Denník Anny Frankovej

Denník Anny Frankovej je tým najčítanejším denníkom na svete. Prvé vydanie vyšlo len pár rokov po skončení druhej svetovej vojny a od vtedy bolo preložené do viac ako päťdesiatich jazykov. Po celom svete si získal srdcia mnohých milovníkov silných ľudských príbehov, starších aj mladších čitateľov. Rovnako zaujal historikov a historických revizionistov zaoberajúcich sa holokaustom. Trinásťročná Anna Franková vo svojom denníku zachytáva najťažšie obdobie svojho života a rovnako popisuje neľudské zaobchádzanie so Židmi, ich ponižovanie a utrpenie počas druhej svetovej vojny.
Mladučká Anna žila so svojou rodinou v Amsterdame. Po obsadení Holandska Hitlerom však už pre nich, ako Židov nebola ani táto krajina bezpečnou. Pred hrozbou vysťahovania všetkých Židov do pracovných táborov, sa Frankovci ukryli v zadnej časti domu, kde sídlila firma Otta Franka. Spolu s rodinou van Daanovcov a zubárom Dusselom bývali v byte viac ako dva roky, takmer až do oslobodenia Holandska anglickými vojskami.
Anne bol v tomto neľahkom období oporou jej denník, v ktorom píše listy samej sebe. Na svoj vek píše veľmi vyspelo a pútavo. Popisuje každodenný život skupiny v neľahkých podmienkach, ich bežné aktivity aj netypické a nebezpečné okolnosti, ktoré museli riešiť. Zaoberá sa vzťahmi a  defektmi v rodinách vyplývajúcich v hraničných situáciách na povrch. Predovšetkým vzťahom medzi ňou a jej matkou. Venuje sa vlastným pocitom, pocitom dospievajúceho dievčaťa, pre ktoré je toto obdobie o to zložitejšie, vďaka situácií v ktorej sú uväznení. Ako každé mladé dievča, aj Anna sa zamiluje a to práve do spoluobyvateľa zadného domu.
Navyše v denníku píše o správach o vojne, ktoré sa k nim z rádia dostávajú. O utrpení židovského národa, o ich vysťahovaní a splyňovaní v koncentračných táboroch, o všedných problémoch, ktoré vojna ľuďom priniesla ako je nedostatok peňazí, obchodovanie s potravinami na čiernom trhu a podobne. Tiež zdôrazňuje dôležitý aspekt toho obdobia a to je zbližovanie židov a kresťanov. Židov ukrývali, pomáhali im so zásobami potravín, informovali ich o udalostiach vo vojne, strážili ich a to všetko, v tom lepšom prípade, pod hrozbou väzenia. Miep Giesová a Bep Voskuijlová pomáhali tieto rodiny ukrývať a rovnako aj kolegovia Otta Franka, páni Kugler a Kleiman.
Pred koncom vojny holandský minister vzdelania vyzval národ k poskytnutiu a uverejneniu svedectva o ich utrpení. Anniným snom sa tak stala túžba stať sa spisovateľkou alebo novinárkou a svoj denník po vojne vydať. Jej sen sa splnil už roku 1947. Miep Giesová denník ochraňovala a keď to bolo možné odovzdala ho Anninmu otcovi. Ten sa postaral o jeho prepracovanie a vydanie. Čitateľ sa však nemusí obávať neautentickosti denníka vzhľadom k jeho prepracovaniu. Anna svoj denník sama prispôsobovala jeho knižnému vydaniu. Ďalej doň mierne zasiahol jej otec. Snažil sa tak ochrániť pamiatku na svoju manželku a zdalo sa mu, že Anna sa v niektorých častiach príliš otvorene vyjadrovala o sexualite. Otto Frank tak splnil túžbu svojej dcéry. Okrem toho založil Fond Anny Frankovej v Bazileji, ktorý po jeho smrti zdedil autorské práva k Denníku Anny Frankovej.

 

Katka Filičková

———————————————————————————————————————

„Poézia je denník morského živočícha, ktorý žije na súši a túži lietať.”
- Carl Sandburg

Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
1,128 prečítaní

Žiaden komentár k “Denník Anny Frankovej”

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>