Krátky rozhovor s Jozefom Dzurišom vyústil do takej veľmi zvláštnej myšlienky. Odznelo tam niečo typu „skús napísať o tom, čo to píšeš, možno to tu niekoho zaujme“. Opisovať vlastné dielo je však vždy minimálne trochu padnuté na hlavu. Vyhnúť sa superlatívom, nepreháňať to ani s kritikou a pritom plniť akýsi cieľ – zlepšiť sa v písaní a áno, aj trochu predstaviť to, čo existuje.

Čo to je a o čom to je?

Pomenovanie „Vodná planéta“ prišlo z veľmi zvláštnej strany. Je to určité popletenie zmyslov, hra s ľudskou fantáziou. Vodná planéta by asi logicky mala byť nejaká planéta, na ktorej je voda. Je to logické z názvu a taktiež z elementárnej biológie, bez vody sa žiť jednoducho nedá. Ak sa samozrejme berie do úvahy život ako ho poznáme my. Vysoko na oblohe, hlboko v zemi, na obežnej dráhe či v každom z nás, všetky tie viac alebo menej priateľské potvorky. Všetko je to na vodu a keď voda zmizne, je zle. Končí sa život a začína sa púšť.

Prekvapenie číslo 1 je teda také, že pri čítaní Vodnej planéty sa ocitá voda len v miestnej riečke, sem tam vo vedrách a aby toho nebolo málo, na začiatku príbehu je aj malé jazierko. Inak púšť, v nej zablúdené púštne búrky a ľudia, pre ktorých je voda vzácnosťou. Čo je vzácne, to je cenné a čo môže byť lepšie, ako trochu si na tom zarobiť? Do príbehu sa dostal jeden ťažký náboženský fanatik z blogov, priamo na čelo veľkého náboženstva. Egoistický blázon, nepríjemné hovädo a človek s mocou, ktorej sa nemôže a hlavne nechce vzdať. Čo na tom, že jeho pravidlá denne zabíjajú a určujú život? Kto sa proti nemu môže postaviť?

Fantasy príbeh, ktorý má prvky scifi, náboženskej literatúry a predovšetkým množstvo filozofie a humoru sa začína malým nepochopením, ktoré sa neustále rozrastá. Hlavnou postavou je mladá žena, dnes by sa dalo povedať tínedžerka, ktorej niekto zničil život len tak, jedným príkazom. Prinútená k zodpovednosti a rešpektovaniu pravidiel, ktoré sa neustále menia. Rýchlejšie, ako sa im dokáže ktokoľvek prispôsobovať. Má zodpovednosť za mladšiu sestru, ktorá je nie len drzá a neprispôsobivá pre rôzne staré poriadky, ale aj mimoriadne inteligentná, schopná nájsť hneď niekoľko riešení, ktoré sa ale málokomu páčia – aj keď sú správne. Hľadá vzor a život, ktorý sa pre ňu ešte nezačal. Z ďalších postáv je prítomná napríklad čarodejnica, démonická bytosť zakliata do formy mäsožravej palmy, ktorá je tak dobrá, až je zlá – a zároveň tak zlá, až je vlastne dobrá. Ukazuje príbeh niekoho, kto robí niečo inak, na iných princípoch, no naráža na problémy s minulosťou a na konflikt medzi menším a väčším zlom. Štvrtá a pravdepodobne najľahšie zapamätateľná postava je Ziggy, arkánka, taká tá vlastná rasa. Niečo medzi obrami a barbarmi, s nulovou kultúrou, obrovskou silou, imunitou proti kúzlam a nízkou toleranciou voči ostatným. Ziggy nie je arkánkou tak kompletne, je to miešanec. Čiastočne človek, no z veľkej časti zvláštna bytosť s divnou filozofiou, množstvom sarkazmu a bláznivými riešeniami.

Trilógia? Prečo práve trilógia?

Začať písanie trilógiou, rozšíriť prvotinu na tri časti je… bláznivé, šialené a hlúpe. Príbeh, v ktorom je dobrodružstvo, sa dá napísať aj ako poviedka. Do poviedky je ale ťažké natrepať to, čo si človek praje, aby sa tam nachádzalo. Vyberať, či tam pôjde tá alebo tá časť, ktoré zaujímavé časti postáv sa osekajú a prstom vyberať tie, ktoré budú mať v poviedke aspoň zmienku. To nie je tak celkom ono. Napísať poviedku je niekedy ťažšie, ako napísať román. Napriek tomu si ale myslím, že som mal začať radšej s poviedkami, s krátkymi príbehmi. Prečo? Dôvodom je v prvom rade údržba textu. Niečo sa zmení, ovplyvní to desať ďalších udalostí a čo potom? Alebo sa niektoré často používané slovné spojenie ukáže ako chybné, urážlivé alebo jednoducho gramaticky nesprávne – a treba upravovať celý text. Vami vytvorené postavy vyrastajú z akýchsi tabuliek a to, čo vôbec nebolo pôvodne v pláne, posúva príbeh rýchlo dopredu. Z hlavnej pointy sa môže stať krátke zamyslenie na začiatku málo zaujímavej kapitoly. Aj toto sú úskalia písania.

Rovní a ešte rovnejší, alebo Vodná planéta I, som písal ako príbeh o rovnosti a rôznych výsadách. Len si predstavte, že ste v akejsi najvyššej kaste. Bez vašeho pričinenia ste niečo viac, ako veľa iných, ostatných. Málo povinností a veľa práv. Viac, ako ľudia, ktorých stretávate a ktorých si želáte mať za priateľov. Môžete opovrhovať kým len chcete, no vaša moc má hranice. Niekto je nad vami. Niekto, kto môže rozhodovať o vašom osude a odsúdiť vás na smrť hneď niekoľkými spôsobmi bez mihnutia oka. Môžete toho veľa, no ak sa to niekomu znepáči, končíte v problémoch. Bez ohľadu na to, kto ste. Alebo kým by ste chceli byť. Dve sestry sa dostanú do problémov, z ktorých sa samostatne nemohli dostať. Stretávajú ale niekoho, kto nie je v žiadnej kaste. Arkánsku bojovníčku, ktorá nemá domov, pochopenie pre miestnu vieru a žiadne práva alebo povinnosti, len túžbu prežiť a zabaviť sa, kým sa to dá. Rovní a ešte rovnejší je kniha protikladov. Organizovaný život vedľa úplného chaosu, múdrosť a ľudskosť aj pri obchode s ľuďmi a hlasný sarkazmus a smiech tam, kde by sa nemalo povedať ani slovo. Ľudia vedľa bytostí, ktoré boli podľa náboženských textov iba rozprávky na strašenie detí a začiatok zmien, na ktoré aktuálna viera nestačí. Okrem iných postáv sa ukáže aj zbabelý princ alebo tvrdohlavý zlodej v postapokalyptickom svete.

