Kultové Psie dni Dušana Mitanu

Mitanova prvotina, zbierka poviedok Psie dni (1970) sa dnes považuje už za kultovú. Vyšla v čase, kedy socialistický realizmus ešte stále vládol krásnej literatúre a spôsobila veľký rozruch. V krátkom čase si našla mnohých čitateľov, ale aj silných ideologických odporcov.

Kritik Daniel Okáli vtedy o jeho zbierke v Pravde napísal: „Etická a ideová bezvýchodiskovosť Psích dní, odporujúca základným funkčným a humanizačným princípom socializmu je príznakom ‘kafkovčiny’“, čo považoval za „prenikanie západnej ideológie s jej absurditou a etickou rozvrátenosťou“ a Mitanov debut zhodnotil ako: „plný nepríjemného, ba miestami celkom neprijateľného literárneho exhibicionizmu…“

Zbierka obsahuje 11 príbehov, medzi ktorými je aj preslávená Električka, alebo aj Mitanova prvá publikovaná poviedka z časopisu Mladá tvorba, Oáza s jabloňami (1965). Príbeh je veľmi podobný životnej skúsenosti autora, ako Psie dnicelej jeho tvorbe. Svieže a miestami veľmi zábavné rozprávanie o trápiacej sa individualite snažiacej sa uchopiť tento svet. Rozprávač je prevažne stratený v samom sebe, ako herec hrajúci postavu (samého seba), o ktorej nevie nielen, aká je, ale ani aká by byť mala či vôbec chcela.

V poviedkach krásne už nostalgicky opisuje prázdniny na dedine, detské zábavy a malé súperenia a užívanie času dieťaťa a jeho už len trávenie v dospelosti. V poviedke Dohady sa vinie celou polovicou jej dĺžky jedna predlhá veta- akási ústami fragmentovaná všemyšlienka dediny. Ich dohady, pocity, predstavy, odsúdenia a pobúrenia.

Rozprávač je niekde ešte len chlapec, inde už mladým mužom, ktorý nesie silné autobiografické črty, ako to v tomto veku u autorov často býva. Pohráva sa tiež s hranicou medzi autobiografiou a fabuláciou a čitateľovi to nezabudne pripomenúť: “K inventáru izby nepatril záchod, preto som sa vymočil do umývadla, ako kedysi dávno v poviedke Monotónnosť.” V inej poviedke zas otvorene priznáva svoje autorstvo, keď hlavnú postavu označí len za „svojho protagonistu“.

Mitanov protagonista je prirodzený a hravý rozprávač so zmyslom pre humor a iróniu. Pripomína Kunderovho Profesora Avenariusa, jedináčika, ktorý sa nemá s kým hrať, tak sa hrá so svetom. Je hravý často aj na úkor reality, čo robí jeho príbehy absurdnými, paradoxnými, morbídnymi, iracionálnymi, záhadnými, ale úprimnými.

Psie dni sú príbehy obyčajných postáv s častou neobyčajným správaním (najčastejšie sám rozprávač), plné verných dialógov, na dobu veľmi expresívnym jazykom a nečakaným vyvrcholením. Niekedy aj bez prevratných koncov, ale s obyčajnou uveriteľnou prirodzenosťou, sexuálnosťou a alkoholizmom, inokedy veľmi absurdné a plné iracionálna.

.

Hutko Dominik

———————————————————————————————————————–

“Rád voniam hnoj v maštaliach, ale v knihách ho nemôžem vystáť.”
-Janko Jesenský


Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
1,368 prečítaní

1 komentár k "Kultové Psie dni Dušana Mitanu"

[…] roky po Mitanovej prvotine, vyhlásenej poviedkovej zbierke Psie dni (1970) vyšla jeho prvá novela Patagónia. Kvalitatívne určite nebola krokom spať. Príbeh je veľmi […]

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>