Keretových 7 dobrých rokov

Nie je to tak dávno, čo sme vám na našom blogu priniesli recenziu na knihu obľúbeného izraelského autora Etgara Kereta Zrazu klope ktosi na dvere. V nej som sa zadúšala, že čoskoro určite siahnem aj po Keretovej novinke. A stalo sa. 149 stranovú knižôčku som zhltla takmer za deň. Pýtate sa, či bola lepšia alebo horšia ako  predošlá? Rozhodne bola iná. Vážnejšia a autentickejšia. Koniec koncov, ide o  autobiografiu. A stála za to.
Keret v zbierke poviedok Sedem dobrých rokov rozpráva príbehy všedných dní odohrávajúce sa v jeho živote počnúc narodením jeho syna končiac smrťou jeho otca. Toto obdobie zachytáva štýlom jeho vlastným. Pôrod syna napríklad opisuje takto bez obalu: „O šesť hodín neskôr vyskočí trpaslík so šnúrou visiacou mu od pupku z vagíny mojej ženy a okamžite sa rozplače.“

S láskou rozpráva o svojich blízkych, nezdokonaľuje ich, práve naopak. Píše o ich silných stránkach, ale najmä o ich slabostiach a chybách, prijíma ich však takých akí sú. Sestra – ortodoxná Židovka s 11 deťmi, ktorá nečíta jeho poviedky, pretože sú v rozpore s jej vierou. Starší brat, ktorý bol naopak jeho prvým čitateľom, je druhýkrát ženatý, žije v Thajsku a všemožne bojuje za ľudské práva. Manželka, ktorej často chýba empatia a samotný autor – nedokonalý otec i manžel, obyčajný človek, ktorý žije pre svoju rodinu.  Spoločnou premennou vo väčšine poviedok sú udalosti Tel Avivu, kde Keret s rodinou žije. Bombové útoky, nálety a boje, s ktorými sa musí naučiť žiť, no na druhej strane neľahostajnosť nad tým, do akého sveta priviedol svojho syna.
V porovnaní s predošlou knihou je táto výraznejšie vážna, čo je prirodzené. V bežných životných situáciách sa nie vždy smejeme a bavíme, výrazný humor predchádzajúcej Keretovej knihy preto absentuje. Nechýba však úplne. Autor vie aj obyčajné udalosti opísať s „nadsázkou“ a úsmevne, príbehy sa tak čítajú s ľahkosťou. Napríklad o tom, ako nikdy nevie, čo napísať do knihy cudzincovi pri ich podpisovaní. Keďže podľa neho „priateľsky“ hraničí s klamstvom a „s úctou“ neobstojí rozhodol sa pre kreatívnejšie riešenie. V knihách neznámych ľudí sa tak objavili venovania ako:

„Danymu, ktorý mi zachránil život v bojoch pri Lítaní. Keby si mi nezastavil krvácanie, nebol by som ani ja, ani moja kniha.“
„Sinajovi. Dnes prídem neskoro, ale nechala som ti trochu šoletu v chladničke.“
„Pre Avrama. Je mi jedno, čo ukázali laboratórne testy. Pre mňa budeš navždy mojím otcom.“

Je pravda, že Keretova priamosť a typický humor nemusí lahodiť každému, pretože pri vecných konštatovaniach si rozhodne nedáva servítku pred ústa. Ja však tento štýl oceňujem, pretože pri niektorých príbehoch človeku akoby otvoril oči. Je teda kniha lepšia alebo horšia ako predošlá? Rozhodne iná. A stojí za to.

 

Zelený hrášok

———————————————————————————————————————

„Je stratený každý deň nášho života, keď sme sa nezasmiali.“
-Sebestian Roch

Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
635 prečítaní

Žiaden komentár k “Keretových 7 dobrých rokov”

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>