Vyšší záujem, alebo Vodná planéta II, sa začína okamžite po skončení druhého dielu. Pokračovanie hľadania idolov a skutočnej životnej filozofie, prvý a neúspešný pokus o zmenu náboženstva a pochopenie dôvodov, prečo sa tak udialo. Vyšší záujem je kniha zameraná na postavu démonickej čarodejnice, ovládajúcej mocné kúzla. Nie len že sa znovu ocitá v svojej podobe a má svoju moc a ciele, ale aj skúsenosti a otvorené ruky. Nikto nie je nad ňou, ona určuje pravidlá a získava nasledovateľov nie len kúzlami, ale aj svojou ľudskosťou. Na tom, že práve niekto ako ona, démonka, môže byť ľudskejšia ako ľudia, sa stavia základná filozofická otázka. Robí to všetko pre ľudí, alebo len pre seba? A prečo? Larynia, hlavná postava a stále obyčajné dievča, dostáva možnosť meniť svet. Nikto ju neodsúdi a ona sama môže pomáhať pretvárať svet, ktorý z nej urobil to, čo chce. Z najvyššej kasty do vyhnanstva a teraz do úlohy dvojky v novom poriadku, kde môže nie len navrhovať zmeny, ale niektoré aj robiť. Ovplyvňuje ju aj fakt, že už nemusí pracovať a ostatní pracujú na ňu a všíma si ju aj ten, čo si ju nikdy nevšimol. Záver knihy je o konflikte medzi novým a starým svetom. Úžasná čarodejnica, ktorá ju vo všetkom podporuje, proti vlastnej sestre a jej novým priateľom, pre ktorých je Larynia nula, ovečka v stáde. Z nových postáv sa môže spomenúť neschopný čarodejník, no aj tak lepší ako ktorýkoľvek zo žijúcich ľudí, či vojenský stratég, mysliaci na všetko, len nie na vlastnú starobu.

Trochu iný svet je názov Vodnej planéty s poradovým číslom tri. Predstavte si svet, kde je každý skutočne rovnocenný. Niekoľko postáv v rovnakej situácií, úplne na nule. Kto získa koho za priateľa a kto bude sám, to všetko zariadia len vaše činy. Šestica odlišných postáv s rôznymi silnými i slabými stránkami, láska a nenávisť a hneď vedľa spoliehanie na cudziu pomoc s vlastnými schopnosťami. Trochu iný svet je zmes robinzonády, psychológie vzťahov a ihriska pre postavy, ktoré si môžu dovoliť rozvíjať svoje šialené názory. Svet, v ktorom sa dá akýkoľvek problém riešiť násilím a kde sa hlasuje o hlasovaní. Postupne sa prechádza do hororu, keď udalosť vo veľkej diaľke zmení život všetkým. Dobrí zomierajú, proti zlu sa stavia iné zlo a nikto normálny sa nemôže ani pokúsiť bojovať za mier medzi odlišnými rasami. Trochu iný svet vnáša neisté priateľstvo medzi vládcom a otrokom, kým sú všetci otroci svojich túžieb. Tretia kniha je zameraná predovšetkým na postavu Lussie, mladšej sestry Larynie, ktorá dokáže nie len prežívať odtrhnutie od civilizácie, ale ešte si to aj užiť. Najmladšia, najslabšia a užitočná. Na opustenom ostrove nachádza samu seba, lásku, rešpekt, plnia sa jej sny a rieši problémy hlavou i päsťami a sama sa stáva skutočným vzorom. Množstvo vecí, za ktoré by bola pôvodne postihovaná, jej pomáha prežiť.

Po skončení príbehu nasleduje niekoľko krátkych poviedok, ktoré riešia hlavne potrebu veriť v niečo alebo niekoho z obidvoch strán. Je správne utekať, alebo usadiť sa? Akú mágiu dokáže niekto vytvoriť kvôli troche rešpektu a ktorá je najsprávnejšia z množstva zlých možností? Hotová je poviedka nazvaná Čaj múdrosti, ktorá ukazuje skutočnú inteligenciu a narýchlo získanú múdrosť. Pripravuje sa niekoľko ďalších, napríklad Tvoja duša bude moja a Légia bláznov.

Chyby a nedostatky

Uvedomujem si, že tieto riadky sú napísané z toho najhlúpejšieho pohľadu, autorského. Je to teda skreslené na niektorú stranu. Budem tak zlý a skreslím to ešte viac. Celá Vodná planéta je zadarmo, ponúka príbeh a v neposlednom rade zábavu, no rozhodne to nie je dokonalé dielo. Román je písaný tak, že je prakticky celý, s výnimkou rozhovorov, v minulom čase. Ďalšia vec, ktorá je často vytýkaná, je priveľká časť textu v rozhovoroch medzi postavami, prípadne veľa filozofie. Myslím, že chyby sú na to, aby sa opravovali – a ak nejaké nájdete, pošlite mi ich, rád opravím.

Stanislav Hoferek

Knihy možno nájsť v plnom znení, zadarmo a v PDF a ďalších formátoch na knihy.rs-design.sk. Okrem kníh sa tam nachádzajú aj návody, rozhovory so spisovateľmi či literárny blog.

…………………………………………………………………………………………………………………………………………….

“Myslenie naše nie je oáza, sú to tečúce vody, ktorých pramene sotva dovidíme. “
-Omar Chajjam

Povinné čítanie v škole má rád málokto. Ja osobne si na neho spomínam ako na nesmierne utrpenie, kedy ma v škole väčšinou nútili čítať strašne nudné knihy. Ešte dnes mám jazvy na duši z čítania Utrpenia mladého Werthera, ani sa nedivím, že po prečítaní tej knižky spáchalo veľa ľudí samovraždu. Ja som ju mal chuť spáchať už po niekoľkých stranách. Pri tom ja sám sa ratám medzi fanúšikov kníh a čítam rád. No rád čítam zaujímavé veci, ktoré ma zaujmú a nenudia.

Z povinného čítania na gymnáziu ma zaujalo len niekoľko kúskov a o všetkých som napísal článok tuto na blog. Teda okrem Otca Goriota, to som blog ešte nemal. A teraz si predstavte, že ak pre mňa t.j. človeka, čo má ku knihám blízko, bola väčšina povinného čítania nudná, ako sú na tom deti, ktoré nečítajú vôbec. Nuž všetky knihy si namiesto prečítania hľadajú na nete.

