MEGARECENZIA: Jeden deň Ivana Denisoviča

“Nikto z trestancov hodiny nevidí – a načo by mu aj boli? Potrebuje vedieť iba to, či už má vstávať, koľko času mu ostáva do nástupu, koľko do obeda a do fajrontu.”

Kto by už dnes nepoznal legendárnu knihu Alexandra Solženicyna Jeden deň Ivana Denisoviča, ktorá podrobne popisuje pulzujúci život v gulagoch so všetkými svojimi strasťami a starosťami. Na čítanie tejto knihy som sa mimoriadne tešil. Solženicyn je človek, ktorý si zaslúži obdiv za svoj boj proti totalitným režimom.

Hlavnou postavou tejto novely je Ivan Denisovič Šuchov. Je to chudobný tesár, ktorý sa do gulagu dostal počas 2. svetovej vojny za to, že ušiel zo zajatia. Určite sa nájde niekto, komu sa to bude zdať divné. Prečo by niekto zatváral do basy vlastných vojakov, ktorí ušli z nepriateľského zajatia. Na to by ste sa však mali opýtať komunistov. Ja do ich myslenia nikdy nepreniknem. To bôž, do Stalinovho. Tak je Šuchov vyhlásený za špióna, ktorý ma plniť úlohu (konkrétny cieľ úlohy mu už nevládali vymyslieť) a putuje do väzenia na Sibíri.

Celý dej knihy sa odohráva počas jedného dňa trestaneckého života. Pekne od rána až do večera, so všetkými detailmi. Poviem vám prežiť jeden takýto deň je fuška sama o sebe. Prežiť 3653 takýchto dní je pre mňa nepredstaviteľné. Obdivujem všetkých ľudí, ktorí to nevzdali a dokázali niečo takéto prežiť. Možno to súvisí aj s ľudskou prispôsobivosťou.

Každý kto očakáva od tejto novely nejakú veľkú zápletku (na ktorú som mimochodom celú knihu čakal), tak bude asi dosť sklamaný. Táto kniha nie je o úžasných hrdinstvách alebo o rôznych dobrodružstvách. Je len o obyčajných ľuďoch, ktorí si každý deň prežívajú svoj stereotyp. V tomto diele prevláda hlavne dynamický opis a deskriptívnosť. Aj keď by som povedal, že rozprávač v tretej osobu tu stráca svoju objektivitu. Podobne ako v diele Jozef Mak od Jozefa Cígera-Hronského. Autor sa často stotožňuje so samotným Šuchovom a niekedy nie je jednoznačné, kto je kto.

Priznám sa, že keď som počul, že táto novela ma prívlastky ako existenciálna alebo spoločenská, tak sa mi tomu veľmi nechcelo veriť. Avšak, je to pravda. Väzni denno-denne bojujú o svoje prežitie, nikdy nevedia, kto im kedy pichne nôž do chrbta (myslené obrazne aj reálne). Heslo život je boj v tomto pracovnom tábore platí dvojnásobne. Kto sa o seba nepostará ten sa nedožije konca trestu. Kto sa nenaučí ako taký trestanecký život funguje, ten zahynie. Šuchov sa to naučil.

Šuchov je postava, ktorá sa určite zaradila medzi moje najobľúbenejšie. Častokrát vyhlási presne to, čo by som si v tej chvíli myslel. A k tomu je nesmierne sympatický a to nielen svojím chovaním, ale aj tým, že dokáže myslieť na druhých. Gulag ho fyzicky poznačil, ale aj napriek tomu je dobrosrdečný a v partii (alebo brigáde, nazvite to ako chcete) je hlavným pilierom. Avšak, najviac sympatický je mi v dvoch veciach. Prvou je, že nikdy nikoho nepodplácal a ani to nikdy nechcel urobiť. Životom sa prebíja poctivo. Tým druhým je jeho vnímane cirkvi. Boha ako takého nepopiera, je proti ľudom v cirkvi, ktorí sa nechovali tak, ako by sa od nich očakávalo. Je proti tým, ktorí svoje postavenie v cirkvi zneužívajú. Ako názorný príklad uvádza kňaza, ktorý ma peňazí habadej.

Niekde vyššie som písal, že toto dielo je aj spoločenskou novelou. Na prvý pohľad sa to možno nezdá, ale pri hlbšom zamyslení je to až neuveriteľná pravda. V gulagu nájdete skutočne každého. Okrem Šuchova je to napríklad filmársky umelec Cézar, alebo baptista Aľoška, či robotník Feťukov. Z tejto trojky ma asi najviac zaujal Cézar. Myslím, že Solženicyn túto postavu vystihol už menom. Cézar bol bohatý, každé dva týždne dostával balíček s potravinami, ktoré mu zabezpečili v tábore pohodovejší život, než mali ostatní. Nemusel pracovať, vedel uplatiť každého, ak niečo potreboval. Na druhú stranu však nebol až tak skúsený vo veciach týkajúcich sa bežného života v gulagu. Tam mu to už veľmi nešlo a ľahko sa mohlo stať, že by o svoje bohatstvo prišiel. Vtedy ho zachraňoval kolega Šuchov. Počas čítania tejto knihy som veľmi uvažoval nad postavou Cézara. Rozmýšľal som, čo by som urobil ja na jeho mieste. Tiež by som nešiel pracovať a ťažil zo svojej výhody v podobe balíkov? Alebo by som ich proste len rozdal ostatným, aby som im pomohol. Potom mi však napadlo, že v base vám nikto nič zadarmo nedá a tak sa stalo, že prevládla moja obchodnícka časť. Správal by som sa rovnako ako Cézar – snažil by som sa to prežil bez ujmy na zdraví. Ostatným by som nič nedal len tak, vymenil by som im to za niečo. Podobne ako to bolo medzi Cézarom a Šuchovom. Asi je to tak, väzenie v nás prebúdza inštinkty sebazáchovy…

