Christiane F. – My deti zo stanice Zoo

Christiane. Mladá, pekná, veselá dievčina. Ale len kým sa jej rodina nepresťahovala do Berlína. Kým sa jej otec nezmenil na tyrana. Kým sa nezačala stretávať so zlou partiou. A hlavne – kým nezačala byť závislá na heroíne.

V dnešnej dobe už podobné príbehy zrejme nie sú ničím výnimočným a nezvyčajným, no v 80. rokoch 20. storočia bol Christianin príbeh My deti zo stanice Zoo zlomom, ktorý mnohým otvoril oči. Dovtedy si vraveli „u nás sa také niečo nemôže stať“, hoci oznámení o úmrtiach mladých narkomanov v novinách pribúdalo. Christiane im dokázala opak. Nielen, že sa to môže diať kdekoľvek, ale obeťami sa stávajú čoraz mladšie deti. Christiane okúsila heroín po prvýkrát ako 13-ročná. A klesla ešte hlbšie. Na drogy si začala zarábať prostitúciou, hoci ešte nebola plnoletá.

„To byly teda mý pocity a myšlenky v tý době, únoru, březnu 1977, když jsem byla dobře sjetá. Fyzicky jsem na tom sice nebyla právě nejlíp, ale nepřipadala jsem si ještě tak úplně vyřízená. Dokázala jsem ještě sama sobě něco namluvit. Dokonale jsem se vžila do svý herácký role. Připadala jsem si děsně cool. Ničeho jsem se nebála.“

My deti zo stanice ZOOV rozprávaní Christiane spoznáte typickú mladú tínedžerku. Nerozumie si s rodičmi, je neúctivá k učiteľom, zanedbáva učenie a hľadá si svoje miesto medzi rovesníkmi. Jej prioritou je zapadnúť do tej najuznávanejšej miestnej partie a zaslúžiť si v nej svoje postavenie. Ak ide partia do klubu, tak ide aj Christiane. Fajčia mladí ľudia z partie hašiš? Christiane si dá tiež. A hoci sprvu „herákmi“ opovrhuje, čoskoro sa stáva jednou z nich.  Z pekného a veselého dievčaťa sa stáva vychudnutá a nezdravo vyzerajúca narkomanka.

Nepokúsila sa Christiane s heroínom prestať? Pravdaže. Pri jej piatom pokuse o odvykanie som prestala počítať. S naivnou predstavou, že odvyknúť si nie je až také ťažké a že sa nemusí zriecť heroínu úplne, vyskúšala Christiane odvykať sama len pod dohľadom svojej matky, v zvláštnej sekte, u príbuzných na vidieku aj v špecializovanom zdravotnom zariadení. Hoci sa jej nakoniec podarilo závislosti zbaviť, cesta k cieľu bola podstatne dlhšia a náročnejšia, než Christiane čakala.

Kniha My deti zo stanice Zoo je prepisom skutočných udalostí zo života mladej narkomanky. Vzhľadom na obsah nie je kniha veľmi vhodná pre príliš mladých čitateľov. Obsahuje pomerne nepríjemné a detailné popisy užívania drog, ktoré vám spôsobia husiu kožu, najmä ak máte negatívny vzťah k injekčným striekačkám. A pasáže popisujúce Christianinu „kariéru“ prostitútky tiež neponechávajú veľa priestoru fantázii. Aj keby ste chceli svoje deti postrašiť, tak radšej dobre zvážte, či sú na túto knihu dosť starí.

Samotný príbeh je zaujímavý a mierne desivý zároveň, hlavná protagonistka a jej priatelia vám zrejme nebudú príliš sympatickí, ale práve o to tejto knihe ide – neprikrášľovať realitu a odradiť čitateľov od napodobňovania konania postáv. Nech už vás privedie k prečítaniu tejto knihy čokoľvek, nezabúdajte na to, že detí ako Christiane je na svete stále dosť, aj keď mlčia.

.

Carrot

———————————————————————————————————————

„Najväčšie zlo je odísť z počtu živých skôr, než si umrel.“
-Seneca

 

Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
764 prečítaní

Žiaden komentár k “Christiane F. – My deti zo stanice Zoo”

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>