Má teda povinné čítanie zmysel? Podľa mňa v takej podobe, v akej je teraz, jednoznačne nie a aj samotné deti to pochopili a odmietajú čítať také pre nich nudné knižky. Zmyslom povinného čítania by malo byť vypestovať vzťah u detí k čítaniu kníh a rozvíjať ich schopnosti. Preto si myslím, že povinné čítanie by sme mali rapídne inovovať. V prvom rade by sme mali zmenšiť rozsah kníh, ktoré do povinného čítania patria. Tu spadá jeden z najväčších problémov slovenského školstva – učíme toho príliš veľa a príliš povrchne. Jednoduchším riešením by bolo učiť menej a učiť to efektívne a kvalitne.

Druhá zásadná zmena by mala byť vo výbere kníh. Drvivú väčšinu nezaujímavých kníh by sa malo z povinného čítania vyhodiť a nahradiť ich knihami, čo majú aspoň nejaký potenciál deti zaujať, napríklad Harry Potter alebo Pán prsteňov. Doba sa neustále vyvíja a to treba reflektovať aj v školských osnovách a nenútiť deti čítať skostnatené knihy, ktoré im nič nehovoria. Niekto môže namietať, že deti by si tak pozerali len film, ale aj to dá sa využiť. Kreatívny učiteľ sa vždy vynájde a zadá napríklad nájsť všetky rozdiely medzi filmom a knihou.

Najdôležitejšou funkciou povinného čítania by malo byť to, aby si deti vedeli utvoriť názor, pracovať s informáciami a vedieť ich aplikovať. To je asi najzásadnejšia zmena, ktorá by v povinnom čítaní mala nastať. Už nestačí len učiť obsahy jednotlivých kníh a literárno-teoretické nezmysly. Tu je spôsob ako bojovať proti tomu, aby si deti jednoducho nestiahli obsah z webu. Opýtame sa ich na praktickú aplikáciu vedomostí obsahu kníh. Opýtame sa na ich názor alebo ako oni hodnotia konanie nejakej postavy. Alebo ku ktorej postave majú najbližšie. Podnietime tak deti, aby sa naučili pracovať s informáciami a vedeli ich aplikovať. Ak im budeme nanucovať pozostatky socialistického školstva v podobne neustáleho memorovania, tak povinné čítanie nikdy nebudú mať radi.

Tak ako v celom slovenskom školstve aj v povinnom čítaní treba urobiť zásadnú reformu a zmeniť ho tak, aby fungovalo. Som si istý, že samotní učitelia vedia, ako by ho zmenili. Dôležité je, či im to byrokrati z ministerstva dovolia.

.

.

Jozef „Chosé“ Dzuriš

aka —->>>>Nehru-ur<<<<—-

———————————————————————————————————————–

“Šťastní sú tí, ktorí dožičia sluchu slová mŕtvych – to jest, ktorí čítajú dobré diela a rozjímajú o nich.”
-Leonardo da Vinci

Priznám sa, že keď som raz videl prednášať Philippa Bagusa, tak ma veľmi nezaujal. Neskôr som však ľutoval, že som ho nepočúval pozornejšie. Jeho myšlienky v knihe Tragédia eura veľmi efektívne zachycujú presný priebeh toho ako sme sa do súčasnej krízy dostali. Autor v knihe opisuje vznik politického projektu eura a jeho následky na ekonomiky Európy. Keď knihu dočítate, tak si budete musieť vziať kúsok času, aby ste vôbec spracovali informácie, ktoré ste práve dostali. Táto kniha ma potenciál dosiahnuť slávu ako Cesta do nevoľníctva od Hayeka.

Na začiatku knihy sa dozviete, že existujú dve vízie fungovania Európy. Prvou je klasická liberálna vízia reprezentovaná otcami zakladateľmi Schumanom a Adenauerom. Táto vízia považuje osobnú slobodu za najdôležitejšiu kultúrnu hodnotu Európanov. Myšlienkou je, aby zvrchované európske štáty bránili vlastnícke práva a voľnú trhovú ekonomiku v Európe otvorených hraníc, čím by sa umožňovala voľná výmena tovarov, služieb a myšlienok. Táto vízia za najdôležitejšie považuje štyri základné slobody: voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb.

Priamy protiklad ku klasickej liberálnej vízií je socialistická vízia alebo vízia Európskej ríše. Túto víziu presadzovali predstavitelia pochádzajúci hlavne z Francúzska Delors a Mitterrand. Predstavitelia tejto vízie chcú vidieť Európu ako impérium – protekcionistické navonok a intervenionistické smerom dovnútra. Táto vízia predstavuje centralizovaný štát riadený schopnými technokratmi – presne takými, za akých sa títo technokratickí politici sami považujú. Veľmi šokujúca je myšlienka, že socialistický model využíva krízové situácie (ktoré často sám aj spôsobí) na vytváranie nových inštitúcií a rozširovanie právomocí už existujúcich inštitúcií. Toto posilňovanie socialistického modelu obmedzuje slobodu a keď sa tak pozrieme na to, čo sa počas súčasnej krízy stalo, tak je na tejto myšlienke kusisko pravdy (vznik eurovalov a posilňovanie právomoci Európskej komisie).

Ako môžeme vidieť tieto dve vízie sú nezlučiteľné a neustále medzi sebou bojujú. Najprv bola Európa bližšie klasickej liberálnej vízií no postupne nasledovala tvrdá centralizácia a Európa sa začala viac podobať socialistickej vízii Európy. Klasický model väčšinou obhajujú štáty ako Veľká Británia, Nemecko alebo Holandsko. Štáty ako Francúzsko väčšinou presadzujú víziu Európskej ríše. Tu ma pri čítaní zaujala jedna informácia. Klasicky liberálny model obhajujú hlavne kresťanskí demokrati a socialistický model sociálni demokrati. Keď sa však pozriem na Slovensko, tak mi z toho vyplýva, že naši kresťanskí demokrati asi nie sú tým, čím hlásajú, lebo presadzujú socialistický model podobne ako sociálni demokrati.

Celá knižka sa nesie dojmom odhalenia toho, že Francúzi sa snažia ovládať celú Európu ako kompenzáciu toho, že prišli o svoje impérium. Ako jeden z dôvodov pre vznik celoeurópskej meny uvádza aj to, že po prijatí nových postkomunistických krajín sa Francúzsku znížil manévrovací priestor. Tieto krajiny podporovali klasickú liberálnu víziu, lebo si chceli užívať novonadobudnutú slobodu. Preto sa Francúzsko na to pripravilo cez jednotnú menu, lebo sa báli nemeckej marky. Autor tieto svoje tvrdenia v knihe podrobne vysvetľuje a pre človeka, čo nie je v tejto téme doma, sú to pomerne užitočné informácie. Začne postupne chápať súvislosti.

