Dominik Tatarka – Panna zázračnica

Nadrealistická novela Dominika Tatarku Panna zázračnica (1944) je útlou knižkou o dievčati a skupine výstredných umelcov – „mladých ľudí, ktorí sa vyžívali viac vo fantázii než skutočnosti“. Tí sa vo vojnovej Bratislave nechávajú naplno opantávať zázračnosťou tejto dievčiny.

Tatarka prekvapivo mieša staré v nových súvislostiach a vôbec uchvacujúco pracuje s obrazom a jazykom v tejto knihe. Ten je básnicky krásny a plynule patrí tomuto príbehu, v ktorom Tatarka predstavuje svoju femme fatale – Pannu Zázračnicu:

„Bola sestra; pohlo sa v ňom čosi priblížiť sa, pohladkať ju po čiernych vlasoch; dievča: zacnelo sa mu po tom vzdialenom, čo pominulo s republikou, poľutoval s ňou i seba, že je krátkozraký; bola panna, útla biela soška, celá pred ním obnažená, z mliečnej hmoty domodra: zmrazilo ho v tele strachom.“

Predstavuje v jednej podobe bezpríznakovú, v druhej hravú ženu, ktorá: „Prišla alebo odchádzala? Zaujala ho. Bola v čiernom. Driemala alebo snila?“. Panna Zázračnica vlastným menom Anabella nechcene trápi svojich priateľov, ktorí sa na nej stávajú závislí. Zdá sa im taká nepravdepodobná: „Temná Anabella svetlo v temnotách.“, „nerestná ako vzduch“, „Rozputnáva chaos a podpaľuje búrku.“
Rozmaznaná ich záujmom chcela ich spoznať. Tých, čo si o nej vymýšľajú, čo ju predchádzajú. Potajme spoznať aj tých ostatných.

„Objavila rozkošnú hru:
S Tristanom bola vzdušne úchylná – živel na dýchanie.
S Vnukom v temnotách elektrická, bavili sa na prskanie iskier.
S Vratkom červená niť na blúdenie izbami, hrali sa na spájanie detských príhod.
S Uhrom musela byť dávna, ďaleká, najčastejšie cíp I’lle de Seine, hlboko prečnievajúci do iného živlu.
S Kadancom sa dotýkala tykadlami neznámych ľudí, bavili sa na panoptikum.
S chlapcom Buntom prírodná, zátišie s hroznom alebo vázou. Postávali zavše spolu na rohoch tichých ulíc.
So starým pánom, ktorý sa navliekol mimovoľne na jej červenú niť, bola vnučkou, nazízala za oponu alebo škárou, veľmi sa s ním bála staroby.
Ostatní boli všeobecní, ľuďmi na stretanie a poklony hlavou v kaviarni, za druhým stolom.“

Anabella po čase hier a blúdenia sa ulicami vojnovej Bratislavy so svojimi kamarátmi – študentmi – výtvarníkmi a básnikmi začína pomaly zisťovať, že aj tá smrť, pred ktorou utekala, jej sama uniká.

 

Hutko Dominik

———————————————————————————————————————

„Zabúdať na staré priateľstvá pre nové je ako vymieňať plody za kvety.”

- Marcus Tullius Cicero

Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
651 prečítaní

1 komentár k "Dominik Tatarka – Panna zázračnica"

[…] vaše knihy online 04.) Vladimír Balla – V mene otca 05.) Denník Anny Frankovej 06.) Dominik Tatarka – Panna zázračnica 07.) Milan Kundera – Valčík na rozloučenou 08.) Jodi Picoultová – Vypravěčka 09.) […]

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>