Chasidský príbeh Paula Coelha

V roku 1987 napísal Paulo Coelho Alchymistu, svoju stále najúspešnejšiu knihu. Podľa kritikov možno dej príbehu nájsť aj v niektorých prácach starších autorov, ako je napr. Príbeh dvoch rojkov argentínskeho spisovateľa Jorge Luisa Borgesa z roku 1935. Nikde som ale nenašiel zmienku, že príbeh môže tiež pochádzať zo starého chasidského príbehu o Ejcikovi z Krakova. Tento príbeh veľmi dobre vyjadruje charakter chasidského hnutia vo východnej Európe a pravdepodobne rovnako aj novej spirituality 21. storočia.

Chasidské hnutie vzniklo v 18. storočí vo východnej Európe z mesiášskych hnutí a mnohých pogromov. Prepukla nová vlna náboženského prebudenia. Hnutie sa šírilo hlavne v ľudových vrstvách, medzi ľuďmi často nevzdelanými, chudobnými, zaostalými a poverčivými.

Chasidi prijali svoje mystické idei z Luriánskej kabaly, ale s často veľmi reinterpretovaným a pozmeneným významom. Snažili sa obnoviť osobný vzťah s Bohom, založený na radosti, zbožnosti, bratstve a láske, a naopak askéza, smútok, či pokánie im boli cudzie.

Hnutie sa spájalo aj s magickými praktikami, ktoré môžeme často nájsť aj v životopisoch svätých a cadikov. Tieto veľmi obľúbené životopisy majú formu krátkych príbehov podobných bájkam, ktoré obsahujú skrytú múdrosť a dlhú židovskú ľudskú skúsenosť.

Príbeh o Ejcikovi z Krakova má známych najmenej dvoch autorov. Rabiho Nachmana z Braslavi a rabiho Bunama z Pšischy. Meno hlavnej postavy je v rozdielnych verziách od Elieho Wiesla, Jiřího Langera a Martina Bubera- Ejcik, Ázik či Ajsik, syn Jéklsa z Krakova.

V Braslavskej tradícií je Ejcik zbožný učenec a rabín. Pšisšská tradícia kládla dôraz na možnosť osobnej dokonalosti bez potreby sprostredkovateľa, odmietajúc sprostredkovateľskú úlohu Cadikov. Ejcik je tu takisto zbožný, ale naivný a „bezbranný pred nárokmi života“. Táto tradícia postavila všetkých na jednu úroveň a poklad nechala hľadať radšej obyčajného človeka než rabína a tým ešte viac zvýraznila rovnakú možnosť získania dokonalosti pre všetkých.

Príbeh má ukázať na potrebu hľadania pravdy a šťastia či dokonalosti sám u seba, teda doma. Hovorí, že poklad nie je mimo nás, ale v nás a my ho už len musíme objaviť.

Vo všetkých verziách bol Ejcik z Krakova a išiel do Prahy, alebo do Viedne. Domnelé umiestnenie vysnívaného pokladu pod mostom v hlavnom meste ukazuje na snahu vymedziť sa voči hľadaniu nejakého pokladu v centre a koncentrácii bohatstva a múdrosti, ktoré reprezentuje hlavné mesto.

Most tu môže byť symbolom prechodu, zmeny, ktorú je nutné prijať, aby sme poklad našli. Prekročiť hranicu, zanechať kus seba a získať kus niečoho cudzieho, bez čoho nie sme schopní poklad nájsť.

Kozub reprezentuje rodinu a centrum rodinného zázemia a tam sa podľa príbehu aj nakoniec vysnívaný poklad ukrýval. Takže šťastie, dokonalosť, cestu k Bohu, alebo čokoľvek čo je pre nás pokladom, sme schopný nájsť aj sami, nie je nám to nedostupné, ale naopak blízke, je však potreba veriť a vydať sa za svojím pokladom.

Príbeh ukazuje dôležité charakteristiky Chasidského života, v čo verili, čím žili a čo bolo pre nich dôležité. V mierne odlišnom a ľudovejšom prerozprávaní ho nájdeme aj medzi rozprávkami Jána Wericha pod názvom Splněný sen. Skutočnosť, že bol vyrozprávaný aj Paulom Coelhom a získal si takú enormnú popularitu znamená, že má určitý nadčasový význam a je stále aktuálny aj v 21. storočí.

Hutko Dominik

———————————————————————————————————————–

“Možnosti sú na to, aby sa využili.”
-Paulo Coelho

Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
693 prečítaní

Žiaden komentár k “Chasidský príbeh Paula Coelha”

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>