Anders de la Motte: Hra

Obal knihy ma neskutočne zaujal už od prvej chvíle. Mobil otočený kamerou smerom k vám, postriekaný krvou. Pútavý názov knihy „Hra“. Zo zadnej strany zasa „Si si naozaj istý, že chceš hrať?“ a pod tým možnosti „Yes“ a „No“. Moja odpoveď bola „Yes“. Áno, chcela som prečítať knihu a dostať sa do tajomnej hry. A už teraz po prečítaní knihy, som presvedčená, že som odpovedala správne, a vôbec neľutujem, že som vstúpila do Hry od švédskeho autora Andersa de la Motte.

Chceš si zahrať?Sedel vo vlaku a bol na ceste domov. Zrazu si všimol, že na vedľajšom sedadle sa nachádza dotykový mobil, ktorý si ktosi zabudol. Povedal si, že by ho mohol predať za slušnú sumu. Peniaze by sa mu zišli. Na displeji sa zrazu objavilo: „Chceš si zahrať hru?“. Nie nechcelo sa mu hrať hlúpu hru na mobile, preto odmietol. Mobil mu však nedal pokoj a stále sa ho pýtal dookola to isté, až napokon súhlasil a stlačil „Yes“. Vtedy sa hra začala…

Henrik HP Pettersson. Tridsaťjeden ročný muž, nezamestnaný, príležitostný robotník. Nedokončené štúdium na trojročnom gymnáziu, záškoláctvo a nevhodné správanie, priekupníctvo, užívanie drog a omamných látok. Viackrát sa objavilo podozrenie, že bol ako dieťa týraný, napriek zraneniam a udaniam na políciu, sa nenašli dôkazy, preto sa vyšetrovanie ukončilo. Po dosiahnutí osemnásteho roku bol HP odsúdený za zavinenie smrti jednej osoby na desať mesiacov. Rád sleduje filmy, seriály a venuje sa počítačovým hrám ako sú Counterstrike či World of Warcraft. Čo sa týka osobných vlastností, je inteligentný, iniciatívny, no na druhej strane je lenivý, nespoľahlivý a egocentrický. Má problém s akceptovaním autorít a chýbajú mu hlbšie priateľské a rodinné vzťahy. Presne tento opis bol poslaný Koordinátorovi hry. Vzhľadom k uvedenému, bol HP úplne vhodným kandidátom. Hra si ho vybrala a on súhlasil, že to skúsi. Do hry sa nedalo zapojiť len tak, to hra bola tá, ktorá si vybrala svojich hráčov. Kandidáti s podobným profilom ako mal on, boli tí najvhodnejší. Henrikovi sľúbili, že mu dobre zaplatia a on peniaze potreboval. Avšak oveľa viac mu išlo o dobrodružstvo, ktoré zažije.

Nešlo o obyčajnú hru na počítači či mobile, na ktoré bol doteraz zvyknutý. Išlo o spojenie hry s realitou. Zistil to hneď, keď mu zadali cez mobil prvú úlohu. Ukradnutie dáždnika cudziemu mužovi vo vlaku. Krádež pre neho nebola ničím nezvyčajným, ale to, čo ho na tom zaujalo, bolo, že si mal mobil pripevniť na odev tak, aby mohol celú situáciu natáčať. Po príchode domov si video pozrel a navyše našiel v mobile ďalšie video, ktoré ukazuje ako kradne a ktoré natáčal ktosi cudzí  vo vlaku. Komentáre pod videom od neznámych ľudí nešetrili na jeho pochvale. HP (tak znela jeho prezývka) sa stal úspešným, ľudia od neho žiadali ďalšie videá, zabavil sa, zažil dobrodružstvo a ešte aj odmenu od Koordinátora hry. Nemal najmenší dôvod neskúsiť to. Prichádzali mu ďalšie a ďalšie úlohy a on stúpal v rebríčku všetkých hráčov.