Podľa autora je Lisabonská zmluva porážka pre socialistickú víziu, lebo to nie je ústava, ale len obyčajná zmluva. Zástancom tejto vízie tak ostal v rukách len jediný nástroj a to euro. Podľa autora euro vytvára problémy, ktoré môžu politici použiť ako zámienku pre centralizáciu. Nastavenie eura totiž vyvoláva reťaz kríz, ktoré vedú ku kríze štátneho dlhu. A krízu štátneho dlhu môžu politici využiť na centralizáciu fiškálnych politík a harmonizáciu daní t.j. odstránenie daňovej konkurencie. Zvyšovanie daní kvôli centralizácií by malo napríklad na Slovensko drvivý dopad. Práve aj náš daňový systém je to, čo nám dáva výhodu oproti iným krajinám, aby k nám prišli veľkí investori a vytvorili pracovné miesta. Autor tvrdí, že argument priaznivcov socialistickej vízie o tom, že koniec eura bude znamenať koniec európskej myšlienky, je nesprávny a znamenalo by to len koniec socialistickej vízie Európy.

Ešte pred tým, než sa autor dostane k samotnému vysvetleniu tragédie eura, venuje jednu kapitolu dynamike fiat peňazí. Že neviete, čo sú to fiat peniaze? Sú to tie peniaze, ktoré máte v peňaženke, teda peniaze nekryté absolútne ničím. V tejto kapitole sa dozviete aj to ako vznikli banky a prečo sa majú tak radi so štátom (požičiavajú štátu na jeho rozhadzovanie a ten ich potom zachráni, keď sú v kríze). Taktiež sa dozviete niečo o dejinách peňazí, na ktoré sa autor pozerá ináč, než sa to učí v škole, kde považujú zlatý štandard za niečo zlé. Autor v knihe vysvetľuje, že zlatý štandard je dobrá vec, lebo núti banky a hlavne štát k disciplíne.

Nekrytá mena má obrovskú výhodu pre politikov v tom, že umožňuje manipuláciu množstva peňazí v obehu. A práve táto manipulácia má jediný cieľ: financovanie vládnych politík. Zmeny v množstve peňazí majú za následok distribučné efekty. Práve vďaka ním, my bežní občania, nemôžeme zbohatnúť a stále chudobnieme. Tí, čo ako prví prijímajú nové peniaze, môžu nakupovať za staré, stále nízke ceny. Keď sa peniaze dostanú do ekonomiky, tlačia ceny nahor. Neskorší príjemcovia nových peňazí pozorujú zvýšené ceny skôr, než sa zvýši ich príjem. Dochádza preto k prerozdeľovaniu smerom k prvým príjemcom nových peňazí na úkor posledných príjemcov nových peňazí, ktorí neustále chudobnejú. Prví príjemcovia peňazí sú hlavne banky a vlády. Neskoršími príjemcami je tá časť populácie, ktorá má menej dôverné kontakty s vládou, napríklad skupiny s fixným príjmom (čiže my, bežní ľudia).

S nápadom vytvoriť jednotnú menu prišiel kto iný ako francúzsky technokrat Jacques Delors. Bol 10 rokov predsedom Európskej komisie, ešte pred tým pôsobil v francúzskej socialistickej politike. Keďže presadzoval politickú integráciu a harmonizáciu, tak mu projekt eura prišiel vhod. Následný opis udalostí je v knihe veľmi podrobný a opisuje vzťahy medzi Francúzskom a Nemeckom. Vlastne euro bolo vždy len o Francúzsku a Nemecku, ostatné krajiny bol len nutný prívesok. Francúzi sa potrebovali zbaviť nemeckej Bundesbanky, lebo tá netlačila toľko peňazí ako ostatné krajiny. Tým spôsobila oslabenie kurzov medzi menami, čo dosť nepríjemne postihovalo ekonomiky a v konečnom dôsledky ľudí. Keďže politici za svoju neschopnosť nechceli stratiť politickú podporu vybrali si pre nich prijateľnejšie riešenie. Odstránenie vplyvu Bundesbanky a jej nahradenie Európskou centrálnou bankou (ECB), kde by mali silný vplyv Francúzi.

V knihe tiež niekoľkokrát nájdete narážky toho, ako si nemecké a francúzske elity prispôsobovali situáciu, tak aby im to vyhovovalo Pritom na to nikdy nemali súhlas verejnosti. Dobrým príkladom je účelová zmena nemeckej ústavy, aby mohla o národnej mene v Nemecku rozhodovať nadnárodná inštitúcia a Ústavný súd už viac nerobil problémy.

Zaujímavé je tiež porovnanie plnenia Maastrichtských kritérií pri niektorých krajinách. Keď vstupovalo Slovensko, tak ich muselo do bodky a prísne dodržať. Dokonca Litvu kvôli o 0,2% vyššej inflácií neprijali do eurozóny. Toto sa dá opísať ako schizofrénia alebo klamstvo, lebo napríklad krajiny ako Taliansko alebo Belgicko nikdy nespĺňali kritérium 60% dlhu. Niektoré krajiny prešli len vďaka účtovníckym trikom, kedy svoje výdavky odložili do budúcnosti alebo ich schovali pod niečo iné. Niektoré krajiny ako napríklad Grécko splnili požiadavky len preto, lebo sa očakávalo ich prijatie do menovej únie. Tento klub krajín potom vyzerá ako klub klamárov, kde sa nedodržiavajú pravidlá (pritom pravidlá boli ešte mäkké, pôvodne mali byť tvrdšie). Automatické sankcie, ktoré mali byť používané, neboli použité ani raz. Po prečítaní si, že koľko politiky za tým bolo, mi už bolo jasné, že euro je čisto politický projekt socialistickej vízie Európy.

Autor v knihe tiež spochybňuje nezávislosť ECB (vlastne aj nezávislosti všetkých centrálnych bánk). Následne ju porovnáva s Bundesbankou a dokazuje, že nie sú to iste. Dokonca z textu vyplýva, že ECB často robila presne opačné rozhodnutia ako by urobila Bundesbanka (to vysvetľuje demonštratívne odchody predstaviteľov Bundesbanky z vedenia ECB).

Prečo euro chceli krajiny s vysokou infláciou? Autor má na to pohotovú odpoveď, a to hlavne zbaviť sa nemeckej marky (príliš silná mena s nízkou infláciou), nižšie úrokové sadzby, zisky plynúce z peňažného prerozdeľovania a ešte niekoľko ďalších dôvodov. Všetky sú podrobne vysvetlené a podporné grafmi. Tých sa najprv netreba zľaknúť, keď sa pozriete na nich bližšie, tak vám hneď budú zrozumiteľnejšie.

