Kunderov románový žart

„Optimizmus je opium lidstva! Zdravý duch páchne blbostí. Ať žije Trockij!“ Týmto žartom na pohľadnici svojej milej dokázal Ludvík Jahn pobúriť straníckych funkcionárov natoľko, že ho ako politického nepriateľa vyhodili z univerzity, zo strany a bol poslaný do baní. Zapálený komunista je rázom v podstate na celý život odsúdený medzi nepriateľov socialistickej vlasti. Román vyrozpráva príbeh Ludvíka Jahna a niekoľkých ďalších, ktorých nejakým spôsobom svojim životom zasiahol.

Žert bol prvým Kunderovým románom. Vyšiel v roku 1967. O rok neskôr sa mu pod rovnakým názvom dostalo dokonca už uznávaného filmového spracovania pod vedením Jaromila Jireše. Sám Kundera na scenári spolupracoval. To už ale prišla normalizácia a film sa stal neželaným. Napriek tomu dnes film nachádza uznanie ako medzi kritikmi tak divákmi a i sám autor sa o filme vyjadril pochvalne.

ŽertAko aj ďalšie Kunderove romány, aj Žert je rozdelený na sedem častí. Čo je pre Kunderu takisto typické, rozprávačom sa v jednotlivých častiach stávajú rozdielne postavy románu. Je to nejaká snaha o objektivizáciu čitateľovho vzťahu k postave. Postava, s ktorou rozprávač jedná sa v ďalšej časti stáva sama rozprávačom svojho príbehu a tak získava čitateľ možnosť stotožniť sa so všetkými charaktermi, pochopiť ich konanie, ich motivácie a rozhodnutia.

Napriek tomu, že Ludvík je rozprávačom len troch celých častí- striedavo, je hlavnou postavou, ktorá román spája. On predstavuje jednotlivé postavy do príbehu. Helenu (rozprávač druhej časti románu), cez ktorú sa snaží pomstiť jej manželovi tým, že ju zvedie. Svojmu bývalému priateľovi, ktorý sám navrhol, aby bol Ludvík za svoj nevinný/vinný žart vylúčený zo strany i štúdia. A Luciu, do ktorej sa počas svojej povinnej vojenskej služby v Ostravských baniach zaľúbi. (Vojna sa dala odslúžiť aj v bani. Nepriateľovi vlasti do ruky zbraň predsa nedajú.)

Uvádza ďalej Jaroslava (rozprávač štvrtej časti), svojho najlepšieho kamaráta z detstva, ktorý predstavuje obyčajného dobrého ľudového človeka. Februárovú revolúciu na rozdiel od priateľa Ludvíka prijal rozpačito, s nedôverou, zvykol si však a prispôsobil sa. Kostku (rozprávač šiestej časti), hlboko veriaceho človeka, ktorý mu je ako svedomie, ktoré môže tiež zlyhať vo svojich ľudských povinnostiach. V poslednej siedmej časti sa dokonca vystriedajú až traja rozprávači, čo zvyšuje dramatickosť deja, a každá postava tak môže dopovedať a uzatvoriť ich spoločný príbeh.

Už v tomto prvom Kunderovom románe sa začína objavovať neskoršie značne rozvitý rys jeho tvorby- spojenie románovej a esejistickej produkcie. V druhej časti knihy sa z naratívnej pozície Jaroslava dostáva priestoru pozoruhodnej eseji o Moravskej ľudovej piesni. Kundera mal už v detstve najlepšie podmienky k teoretickému pochopeniu hudby, keďže jeho otec Ludvík Kundera bol významným českým muzikológom, Janáčkovým žiakom a neskôr aj rektorom Janáčkovej akadémie múzických umení.

Na záver krátky úryvok zo Žertu o žarte:

„Jak rád bych odvolal svůj životní příběh! Jenomže akou mocí bych ho mohl odvolat, když omyly, z nichž povstal, nebyli jen mými omyly? Vždyť kdo se to tehdy mýlil, když hloupý žert mé pohlednice byl vzat vážne? Kto se to mýlil, když Alexejův otec (dnes ostatně už dávno rehabilitovaný, avšak o nic méně mrtvý) byl zatčen a vězněn? Ty omyly byli tak běžné a tak všeobecné, že naprosto nebyly výnimkou nebo „chybou“ v řádu věcí, nýbrž naopak právě ony tvořily řád věcí. Kdo se to tedy mýlil? Sama historie? Ta božská, ta rozumná?… Co když historie žertuje? A tu jsem si uvědomil, jak bezmocné je chtít odvolat svůj vlastný žert, když ja sám s celým svým životem jsem zahrnut do žertu mnohem všeobsáhlejšího (pro mně nedohledného) a naprosto neodvolatelného.“

.

Hutko Dominik

———————————————————————————————————————–

“Dôkazom pravej lásky je to, že sme milovaní bez zásluh.”
-Milan Kundera

Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
835 prečítaní

3 Komentárov k "Kunderov románový žart"

[…] francúzskeho nakladateľa) jeho českej románovej tvorby započatej presláveným a oceňovaným Žertem. Je posledným dielom napísaným ešte v Česku pred emigráciou (1975) a zároveň posledným z […]

[…] je podobne ako Žert, Kniha smíchu a zapomění, či Nesmrtelnost rozdelený na sedem dielov. Tie spája postava […]

[…] iným prekladateľom nechce. V Česku preto z jeho románov okrem Nesmrtelnosti zatiaľ vyšli len Žert, Valčík na rozloučenou, Nesnesitelná lehkost […]

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>