Úlohy boli zakaždým ťažšie, no samozrejme pre neho stále vzrušujúcejšie.  Ničil veci, majetok ľudí, ubližoval ľuďom a dokonca boli vážne zranené osoby. Po prečítaní úloh som ho začínala až nenávidieť.  Po prvé za to, čo dokázal spraviť kvôli tomu, aby sa zabavil a zarobil si. Po druhé preto, že napriek všetkému, stále túžil po ďalších úlohách a bol dosť bezcitný. Neustále som bola zvedavá, akú dostane ďalšiu úlohu a kedy konečne pochopí, že to, čo robí, nie je správne. Keď som si aj konečne myslela, že už s tým skoncuje, necitlivo chcel pokračovať. Táto postava však nebola až taká zlá, to pochopíte v príbehu neskôr. Okrem samotného príbehu ten odpor bol vo mne vyvolaný aj štýlom, ktorým autor písal jeho príbeh. Nemyslím to v zlom, ale práve naopak, pretože autor je výnimočný v tom, ako dokáže prispôsobiť štýl textu danej povahe hlavnej postavy. Aj vďaka tomu môžete bližšie spoznať Henrika. Občas som nadobudla pocit, že to píše práve hlavná postava, ale bolo to v tretej osobe. Stručne písané, žiadne zbytočné „omáčky“, žiadne dlhokánske opisy a samozrejme tu boli nadávky, ktoré k nemu jednoducho patrili. Navyše, preložená kniha do slovenčiny obsahuje aj výrazy a nadávky po anglicky, ako sú Wanna play a game?, S..k my ass, What the f…! a podobne. Tým je text ozvláštnený a netradičný.

Samozrejme, spomínaný štýl nie je úplne v celej knihe. Je to práve kvôli tomu, že nie je len o HP, akoby ste možno Hračakali. Neustále sa striedajú príbehy dvoch ľudí. Tým druhým človekom je policajtka Rebecca. Texty o nej sú už miernejšie, nachádza sa tu viac opisov. Čo je ale dôležitejšie, je úplne iná ako on. Snaží sa byť dobrou osobou, záleží jej na ľuďoch a ako policajtka chráni a zachováva zákon. Okrem toho bojuje s tým, že chce uspieť v polícii napriek tomu, že ako žena to nemá vždy jednoduché.

Narozdiel od HP, som mala túto postavu rada. V živote to nemala ľahké a dosť si toho vytrpela. Otec bol tyran, z matky sa stala zo zúfalstva alkoholička. Ani po odchode z domu nebola šťastná. Vzala si jedného muža, o ktorom neskoro zistila, že je tyran a ktorý ju viackrát zbil. Jej muž napokon zomrel pri páde z balkóna. Napriek tomu, že už prešiel od tejto udalosti nejaký ten čas, doteraz na to Rebecca nemohla zabudnúť. Hlavne preto, že v jej skrinke v práci sa neustále objavujú tajné lístočky, ktoré ju obviňujú z jeho smrti. Jej tajomstvo, o ktorom nesmel nikto vedieť.

Vráťme sa však ku hre, ktorá je v tomto príbehu kľúčová. HP ani po takom dlhom čase, kedy sa venoval hre, netušil, kvôli čomu bola hra vytvorená, kto ju riadi a ako presne funguje. Začal to zisťovať až vtedy, keď sama hra sa otočila proti nemu. Už nebol ten, ktorý ju hraje a spĺňa úlohy, zrazu sa stal obeťou. Poradiť sa nemohol s hocikým, všetko muselo byť v tajnosti, pretože porušenie pravidla hry č.1 znelo jasne: „O hre nehovor s nikým iným okrem členov.“ Pri všetkom mu pomáhal jeho kamarát Mange, nazývaný aj Faruk, špecialista na počítače. Okrem pomoci s mobilom, mu poskytol dočasné ubytovanie, dal mu kontakty na rôznych ľudí, ktorí HP pomáhali. Mange mu pomáhal nielen preto, že boli dobrí kamaráti, ešte zo základnej školy, ale cítil, že má u neho dlh. Vedel, že má na svedomí určitú vec, ktorá sa stala kedysi dávno.