Prečo sa teda vlastne Nemci vzdali marky? Nemecké elity (bežných ľudí sa opäť raz nikto nepýtal) vymenili marku za zjednotenie Nemecka a za oslabenie meny. Tu môžeme vidieť, že obe svetové vojny ešte stále nepriamo zasahujú do našich životov. O znovuzjednotení Nemecka rozhodovali víťazné mocnosti z Druhej svetovej vojny. Francúzi si podmienili zjednotenie Nemecka (stále ho mali vojensky obsadené bez mierovej zmluvy) tým, že sa vzdajú marky a vezmú si euro. Tým by Francúzi mohli lepšie kontrolovať európsku menovú politiku. Francúzi sa totiž báli Nemecka a chceli ho nejako kontrolovať. Francúzsky prezident Mitterrand sa desil predstavy o silnom zjednotenom Nemecku a obnovenia jeho agresie. Menová únia bola riešením, odstránila nadvládu nemeckej Bundesbanky a dala ju do rúk ECB, kde malo podstatný vplyv Francúzsko.

V rámci knihy sa dozviete čo to aj o tom, akú veľkú moc má vlastne ECB v rukách. Ale aj napríklad to, že ECB a Federálny rezervný systém (americká centrálna banka) nie sú to isté. Systém akým funguje ECB je podľa autora silne inflačný. Bohužiaľ slovenské štátne školstvo zatiaľ stále učí presný opak a centrálnu banku vychvaľuje ako malého poloboha. V tomto kontexte to aj celkom dáva zmysel, lebo ECB financuje vládu (ako kolaterál za úvery akceptuje hlavne štátne dlhopisy a tým nepriamo núti banky ich kupovať) a tým umožňuje politikom, aby mali v rukách moc. Samozrejme vedenie centrálnych bánk je dosadzované vždy politicky, čiže politické konexie tam ostávajú.

Podľa autora je Európska menová únia (EMU) samodeštrukčný systém, lebo umožňuje tragédiu spoločnej pastviny. Každá deficitne hospodáriaca krajina získava na úkor iných krajín s vyrovnanejším hospodárením. Problémom je spoločný menový systém, lebo krajiny, ktoré si z neho požičajú ako prvé, môžu nakupovať za staré ceny, ktoré ešte nezvýšili novovytvorené peniaze. Vlády tieto peniaze požičané na dlh začnú utrácať a ceny začnú rásť. Keď sa v krajine, ktorá hospodári s deficitom, ceny a príjmy neustále zvyšujú, nové peniaze začnú prúdiť do zahraničia, kde sa efekt zvýšených cien ešte neprejavil (iné krajiny menovej únie). Výhody z expanzie peňažnej zásoby tak v EMU získavajú prví používatelia takýchto peňazí, pričom škody napáchané znížením kúpnej sily sa rozdelia medzi všetkých ľudí používajúcich rovnakú menu. Čiže krajina, ktorá sa najviac a najrýchlejšie zadlžuje získava najviac. Preto sa dá povedať, že napríklad také Grécko už žije na úkor Slovenska, lebo nám sa zvyšujú ceny rovnako ako im, ibaže my sa toľko nezadlžujeme.

Prudké zadlžovanie spôsobuje aj rast úrokových sadzieb, lebo strašne veľa ľudí si chce naraz požičať a investori nemajú toľko peňazí, preto logicky idú tam kde majú najvyššie úrokové sadzby (krajiny sa tak pretekajú kto dá vyššiu, lebo si potrebujú požičať). Preto krajiny, ktoré sú fiškálne zodpovednejšie musia platiť za svoje dlhy vyššie úroky kvôli márnotratnosti iných. Pri troške zveličenia sa dá povedať, že cez takto premyslený systém jedna krajina okráda tú druhu. Iný rozmer tomu dodávajú veci ako napríklad euroval, kedy fiškálne zodpovednejšie krajiny zachraňujú pôžičkami tie nezodpovedné, ktoré sa bezhlavo zadlžovali, a nenechajú ich zbankrotovať

Odpoveďou na názov knihy Tragédia eura tak môže byť nasledovná citácia z tohto diela: „Tragédiou eura je motivácia tvoriť vyššie deficity, vydávať štátne dlhopisy a náklady nezodpovedných politík v podobe poklesu kúpnej sily eura presunúť na všetkých členov euroskupiny.“ Toto spôsobuje morálny hazard a cez zadlžovanie je to vlastne vyjedanie taniera našim deťom a vnúčatám.

Záver knihy vás prevedie historickým vývojom od vypuknutia finančnej krízy pádom banky Lehman Brothers cez problémy Grécka až po súčasný vývoj situácie. Toto čítanie je celkom zaujímavé, lebo autor sa na neho pozerá z iného pohľadu než bežne nájdete v médiách. Táto história je prehľadne spracovaná po dátumoch a mapuje všetky politické činy, výroky a udalosti v eurozóne. Ak chcete mať prehľad vo vývoji udalostí, tak vám odporúčam túto časť knihy prečítať pozornejšie. Množstvo informácií je tak obrovské, že len stručné zhrnutie by zabralo niekoľko strán. Túto vedeckú pedantnosť autora môžem hodnotiť len pozitívne. V knihe sa objavujú aj také informácie, ktoré v bežných médiach nevidíme, a povedzme si úprimne, niektoré by Slovákov skutočne nazlostili.

A čo nám podľa autora prinesie menový systém, ktorého motivácie ho predurčujú k sebazničeniu? Niekoľko scenárov:  1.) Systém sa môže rozpadnúť, lebo by nejaká krajina vystúpila z EMU. Zatiaľ je to veľmi nepravdepodobný scenár, lebo podpora politikov pre projekt eura stále ostáva. 2.) Pakt stability a rastu sa zreformuje a konečne sa začne uplatňovať. Keďže u politikov existuje silná motivácia pravidlá porušovať alebo ich obchádzať, tak tento scenár tiež nemusí byť pravdepodobný. Musel by sa totiž stať zázrak, aby politici obmedzili svoju moc. 3.) Motivácie mať vyššie deficity než ostatné štáty povedú k transferovej únii. Buď budú bohatšie štáty (t.j. tie, čo sa menej zadlžujú) hradiť dlhy tých chudobnejších alebo ECB začne nakupovať štátne dlhopisy a to povedie k hyperinflácií spôsobenej tlačením peňazí (t.j. cez zdražovanie sa infláciou dodania všetci používatelia eura). Najpravdepodobnejšie je tretie riešenie a tlačenie peňazí, čoho zárodky sme už mohli vidieť.

