebránia sa nemilosrdne využívať na to druhých, dokonca deti.

V tejto knihe sa taktiež pochopiteľne pretriasa homosexualita. Dej nás zavedie priamo do sveta pedofilne zameraných homosexuálov. Určite nebudete veriť, ale častokrát sú to vzorní manželia, známi športovci, úspešní podnikatelia ,populárni herci a nadaní umelci. Hodnotiť homosexuálov tu nebudem (na to sú iné miesta), ale autor ich prostredie vykresľuje dokonale a prekvapujúco. Častokrát je cítiť, že autor nenapísal knihu za rok, ale na nej pracoval poriadne dlhý čas. Detailne vykreslené správanie a prostredie je miestami až šokujúce. Kto ma na očiach ružové okuliare, tak o nich určite príde.

Kvalitu knihy podčiarkuje aj fakt, že autor neberie ohľad na nič, používa vulgarizmy, ukazuje amorálne správanie v plnej nahote, opisuje odpudivé sexuálne správanie aktérov (našťastie, najhnusnejšie detaily si autor odpustil). Tieto skutočnosti sú pre prostituujúcich absolútne typické.

Niektoré pasáže knihy boli príliš aj na mňa.  Pár krát sa mi stalo, že som nebol schopný čítať knihu ďalej a musel som prestať. Dať si prestávku, niekedy aj dva-tri dni, než som mohol pokračovať. Musel som najprv získané informácie spracovať. Toto sa mi zatiaľ ešte nikdy nestalo pri žiadnej knižke. Nebudem polemizovať, či niektoré príbehy uvádzané v knihe boli celé pravdivé, alebo si ich autor poskladal z viacerých počutých príbehov.

Kniha ako taká nemá hlavný dej, ten je rozdelený do niekoľkých vedľajších dejov, zdanlivo so sebou nesúvisiacich.  Keďže je to beletria faktu, tak nemá ani typickú zápletku. Myslím, že ju ani nebolo príliš potreba. Zápletkou je samotná téma knihy.

Ako celok musím túto knihu hodnotiť veľmi kladne a odporúčam ju všetkým dospelým čitateľom. Teda, aby som sa opravil, toto dielko nie je pre všetkých, čítať ho môžu len jedinci, ktorí sa na to pripravia a budú vedieť preklenúť kritické momenty v knihe. Keď sa dostanú nakoniec, tak môžu nastať len dva prípady. V prvom prípade povie čitateľ, že daná knižka bola hnusný blud a nič mu nedala. Takého čitateľa nazývam čitateľ – ignorant, ktorý si nepredstavil, že na mieste hlavných hrdinov mohol skončiť  aj on alebo jeho blízki.  Neuvedomil si, že v našej spoločnosti sa objavujú aj takéto nádory.  Druhým a tým lepším prípadom je čitateľ, ktorý si po prečítaní knihy povie  wau – niečo som si uvedomil.

Aby som len nechválil tak spomeniem aj niekoľko záporov, ktoré mi počas čítania prekážali. V prvom rade to bola hatlanina češtiny a ruštiny jedného z hlavných aktérov, ktorej som vôbec nerozumel. Uznávam, že to malo prispieť k efektu knihy a podčiarknuť isté fakty, no mne sa to aj tak nepáčilo. Druhou vecou ktorá mi strašne prekážala, bol občas na seba nenadväzujúci dej, teda aspoň na prvý pohľad. Neskôr  človek nepresnosti, ktoré mu nesedeli , pochopil.

Na záver som nechal čerešničku na torte. Súčasťou knihy je aj štýlová látková tenučká záložka aká sa používa napríklad v diároch alebo encyklopédiách.  Je veľmi praktická, nemusíte si do knihy vkladať svoju záložku. Kiež by niečo takéto bolo vo všetkých knihách.

VERDIKT: Kniha  Váš kluk – prostitut? od Cyrila Valšíka je pozoruhodné dielo, ktoré vám ukáže svoje kvality postupne. Nie je určené pre masového čitateľa, ktorý sa nevie vysporiadať s niektorými aspektmi brutálneho života mladistvých prostitútov. Odporúčam ho pre jeho netypickosť,  výber a zaujímavé spracovanie témy a pre prípad, že potrebujete mrazivú sprchu do života.

HODNOTENIE:  93%

.

.

Jozef „Chosé“ Dzuriš

aka —->>>>Nehru-ur<<<<—-

——————————————————————————————————————————–

“Hloupost a nevzdělanost umí báječně navodit pocit spokojenosti se vším a nejvíc se sebou samým.”
Cyril Valšík: Váš kluk – prostitut?