Dokonca pri hľadaní pravdy vznikla jedna z teórii o hre, ktorá ma naozaj zaujala. Táto teória tvrdila,  že hra funguje na základe stávok. Ľudia vymýšľajú úlohy pre hráčov, ktorí ich dobrovoľne plnia, napriek tomu, že nevedia, že ide o stávky. Hráči konajú dobrovoľne, teda sami sa rozhodujú, či úlohu chcú splniť alebo nie. Následne sa uzavrú stávky, ktoré sa týkajú toho, či sa hráč rozhodne splniť úlohu a či ju dokáže zvládnuť. Kto stavil, že to hráč zvládne a po pozretí videa sa zistí, že to zvládol, potom stávkujúci vyhral. V hre sa teda točia obrovské peniaze a všetko je to založené na bezcitnosti a nemorálke hráčov. Samozrejme Koordinátor hry vedie celú hru a to tajne, aby sa o nej nikto, kto by nemal, nedozvedel.

Dôležitou súčasťou hry sú aj tzv. Mravce. Ide o ľudí, ktorí neplnia úlohy, ale ktorí zabezpečujú, aby fungovala. Pripravujú potrebné pomôcky na splnenie hry, ktoré schovávajú na vopred určené miesta, nenápadne kamerujú hráčov pri spĺňaní úlohy a vykonávajú iné pomocné činnosti. Úvahy o hre zašli aj oveľa ďalej. Zamýšľalo sa nad tým, že hra môže byť dobrá na nelegálnu činnosť. Zadávatelia úloh si mohli objednať krádež, vyhrážanie určitej osobe, atentát či vraždu.

Anders de la MotteAutor v knihe vyjadruje názor, že svet v podstate funguje na podobnej hre, akurát sa to nevolá Hra. Existujú ľudia, ktorí potrebujú niečo „vybaviť“, neurobia to sami, ale dajú to vykonať hráčom, ktorí ani netušia o čo presne ide, ale hlavné je, že zato dostanú zaplatené a zabavia sa. Potom sú tu tzv. mravce, ľudia, ktorí majú pocit, že nič zlé nerobia, ale na ktorých to celé zlo stojí, vďaka ním to funguje. Keď aj polícia zistí podozrivých, hráči nemajú skutočný motív, sami nevedia prečo to urobili. Čo je ešte dôležitejšie, všetko je tak utajené, že ani nevedia pre koho to urobili. Autor sa dokonca zamýšľa nad rozšírením prasacej chrípky, smrťou princeznej Diany či iných slávnych osobností, nad atentátmi a podobne. Čo ak len nejaká firma chcela zarobiť na vakcínach, zaplatili si „hráčov“, ktorí chorobu rozniesli? Mnoho vecí sa tají a je nevysvetlených. Možno aj za tým, je mnoho ľudí, ktorí sú zapojení akoby do hry. Celé to funguje, ale nikto nevie, kto presne za tým stojí. Myšlienka tejto knihy stojí za to a autor má v mnohom pravdu. Či na tomto princípe hra v príbehu naozaj fungovala alebo všetko bolo úplne inak, zistite len vtedy, keď si ju prečítate celú.

Príbeh nie je len obyčajné krimi. Milovníci tohto žánru možno budú mať určité výhrady. Nie je tu veľké množstvo mŕtvol, dlhé policajné vyšetrovania, šialené naháňačky áut. Ide však o myšlienku hry, na ktorej princípe funguje vo svete veľa vecí a my o tom možno ani netušíme. Ide tu aj o to, že ľudia nie sú čierno-biely, ale majú svoje zlé, ale aj dobré stránky. Taktiež je v príbehu dôležité odpustenie, a to nielen iným, ale aj odpustenie samým sebe. O láske, priateľstve, pomoci a o očistení svojho svedomia. A o tom všetkom je hra.

Wanna play a game?

.

Sims

———————————————————————————————————————–

“Ak sa hráš s menej skúsenými a ak ich môžeš zakaždým poraziť, predsa ich nechaj občas vyhrať, aby hra bola živšia.”
-Erazmus Rotterdamský


Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
1,010 prečítaní

Žiaden komentár k “Anders de la Motte: Hra”

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>