Egypťan Sinuhet – Mika Waltari

Jeden z najzaujímavejších príbehov starovekého Egypta sa odohral v 14. stor pred Kristom za vlády panovníka 18. dynastie Novej ríše známeho pod menom Achnaton, manžela slávnej kráľovnej Nefertiti. Do tohto obdobia zasadil vo svete najznámejší fínsky spisovateľ Mika Waltari dej svojho najslávnejšieho diela, historického románu Egypťan Sinuhet (1945).

Tomuto románu sa dostalo aj audio verzie nahovorenej známym českým rozhlasovým hercom Jozefom Červinkom. Narozdiel od knižnej verzie v pätnástich kapitolách, je táto audiokniha rozdelená do dvanástich kapitol o celkovej dĺžke 5 hodín 43 minút.

Bystrému a nadanému Sinuhetovi sa dostane lekárskeho vzdelania a po stretnutí s novým faraónom Amenhotepom IV. (neskôr Achnaton) získava k menu Sinuhet prídavok „Ten ktorý je osamelý“. Po stretnutí záludnej a krásnej kňažky Nefernefernefer premrhá majetok celej svojej rodiny a s hanbou uteká do Sýrie.

egyptanSinuhet cestuje po Babylonii, navštevuje ríšu Chetitov, minojskú Krétu, ktoré veľmi verne opisuje v duchu o niečo skromnejších poznatkov z polovice minulého storočia. Nakoniec sa po dlhých rokoch vracia do Téb, kde sa dostáva do blízkeho kruhu Faraóna Achnatona. Tu Waltari necháva Sinuheta byť svedkom ešte historikmi nie celkom objasnených revolučných udalostí, ktoré v dejinách Egypta nemajú obdobu.

Veľkými spoločenskými politickými a náboženskými zmenami, ktoré Sinuhet zažíva a popisuje sú spojené s náboženskou reformou faraóna Achnatona, ktorý zrušil kult najvyššieho boha Amona (Grékmi stotožňovaný s Diom) a zaviedol nové slnečné božstvo Atona.

Sinuhet popisuje obdobie tejto reformy veľmi ľudským spôsobom smutného a osamelého lekára a obohacuje ho aj o iné dobové reálie, akými sú neustále pitie vína, piva, pálenky, či dokonca odvaru z divých makovíc. Waltari vhodne kombinuje poznatky o starovekých ríšach s všeľudskými vlastnosťami, ktoré sa ani tisícročiami nemenia.

Ukazuje vzťah medzi otrokom a pánom, existenciu obchodných domov, kde bolo možné ukladať peniaze, či krčmy, ktorých fungovanie „je zo všetkých najistejšie, pretože aj keby bohovia padali zo svojich trónov, krčmy a výčapy nebudú prázdnejšie než predtým“.

Celkovo smutný tón tohto románu ovplyvnila druhá svetová vojna, počas ktorej knihu písal. Sám Waltari v jednom rozhovore prehlásil: „Písal som o svojej vlastnej dobe v historickom prevleku.“

Možno práve pre dôležitosť základných ľudských hodnôt- slobody a tolerancie, na ktoré v diele Waltari poukazuje, sa stal Egypťan Sinuhet doteraz najúspešnejšou fínskou knihou, a jednou z najúspešnejších kníh dvadsiateho storočia vôbec.

.

Hutko Dominik

———————————————————————————————————————–

“Bohatým nie je ten, kto má zlato a striebro, ale ten, kto sa uspokojí s málom.”
-Mika Waltari


Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
857 prečítaní

Žiaden komentár k “Egypťan Sinuhet – Mika Waltari”

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>