Vo svojom filme sa Peter Jackson troška vzbúril proti Tolkienovi a postavu Haldira rozpracoval omnoho viac. Urobil ju štýlovejšou, takou na dnešné pomery. V knihe Haldir len sprevádzal spoločenstvo elfským lesom a potom sa už na neho zabudlo. Vo filme bol Haldir omnoho štýlovejší a efektnejší. Ešte do teraz neviem zabudnúť na scénu, keď do Helmovho žľabu prichádzali elfovia na čele s Haldirom pomôcť Rohanu. Peter Jackson je pán režisér a práve tu ukázal svoje majstrovstvo. Neviem ako vám, ale mne sa vyupgradovaná  verzia páčila.

Ohromne obdivujem Haldira. Obdivujem ho za to, že aj napriek tomu, že mohol ostať doma sedieť na zadku a nič nerobiť len čakať, sa on rozhodol ísť na pomoc. Prišiel na pomoc, aj keď vedel, že riskuje svoj život a svoju nesmrteľnosť . A skutočne v tomto boji padol. Umrel za niekoho iného, v boji niekoho iného. To nedokáže každý. Zo všetkých elfov v Stredozemi sa ich našlo len sto. Na ich čele bol práve Haldir.

Raz chcem byť ako on. Chcem vedieť obetovať všetko v boji za niečo, čomu verím. Myslím si, že v tomto konkrétnom prípade bol Jackson o málilinko lepší než Tolkien.  Jackson ukázal svetu, že hrdina nemusí byť stredobodom pozornosti a aj napriek tomu dokáže pomôcť.

Jozef „Chosé“ Dzuriš

aka —->>>>Nehru-ur<<<<—-

——————————————————————————————————————————————

“Nie každý, kto blúdi, je stratený.”
- John Ronald Reuel Tolkien

1.) Zmena hostingu
Prvou dôležitou zmenou bola zmena hostingu. Tá sa udiala iba pred pár dňami. Nový hosting je rýchlejší, kvalitnejší a hlavne je mimo Slovenska. Neviem, či ste začuli, ale slovenská vláda chcela regulovať internet, prípadne nad tým uvažovala. Tak my sme s nimi vypiekli a presunuli sa za veľkú mláku.

2.) Fanstránka na Facebooku
Áno, presne tak. Server citanie.com je už aj na Facebooku. Toto je ďalší krok, ako vytvoriť komunitu ľudí, ktorí majú spoločný záujem. Tak isto chceme využiť Facebook aj na informovanie o nových článkoch prípadne zmenách na blogu.  Ak chcete aj vy byť informovaný, tak sa pridajte do tejto komunity fanúšikov blogu citanie.com.  V prípade, že nemáte radi Facebook, tak môžete využiť našu RSS čítačku.

3.) Hlasuje za články na vybrali.sme.sk
Páčil sa vám nejaký článok na našom webe? A chceli by ste ho ukázať svetu? Nie je nič jednoduchšie. Môžete za neho hlasovať na najväčšom linkovacom serveri vybrali.sme.sk. Odkaz na tento web nájdete pri každom článku.

4.) Interný poradovník článkov
Keďže chcete vedieť, ktorý článok je najlepší zo všetkých na našom blogu, tak sme sa rozhodli dať možnosť našim čitateľom zahlasovať pri každom článku, či sa im daný článok páči alebo nie. Takto aj vy môžete oceniť kvalitu napísaného článku. Vpravo pod reklamou potom nájdete tie najlepšie články,  ktoré sa najviac páčili ľuďom.

5.) Čítanosť článkov
Od teraz už môžete pri každom článku, ktorý čítate sledovať počet jeho prečítaní. Čítanosť článkov sa počíta pre každý jednotlivo a následne vpravo pod reklamou môžete vidieť, ktorý článok je najčítanejší. Vďaka tomuto rebríčku budeme vedieť, o ktoré typy článkov je na našom blogu najväčší záujem.  Takéto články vám potom budeme vedieť ponúknuť.

6.)Podeľte sa s nami
Prečítali ste práve nejakú super knihu? Veľmi sa vám páčila? Chceli by ste sa podeliť so svetom o tomto vašom zážitku?  Tak to urobte.  Najväčšou novinkou tohto leta je, že my ako autori tohto blogu chceme, aby sa naši čitatelia podelili s vašimi zážitkami z čítania kníh. Vôbec nám nevadí, že si myslíte, že nemáte literárny talent. Ten na blog nepotrebujete. Dnes môže blogovať každý, teda aj vy.  Stačí, ak niečo napíšte (vôbec to nemusí byť dlhé, stačí jedna strana) a pošlete nám to na náš mail clanky@citanie.com.  My vám potom váš článok zverejníme.  Pre tieto články sme zriadili aj špeciálnu kategóriu s názvom „Od našich čitateľov“. 

Pevne veríme, že sa vám všetky tieto zmeny budú páčiť a že spríjemnia chvíle strávené čítaním nášho blogu. Už teraz sa teším na prvý článok, ktorý mi príde.