Kniha Tragédia eura je kniha nabitá zaujímavými faktami. Veľké množstvo z nich sa nezmestilo do tejto recenzie. Sú to fakty, ktoré v bežných médiach neuvidíte, lebo spájajú súvislosti, ktoré pred tým nedávali zmysel. Kniha je veľmi dobré napísaná a pochopí ju aj bežný lajk. Odporúčam ju prečítať každému, koho zaujíma súčasný vývoj v Európe. Pred prečítaním knihy som s eurom ako takým nemal problém. No po jej prečítaní som tvrdým odporcom eura. Je to politický projekt, ktorý v rukách nezodpovedných politikov spôsobuje väčšiu koncentráciu moci v ich rukách. Ich snahu riadiť a kontrolovať naše životy považujem za nebezpečnú a bežným ľuďom spôsobujúcu škody. Slobodu máme len jednu, nedajme si ju vziať.

.

.

Jozef „Chosé“ Dzuriš

aka —->>>>Nehru-ur<<<<—-

———————————————————————————————————————–

„Ak cez hranice neprúdi tovar, budú cez ne prúdiť armády“
-Frédéric Bastiat

Robert Letz je historik a pedagóg. Narodil sa a študoval v Bratislave. Je autorom mnohých titulov, medzi inými aj učebníc slovenských dejín. Ako už plynie z názvu, táto kniha zachytáva roky 1914 až 1938. Začína opisom ťažkého utláčania v Rakúsko–Uhorsku a prvými nápadmi na zlepšenie situácie Slovákov v rámci Rakúsko–Uhorska, neskôr pribúdajú myšlienky na autonómny štát a na spájanie s českým národom. Spomína sa atentát na Františka Ferdinanda, teda štart prvej svetovej vojny a akú úlohu v nej zahrali Slováci a Česi. Od vytvárania zahraničných odbojov po formovanie dohôd a samotné vyhlásenie česko-slovenského štátu v roku 1918. Druhá časť knihy je sústredená na Slovákov v prvej Československej republike. Stručný opis tejto knihy sa ani nedá napísať, dielo má široký záber udalostí a teda obsahuje mnoho faktov.

Kniha je napísaná zrozumiteľne, takže je v podstate naozaj pre každého. Je pravda, že si vyžaduje sústredenie, myšlienkové pochody a spájanie si niektorých udalostí… Kniha je rozdelená na dve časti, v rámci ktorých sú kapitoly a celý text je členený podľa udalosti, ktorú opisuje (tá je hrubším písmom za okrajom, viď obrázok).

Titul je sem-tam obohatený menšími fotografiami. Môžem povedať, že mňa osobne kniha obohatila. Pamätám si na mučenícke hodiny dejepisu, kde sme skákali z roka na úplne iný rok v úplne inej dobe, s úplne inými spoločenskými podmienkami. Jediné, čo si pamätám je pár najdôležitejších dátumov a zopár životopisov, za ktoré aj tak vďačím Discovery Channelu a Hollywoodu (Alexander 2004, Public Enemies 2009 a podobne). V mojej hlave sa vytvoril taký guláš, že jediné, čo mi ostávalo, bolo učiť sa “biflením“ a to bolo asi také efektívne ako hovoriť zarytému pesimistovi, že všetko bude dobré…

Moje hodnotenie: 9/10 Vo svojom obore je kniha skvelá a je naozaj dobrým pomocníkom pre orientáciu sa v týchto rokoch. Nie je to ani žiadna oddychová kniha ani fikcia, obsahuje veľa dátumov a mien.

_______________________________________________________

História je svedkom doby, dňom pravdy, životom pamiatky, majstrom života a hlásateľom uplynulých čias.

- Marcus Tullius Cicero

Začnime úvodnou stránkou. V jednoduchosti je krása… a hlavne prehľad. V rôznych „okienkach“ nájdete útržky zaujímavostí z Bookfanovského blogu, kvízy a súťaže alebo hlavnú diskusnú tému.

Registrácia je prvý krok k objaveniu celej sily Bookfanu. Pokiaľ Vás nebaví vypĺňať formuláre, jednoducho sa prihláste cez Váš Facebookový účet. Celý Bookfan máte dokonale prepojený s týmto účtom, napríklad Vám ukáže, ktorí Vaši priatelia sú na Bookfane, alebo Vaše názory na jednotlivé knihy uverejní priamo na nástenku. Čo sa týka profilu, ten ponúka okrem bežných možností ako nahranie fotky a políčok ako „Obľúbené knihy“ „Obľúbení autori“, aj jeden úžasný nápad a tým je možnosť nahrať fotku Vašej knižnice.

Poď Do vyhľadávača napíšme napríklad autorku svetoznámeho Harryho Pottera. Po napísaní prvého písmena  sa Vám rozroluje ponuka (J.K je samozrejme, na prvom mieste). Pri každom autorovi je profilík s životopisom, fotografiou a videom z youtube s nejakým rozhovorom. Táto funkcia je zatiaľ vo fáze rozvoja, niektorí autori ešte nemajú kompletne vypísané profily a práve s týmto môžete pomôcť aj Vy. Pod profilíkom sú vypísané komplet všetky knihy, ktoré autor napísal. Nenašli ste knihu? Pomôžte Bookfanu a pridajte ju. Stačí len vyplniť jednoduchý formulár.

Našli ste knihu a pýtate sa čo teraz? Ak už ju máte prečítanú môžete ju napríklad zaradiť do jednej z prednastavených poličiek vo Vašej osobnej knižnici. Môžete ju ohodnotiť hviezdičkami, poprípade napísať Váš názor na ňu. V knižnici sa potom zobrazia všetky knihy, ktoré ste ohodnotili a môžete si vytvoriť svoje vlastné poličky. Čítate sériu? Bookfan Vám ju automaticky zaradí do poličky „Série“, okrem toho pri danej knihe je celá séria vypísaná aj s očíslovaním dielov (praktické).

Ak ste dočítali a hľadáte čo ďalej, Bookfan Vám ponúkne odporúčania na základe prečítaného, alebo si vyhľadajte knihu, ktorá sa Vám páčila a nájdete pri nej zoznam podobných titulov. Či si ju prečítate alebo nie sa môžete rozhodnúť na základe priemerného hodnotenie a názorov priamo od čitateľov.

Na Bookfane nechýba ani blog s novinkami a zaujímavými článkami, fórum, ako som spomínala kvízy a súťaže, zoznam tajných želaní alebo rebríčky (Najčítanejšie knihy, Najhodnotenejšie a podobne).

————————————————————————————————————————–

“Čítať peknú knihu je nepretržitý dialóg, v ktorom kniha hovorí a naša duša odpovedá.”
-André Maurois

Vyplývá to ze srovnání čtenářských preferencí českých a slovenských uživatelů knižní sociální sítě BookFan ve věku do 30 let (reprezentativní vzorek cca 5.600 lidí).

