Kateřina Tučková – Žítkovské bohyně

Kateřina Tučková sa v Čechách preslávila hneď svojím prvým románom, Vyhnání Gerty Schnirch, za ktorý získala prestížnu cenu Magnesia Litera 2010 – Knižný klub Cena čtenářu a bola nominovaná na Cenu Josefa Škvoreckého. Príbeh popisuje rozporuplné obdobie po skončení druhej svetovej vojny spojené s „odsunom“ Nemcov z českého územia a následkami, ktoré to malo na ľuďoch takto premiestnených. Román si získal veľa fanúšikov, preto čitatelia netrpezlivo očakávali jej ďalší ohlasovaný román, a veru, vyplatilo sa čakať.

Druhý román Kateřiny, Žítkovské bohyně, sa odohráva zväčša v oblasti Bielych Karpát, na pomedzí slovensko-bohynečeských hraníc. Tento región nie je miestom, kde by sa žilo ľahko. Všade naokolo kopce, ľudia žijúci na samotách, v domoch obklopených divokou prírodou, obhospodarujúc kúsok svojho políčka a chovajúc nejaký domáci dobytok. Práve v tomto, civilizáciou temer nedotknutom území nám autorka predstavuje tzv. bohyne, liečiteľky, ktoré si svoje umenie predávajú z generácie na generáciu.

Hlavná postava Dora Idesová je sama potomkom jednej z bohýň, ale „bohovať“, ako samé bohyne označujú svoju liečiteľskú či vešteckú činnosť, sa nikdy nenaučila. Doru spolu s jej bratom Jakubkom vychovávala ich teta, Surmena, bohyňa, cestu za ktorou merali ľudia z blízka i ďaleka so svojimi starosťami v dôvere, že im pomôže. Aj keď je Dora ešte v detskom veku nútena opustiť žítkovské kopanice, nikdy ju neprestanú bohyne zaujímať. Dora neskôr vyštuduje etnografiu a aj po dokončení štúdia sa témy bohýň nevzdáva, zostáva pracovať v entografickom ústave, kde sa s ňou na začiatku knihy stretávame pri práci na rozšírení svojej diplomovej práce. Doriným cieľom je spísanie prvej komplexnej odbornej práce o fenoméne bohýň, ktoré svoje umenie používajú ku prospechu obyvateľov Bielych Karpát od nepamäti. Samotné pomenovanie bohyne je v knihe používané vo význame „služobnice Boha“, keďže bohyne svoje schopnosti odvodzujú od hlbokej viery v Boha a s tým spojených rituálov.

Hlavná hrdinka sa pri pátraní po zdrojoch potrebných pre jej prácu dostane až k zväzkom ŠTB z obdobia svojho detstva, prostredníctvom ktorých Dora poodhalí novú časť svojho rodinného príbehu. Avšak nové zistenia ešte viac zapletú už tak nejasnú rodinnú históriu Doriných predkov a pred Dorou vyvstane viac otáznikov ako odpovedí. Aby toho nebolo málo, Dora sa pri ďalšom hľadaní dostane k spisom špeciálnej nemeckej jednotky, ktorá skúmala bohyne počas II. svetovej vojny. Prečo sa títo  nemeckí vojaci zaujímali práve o bohyne? Je možné, že im dokonca pomáhali? Ako to všetko súvisi s Doriným životným príbehom? Kto jej pomôže rozlúštit zmätenú rodinnú minulosť?

Kateřina Tučková píše svoju knihu veľmi pútavým spôsobom, čitateľ sa nemôže zastaviť na konci kapitoly, pretože tam sa pred ním vynárajú ďalši a ďalšie otázky. Knihu nemôžem označiť číru fikciu, keďže jej napísaniu predchádzal niekoľkomesačný výskum samotnej autorky o látke, ktorú sa rozhodla spracovať. Samotný text striedajú archívne dokumenty a odborné publikácie, ktoré sú síce vymyslené, ale výchádzajú z existujúcich materiálov patriacich do českých, slovenských, či poľských archívov.

Žítkovské bohyne môžem iba vrelo doporučiť. Kniha sa číta veľmi dobre, ľahko a neobyčajný príbeh o  zvláštných ženách majúcich určité, pre nás naprirodzené, schopnosti zaujme hneď od začiatku.

.

Nenyar

———————————————————————————————————————–

“Lekár je človek, ktorý predpisuje lieky, o ktorých vie málo, na choroby, o ktorých vie ešte menej, ľuďom, o ktorých nevie vôbec nič.”
-Voltaire

Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
628 prečítaní

Žiaden komentár k “Kateřina Tučková – Žítkovské bohyně”

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>