Autor v tejto knihe využíva troška inakší jazyk než je zvykom. Ak opomeniem vulgarizmy (ktoré k väzenskému prostrediu proste patria) a argot (väzenský slang), tak tejto knižke dominuje dokumentárny jazykový štýl. Takže kniha pôsobí ako opisný dokument neľahkého života v pracovných táboroch.

Keď som odpovedal z tohto diela na hodine literatúry u nás v škole, tak som dostal otázku, že čo môže táto kniha dať mladým ľuďom. Najprv ma táto otázka zaskočila, ale potom som zistil, že som nad ňou už dávno uvažoval. Takže čo môže dať táto kniha mladým ľuďom, teda aspoň väčšine? (Našťastie, patrím medzi menšinu.) Odpoveď je, že nič. Áno viem, je to smutné. Ľudia majú tendenciu zabúdať a tým opakovať svoje chyby. A práve v tomto je sila a zmysel tohto diela. Má nám pripomínať, že zlé veci, ktoré sa stali, sa už nemajú opakovať. Moje tvrdenia mi dokazuje aj výrok jedného môjho spolužiaka, ktorý počas preberania tejto knižky skonštatoval, že koho toto zaujíma. Jeho určite nie, veď sú to samé blbosti. Tu by stálo za zmienku, že kedysi ľudia trpeli, aby sme mi dnes mali demokraciu…

A čo dala táto kniha mne? Dala mi veľa. Jednako som sa utvrdil v tom, že komunistický režim je vec príšerná a zistil som, že niektoré problémy, ktoré riešime my teraz, sú častokrát malicherné a nepodstatné. Alexandr Solženicyn sa jednoznačne zaradil medzi mojich obľúbených autorov a určite si od neho prečítam ďalšie diela. A začnem s dielom Súostrovie GULAG.

Jozef “Chosé” Dzuriš

aka —->>>>Nehru-ur<<<<—-

————————————————————————————————————————————

“Talentovaný človek vie, že má čo rozdávať, a rád sa o svoje nadanie podelí s ostatnými.”
- Alexandr Isajevič Solženicyn

Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
9,451 prečítaní

11 Komentárov k "MEGARECENZIA: Jeden deň Ivana Denisoviča"

commenter
halucinka | 22.6.2009 o 20:11

Pekne, obzvlast druhy odsek ma potesil:-)

commenter
Kodosaurus | 10.9.2009 o 0:22

musím uznať, že je to fakt megarecenzia ale odporúčal by som aj Súostrovie gulag. Táto kniha je tiež napísaná od Solženicyna

commenter

Kodo, ani by si netusil kolko som sa na tomto clanku narobil, asi dvakrat som ho prepisal, a kym som odhalil vsetky tie gramaticke chyby, tak to teda bolo :-D
Na Suostrovie Gulag sa chystam a mocno sa na neho tesim, ale zatial som ho nenasiel v elektronickej podobe a na papierovu by som zatial nemal cas, ale uz je v poradovniku :-D

commenter
Kodosaurus | 11.9.2009 o 19:54

ja knihy radsej citam v papierovej podobe ale tak naslo by sa aj u nas suostrovie gulag

commenter

tak knizka suostrovie Gulag je uz v poradi knih ktore chcem precitat, skoda ze ten zoznam je brutalne dlhy a niektore knizky tam cakaju uz aj par rokov :-D

commenter

Chosé,
kde si “Jeden deň” našiel v elektronickej podobe?
M.

commenter

Michal: Nečítal som to v elektronickej podobe. Pekne poctivo som si požičal papierovú knižku zo školskej knižnice a čítal po starom doma v posteli. :-)

commenter

Skvelé, aj Jeden deň Ivana Denisoviča aj tento článok. Mne tam na rozdiel od teba zápletka nechýbala, téma sama osebe je jedna velká zápletka. Žil som za socializmu a viem pochopiť prečo poslali do gulagu vlastného vojaka, ktorý ušiel z nepriatelského zajatia; mohol tam totiž napáchnuť nepriatelskou ideológiou. totalitné režimy sú na idei najcitlivejšie.

commenter

pekne myslienky aj spracovanie, ale este by som opravila jednu chybicku “Potom MA však napadlo…” spisovne je to napadlo MI. ;)

commenter

Becky: vdaka za upozornenie na chybu, uz bola opravena. Vacsinou mam celkom dobry pravopis, ale tak aj majster tesar sa utne.

[…] čitateľa podobne ako Solženicinov Jeden deň Ivana Denisoviča sprevádza jedným obyčajným dňom svojho hrdinu. Opričník Andrej cestuje po oplotenej […]

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>