Mezi českými uživateli je nejčtenější knihou Harry Potter a princ dvojí krve (v osobní knihovně ho má 1,067 uživatelů). Následuje dalších šest dílů Harryho Pottera.

U slovenských uživatelů je na prvním místě Da Vinciho kód od Dana Browna (v osobní knihovně ho má 465 uživatelů). Harry Potter a Fénixův řád je druhý, ale hned po něm následují Soumrak, Nov, Zatmění a Úsvit od Stephanie Meyerové.

Překvapením je, že jak v Čechách, tak na Slovensku se v první desítce umístil Antoine de Saint Exupéryho Malý princ a že je v obou zemích zhruba stejně oblíbený. V Čechách je na osmém místě a na Slovensku dokonce na sedmém.

Co do žánru, v Čechách vede fantasy, na Slovensku fantasy v kombinaci s thrillery.

Z autorů je v Čechách nejoblíbenější Joanne K. Rowlingová, následují J.R.R. Tolkien, Dan Brown, Stephenie Meyerová a Antoine de Saint Exupéry. I u slovenských uživatelů je nejpopulárnější Joanne K. Rowlingová. Za ní jsou Stephanie Meyerová, Dan Brown, Paulo Coelho a J.R.R. Tolkein.

Bookfan je mezinárodní sociální síť, která fandí knihám.

Za jejím zrodem stojí Michal Juhás, slovenský IT konzultant, a jeho touha sdílet zážitky z přečtených knih s přáteli. Pro tento účel vytvořil sociální síť, která umožňuje nejen detailní evidenci přečtených knih, ale také komunikaci mezi uživateli, psaní recenzí a nákup knih na základě přesných doporučení.

BookFan je v provozu od začátku roku a dnes má v Čechách a na Slovensku přes 21,000 uživatelů. V květnu zvítězil v kategorii Potenciál na soutěži Nápad roku 2011 a v září byl vyhlášen druhým nejlepším webovým startupem za rok 2011 na pražském WebExpo Startup Show.

V létě do projektu vstoupila čtveřice českých investorů s cílem financovat expanzi BookFanu do okolních zemí a budovat další tématicky laděné sociální sítě.

zdroj článku: http://www.bookfan.eu/blog/tiskove-zpravy-bookfanu/205-nejoblibenejsi-knihy-na-bookfanu

—————————————————————————————————————————–

“Čtení je cesta k umění.”
-polské přísloví

Vyplývá to z analýzy čtenářské aktivity českých a slovenských uživatelů knižní sociální sítě BookFan. (80% registrovaných uživatelů je ve věku do 30 let). Reprezentativní vzorek zahrnuje cca 5.600 lidí.

V Čechách přečetlo nejvíce uživatelů fantasy bestseller Eldest od Christophera Paoliniho, následoval Brisingr taktéž od Christophera Paoliniho a po něm upíří román Rozbřesk od Stephanie Meyerové.

Na Slovensku byl v červenci a srpnu nejčtenější Da Vinciho kód od Dana Browna, následoval Harry Potter a Fénixův řád od Joanne K. Rowlingové a třetí nejčtenější knihou byl autobiografický Pouštní květ od Waris Dirieové.

Bookfan je mezinárodní sociální síť, která fandí knihám.

Za jejím zrodem stojí Michal Juhás, slovenský IT konzultant, a jeho touha sdílet zážitky z přečtených knih s přáteli. Pro tento účel vytvořil sociální síť, která umožňuje nejen detailní evidenci přečtených knih, ale také komunikaci mezi uživateli, psaní recenzí a nákup knih na základě přesných doporučení.

BookFan je v provozu od začátku roku a dnes má v Čechách a na Slovensku přes 21,000 uživatelů. V květnu zvítězil v kategorii Potenciál na soutěži Nápad roku 2011 a v září byl vyhlášen druhým nejlepším webovým startupem za rok 2011 na pražském WebExpo Startup Show.

V létě do projektu vstoupila čtveřice českých investorů s cílem financovat expanzi BookFanu do okolních zemí a budovat další tématicky laděné sociální sítě.

zdroj článku: http://www.bookfan.eu/blog/tiskove-zpravy-bookfanu/202-nejctenejsi-knihy-leta

———————————————————————————————————————

Čtení je nejlepší učení. Sledovat myšlenky velkého člověka – to je ta nejzajímavější věda.
-Alexandr Sergejevič Puškin

Ze začátku to vypadá, že bude Trish jen tak bloumat lesem, jenže nebude. Hned po prvním odpočinku upadne, roztrhá si pláštěnku, rozplácne si celou svačinu a schytá vosí žihadla po celém těle. Jediné co zůstalo v celku je walkman a díky němu zůstává Trish ve spojení se světem při poslouchání rádia.

Průvodcem její cestou se postupně stává nadhazovač Red Sox Tom Gordon, kterého malá dívka obdivuje. Jeho postava se objeví až později, ale v těch nejtěžších chvílích jí tato halucinace dodává sílu a nutí jí jít dál.

Trish je nemocná, skoro se utopí v bažině, trápí jí hlad, žaludeční potíže a někdo jí sleduje. Malá Trish umírá, ale pokračuje v cestě vpřed. Jenže jaké jsou šance, že jí někdo najde?

Ztratily jste se někdy a nedokázaly najít cestu zpět? Pokud ne, možná se vám alespoň zdál sen, ve kterém bloudíte. Je to příšerný pocit. Já sama se ztratila a fakt jsem si myslela, že umřu. Byla to celkem hloupá situace a úplně zbytečná, ale měla jsem chvíli strach jako Trish. Proto když jsem to četla, se mi ty pocity vrátily. Stephen King mě tentokrát vtáhl do děje tak, že jsem se úplně vžila do malé ztracené Trish. Pokud něco King umí tak je to napsat ani ne dvousetstránkovou knihu bez nadpřirozena, které je ve většině jeho děl a vyděsit čtenáře ještě víc.

Jaké má devítiletá holka šance v takové situaci? Nemá mapu, kompas, v batůžku má jen svačinku, nedokáže si rozdělat oheň a zahřát se.

Jaké by byli šance pro mě? Vážně mě tahle knížka donutila přemýšlet nad takovou situací. Trish byla na svůj věk poměrně vyspělá a snažila se nepanikařit. V takové situaci je panikaření naprosto zbytečné a vyčerpávající, touha po životě je silnější a lidé v takových situacích kolikrát překonají několikanásobně své hranice.

Trish je statečná, vychovaná a vyrovnaná dívka, ale udělala jednu chybu, která by jí mohla stát život. Sešla z té dlážděné cesty…

Hodnocení 5/5

.

.

Další články a zajímavosti na blogu slečny Winchester.

_______________________________________________________

- Ne každé zlato třpytívá se, ne každý, kdo bloudí, je ztracený.

