Mika Waltari – Egypťan Sinuhet

Najslávnejší Fínsky spisovateľ Mika Waltari je dodnes známy hlavne ako autor historického románu Egypťan Sinuhet (1945), príbehu zo starovekého Egypta spred vyše 34 stovkami rokov, kedy sa na faraónsky trón posadil fascinujúci monoteista Achnaton so svojou slávnou manželkou Nefertiti.
Hlavnú postavu Sinuheta si Waltari požičal z jedného z najvýznamnejších staroegyptských literárnych diel, Poviedky o Sinuhetovi z 20. storočia pred Kristom. Takisto ako dielo takmer štyri tisícky rokov staré, je Waltariho Egypťan Sinuhet napísaný formou autobiografického rozprávania.
Waltariho Sinuhet pokročilého veku píše svoje pamäte, príbeh o živote lekára – osamelého človeka, na pozadí veľkých spoločenských, politických, ekonomických a náboženských zmien v Egypte. Sinuhet je podobne ako Mojžiš v prútenom košíku vytiahnutý z vôd Nílu a svojich rodičov získava v chudobnom bezdetnom páre lekára Senmuta a jeho ženy.
Sinuhet sa už ako lekár stretáva s mladým faraónom Amenhotepom IV., z ktorého sa neskôr stáva Achnaton. Urobí niekoľko zlých rozhodnutí v spojení lásky a peňazí, a s hanbou uteká do Sýrie. Sinuhet cestuje po Babylónii, ríši Chetitov, Mínojskej Kréte až sa konečne po rokoch vracia do Achnatonovich Téb. Tu popisuje fantastické sociálno-politické zmeny prichádzajúce s náboženskou reformou  faraóna Achnatona. On sám ako jeden z panteónu egyptských bohov otočil svoju krajinu k jedinému Bohu v čase, do ktorého historici zhruba datujú pomaly rastúcu komunitu protoizraelitov v Egypte.
Amonove chrámy boli zatvorené, jeho kult zakázaný a majetok chrámov použitý pre potreby nového kultu boha Atona, obzvlášť stavbu hlavného mesta Achetatonu. Z Amenhotepa IV. sa stal Achnaton („Milý Atonovi“) a hlavné mesto ríše ako aj celý kráľovský dvor presunul z Téb do novovybudovaného Achetatonu („Atonov obzor“). Táto nábožensko-politická reforma Egypt politicky aj hospodársky veľmi oslabila. Na jednej strane sa Achnaton pokúšal oslabiť stále vzrastajúcu moc kňazov boha Amona a sústrediť všetku moc do pozície faraóna, ako tomu bývalo v období Starej ríše. Na druhej strane boli chrámy nielen náboženskými, ale i hospodárskymi centrami, pričom spravovali rozsiahle pozemky. Po ich zatvorení začalo v Egypte dochádzať k častým občianskym nepokojom, ktoré faraón nezvládal riešiť.
Nové slnečné božstvo Aton vystupuje ako jediný boh, stvoriteľ a udržiavateľ všetkého živého, nadpozemský a všadeprítomný Boh, ktorého jediným prostredníkom na zemi je faraón Achnaton. Aton nie je podobne ako Amon len bohom najvyšším (rovnako ako Zeus), ale jediným. Aj keď  Aton začal byť považovaný za boha už počas vlády Thusmosa IV., až Achnaton (Amenhotep IV.) z neho spravil Boha jediného, uvedomujúc si možnosti posilnenia ríše a panovníka pomocou monoteistického náboženstva v jeho pravdepodobne vôbec prvej známej forme. V porovnateľnom čase môžeme rovnakú tendenciu nájsť u protoizraelských kmeňoch, ktoré rovnako začali presúvať svojho boha z pozície vlastného kmeňového boha, do pozície jediného univerzálneho Boha.
Po smrti faraóna nastáva postupná reštaurácia predrevolučných pomerov. Na trón nastupuje jeho syn Tutanchaton, mení si meno na Tutanchamon a hlavné mesto sťahuje naspať do Téb. Za vlády jeho nástupcu Haremheba boli odstránené pozostatky Achnatonovej reformy a mesto Achetaton bolo zničené, tak ako mnohé zobrazenia a zmienky o existencie “falošného“ faraóna Achnatona.
Sinuhet vznešeného pôvodu je istým predobrazom Mojžiša, ktorý naopak bez pôvodu si vznešený život užíva, kým nespácha hriech, ktorý ho vyháňa z krajiny. Mojžiš sa zo súcitu zastal človeka vlastného druhu – židovského otroka a zabil pritom Egypťana, Sinuhet pre lásku premrhal peniaze na posmrtný život svojich rodičov. Nakoniec sa obaja v staršom veku z vyhnanstva vracajú a stávajú sa nielen svedkami, ale priamo aktérmi svetových dejín, kedy prvé národy začali s pokusmi opustiť polyteizmus.
Egypťan Sinuhet je doteraz najúspešnejšou fínskou knihou a jednou z najúspešnejších kníh dvadsiateho storočia vôbec. Okrem zaujímavých dobových reálií, akými sú neustále pitie vína, piva, pálenky, či dokonca odvaru z divých makovíc v krčmách, ktorých fungovanie „je zo všetkých najistejšie, pretože aj keby bohovia padali zo svojich trónov, krčmy a výčapy nebudú prázdnejšie než predtým“, prináša aj univerzálnu otázku základných ľudských hodnôt. To robí Waltariho Egypťana v mnohých ohľadoch nesmierne zaujímavým čítaním.

 

Hutko Dominik

———————————————————————————————————————

„I cesta viery je temná.“
- Edith Stein

Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
386 prečítaní

Žiaden komentár k “Mika Waltari – Egypťan Sinuhet”

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>