Jozef “Chosé” Dzuriš

aka —->>>>Nehru-ur<<<<—-

——————————————————————————————————————————

“Jednaj tak, akoby si na konci svojho života listoval vo svojom vlastnom životopise a narazil by si práve na tú kapitolu, ktorá jedná o súčasnom životnom úseku. Budúcu kapitolu knihy ešte môžeš zmeniť.”
-Viktor Frankl

Musím pripustiť, že už prológ na mňa dosť zapôsobil. Keď sa už na prvej strane dočítate, že chorý dobytok neputuje do kafilérie, ale na bitúnok…

V tejto knihe sa Robin Cook zameral na obyčajnú, v podstate dosť úspešnú vrstvu spoločnosti a na problémy a ziskuchtivosť mäso spracovateľského priemyslu. Kardiochirurg Kim Reggis je úspešný, no výbušný a do seba zahľadený lekár a otec 10 ročnej Becky, malej talentovanej krasokorčuliarky. Jeho bývalá manželka Tracy je úspešná psychologička, ktorej priateľ je majiteľom siete rýchleho občerstvenia menom Onion Ring.

Keď Becky zje nedopečený hamburger a nakazí sa vírusom E. coli O157:H7, ktorý je rezistentný voči antibiotikám a ktorý okamžite napadne jej telo, príbeh dostáva zaujímavý rozmer. Jej rodičia sa na pohotovosti stretávajú s odmietaním a dlhým čakaním, lekári neberú do úvahy odporúčania jej otca a dievčaťu je stále horšie a horšie. Jej impulzívny otec je chytený v sieti byrokracie a ziskuchtivosti nielen mäso spracovateľského priemyslu, ale aj nemocnice, kde pracuje. Stav jeho dcéry je natoľko vážny a on natoľko bezmocný, že sa rozhodne na vlastnú päsť vypátrať, kde sa nakazila. Vyberie sa do Onion Ringu, kde jeho dcéra naposledy jedla hamburger, no nestretáva sa s pochopením, ústretovosťou a záujmom ako by čakal, ale len s popieraním a krútením hlavou. Násilím odoberie vzorky zmrznutých hamburgerov a odnesie ich na laboratórne testy na kmeň E. coli, ktorým je nakazená jeho jediná dcéra. Pátranie ho zavedie do Mercer Meats, kde sa dovezené mäso spracúva, no naráža len na ďalšiu stenu byrokracie. Náhodne stretáva kontrolórku ministerstva poľnohospodárstva, Marshu Baldwinovú, ktorú presvedčí, aby sa spolu s ním išla pozrieť na jeho dcéru, ktorá pre zlyhanie orgánov leží na jednotke intenzívnej starostlivosti. Dúfa, že Marsha mu pomôže. Po príchode do nemocnice sa stáva svedkom zástavy srdca svojej Becky. Zúfalý otec sa rozhodne konať a pred očami bývalej manželky a tímu špecialistov otvorí dcére hrudník a pokúsi sa o masáž srdca. Po prvých pokusoch zisťuje, že srdcový obal je úplne zničený, pretože ho doslova rozožral toxín E. coli. Toto bola posledná kvapka a doktor Reggis sa púšťa do nerovného boja s mäso spracovateľským priemyslom. Jeho spojenec, Marsha Baldwinová sa stáva obeťou vraha, ktorého najali riaditelia podniku, len aby sa správa o E. coli nerozšírila a nepoškodila dobré meno ich podniku a aby neprišli o zisk. Aj Kim by sa stal obeťou, keby mu neprialo šťastie.

Spolu s bývalou manželkou sa snažia dokázať, že mäso spracovateľský priemysel je iba špinavá diera na peniaze. Ich pátranie nakoniec prinesie malý úspech, no zo strachu o svoje životy musia odísť do zahraničia. Hlavní protagonisti mäso spracovateľského priemyslu tvrdia, že ich mäso je nenakazené a obvinia Kima z vraždy…

Táto kniha mi trocha otvorila oči, čo sa týka mäsa a jeho spracovania. Som skutočne rada, že nie som občanom Spojených štátov a taktiež, že hamburgery skutočne nejem. Isté pasáže a opisy boli silným sústom aj pre môj žalúdok… Aj napriek tomu vrelo odporúčam túto knihu. Najmä, ak sa chcete stať vegetariánmi. Sama môžem vyhlásiť, že už nikdy nebudem jesť mleté mäso a nik ma neprinúti dať si hamburger.

Otvorene priznám, že ma šokovalo čoho sú takéto podniky ochotné pomlieť do mäsa, len aby si zvýšili peňažný obrat. O zaobchádzaní so zvieratami, alebo o hygiene radšej nepíšem.

Toxín však odporúčam prečítať a trocha si rozšíriť obzory.

Jusiq

—————————————————————————————————

“Dobrá a krásna kniha je tá, ktorá plným priehrštím rozsieva otázniky.”
-Jean Cocteau