J.R.R. Tolkien

Jak prokouknout kolegy i obchodní partnery
Příručka bývalého experta FBI
(Navarro Joe, Poynter Toni Sciarra)

Jak poznat, co si vaši spolupracovníci či klienti opravdu myslí, co cítí nebo zamýšlejí udělat? Jak skvěle zapůsobit na ostatní lidi, vyzařovat důvěru, autoritu a empatii a zanechat dobrý dojem? Autor bestselleru Jak prokouknout druhé lidi, bývalý agent FBI a firemní poradce v oblasti neverbální komunikace, vám ve své nové knize ukáže, jak porozumět neverbální komunikaci a mistrně ji využívat v pracovním životě – při jednání s kolegy, šéfy, zákazníky či obchodními partnery, při poradách, vyjednáváních, přijímacích pohovorech, prezentacích, obchodních obědech a v mnoha dalších situacích. Text plný příkladů z profesionální autorovy praxe provází více než čtyřicet modelových ilustrací.

Rozmer knihy: 17×24 cm
Počet strán: 208
Číslo ISBN: 978-80-247-3894-9
Katalógové číslo knihy: 3877

Takto sa volá nová knižka od slovenskej autorky v oblasti zdravia a výživy profesorky Kataríny Horákovej. Táto autorka napísala knihy ako Detoxikácia organizmu, Umenie zdravo žiť či série kníh o oddelenej strave. V dnešnej konzumnej a pretechnizovanej spoločnosti sa do popredia dostávajú čoraz častejšie aj takéto knihy. Na tú o varovných signáloch tela som sa rozhodol aspoň trocha pozrieť.

Katarína Horáková je profesorka všeobecnej biológie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde pôsobí v oblasti mikrobiológie a biomedicínskeho inžinierstva. Popri pedagogickej práci sa roky výskumne zaoberala vyhľadávaním nových, biologicky aktívnych látok s antimikrobiálnymi, antioxidačnými a protinádorovými vlastnosťami. Bola vedúcou medzinárodných projektov v oblasti vývoja veľmi citlivých imunotestov, zisťujúcich neškodnosť potravín. Vychádzajúc z poznatkov v tejto oblasti sa začala hlbšie zaoberať aj štúdiom spôsobov správnej výživy a zdravého životného štýlu. Už len toto všetko bolo obrovskou zárukou, že kniha bude zaujímavá a dozviem sa z nej mnoho nových poznatkov o zdraví.

V knihe sa postupne dozviete odkiaľ choroby pochádzajú, aké následky ma nezdravý životný štýl (kapitola ako vyšitá pre mňa ) až po zoznam varovných signálov. Celá kniha je popretkávaná rôznymi testami ako napríklad či máme výkonné srdce alebo či nám hrozí mŕtvica. Veľa z vás si povie, že takéto veci sú len pre starých ľudí, lebo tí sú tým najviac ohrození. To je pravda len do istej miery, lebo u tých starších je to len viac vidieť. Nezdravý životný štýl sa nám zarátava od mladosti a v starobe sa nám to len zúčtuje. Neviem ako vy, ale ja chcem žiť dostatočne dlho, aby som si užil dôchodok a na tom musím začať pracovať práve teraz.

„Verme varovným signálom nášho tela! Sú ako požiarny poplach, výstražné znamenie, varovná zástava, ktorá nás upozorňuje, že ťažkosti sú už na dohľad. Pokúsme hlbšie spoznať náš organizmus, vedieť rozlišovať jeho vnútorné a vonkajšie prejavy a porozumieť varovným signálom jednotlivých častí tela a jeho orgánov. Naše telo si jasne a dôkladne zmapujme a pri varovnom signály nájdime potrebnú obrannú zbraň, lebo aj sami sme schopní cielene predchádzať chorobám.“ Tieto veľmi múdre slová sa píšu hneď na začiatku knihy a keď som si ich čítal, tak ma to trošku donútilo zamyslieť sa, že ako som na tom vlastne ja. A musím sa priznať, že nie práve najlepšie. Táto kniha je pre mňa niečo ako varovným signálom, že niektoré signály netreba ignorovať.

Zaujímavý je aj príbeh pani Jany, ktorá si našla neprimerane sa zväčšujúce materské znamienko a tento varovný signál brala vážne a šla ku kožnému lekárovi. Dané znamienko jej museli vyoperovať a tak jej vlastne zachránili život. Bol to melanóm a našťastie sa nerozšíril. Paradoxom bolo, že v ten istý deň bola v nemocnici žena, ktorá na niečo podobné zomrela. Neprišla dostatočne včas. Možno v knihe tento príbeh vyznie trošku naivne, no základná myšlienka ostáva. Svoje telo by sme nemali podceňovať a nebáť sa urobiť prvý krok. Niekedy nám to môže zachrániť život.

Vedeli ste napríklad, že koža odzrkadľuje naše duševné problémy? Neraz vraj prezradí aj to, čo by sme najradšej zatajili. Koža taktiež reaguje aj na stres. Ako sa s týmto vysporiadať nás poučí kapitola o koži. Táto kapitola je vskutku famózna a veci, ktoré som sa v nej dozvedel som ani netušil. Asi sa mojej koži budem musieť venovať viac. Dopomohol mi k tomu aj test, ktorý je o koži na konci kapitoly.

Takto sa kniha Varovné signály tela postupne venuje rukám, pôvodu chorôb, prekysleniu organizmu a ďalšiemu množstvu nesmierne zaujímavých tém. Tie sú tak informačne obsiahle, že len ich stručné zreplikovanie by zabralo niekoľko strán. Stoja však rozhodne za to. Recepty na očistu ciev rozhodne vyskúšam.

Titulná strana tejto knižky je celkom zaujímavá, lebo svieti v tme vďaka špeciálne upravenému fosforovému povrchu. Nakoniec to môžete vidieť aj na fotkách nižšie. S takto vylepšenou knihou som sa ešte nestretol.

Kniha Varovné signály tela je prínosná svojou komplexnosťou podania témy a veľmi dobrým talentom autorky na vysvetľovanie. Ak sa zaujímate o zdravie, tak vám ju môžem jednoznačne odporučiť. Dozviete sa množstvo nových a zaujímavých vecí. Začať zdravo žiť určite nie je nikdy neskoro. Kniha tak bude ideálnym darčekom na Vianoce a Nový rok, keď si každý dáva novoročné predsavzatia, že už bude žiť zdravšie.

HODNOTENIE: 90%

.

.

Jozef „Chosé“ Dzuriš

aka —->>>>Nehru-ur<<<<—-

———————————————————————————————————————–

“Byť niekedy chorý je zdravé.”
-Henry David Thoreau