Nesnesitelná lehkost bytí Milana Kunderu

Nesnesitelná lehkost bytí je piatym Kunderovým románom a posledným napísaným ešte v češtine. Vo Francúzsku vyšla v roku 1984 a v priebehu roka vyšla v mnohých ďalších jazykoch, pričom v Česku až v roku 2006. Je zároveň jeho najúspešnejšou knihou. Dostalo sa jej aj filmového spracovania (1988). To má podľa samotného Kundery „s duchem románu i s duchem jeho postav pramálo spoločného“. Odvtedy už žiadne adaptácie svojich diel nepovoľuje.

Román je podobne ako Žert, Kniha smíchu a zapomění, či Nesmrtelnost rozdelený na sedem dielov. Tie spája postava Tomáša a Terezy. Príbeh ich lásky sa odohráva na pozadí udalostí Pražskej jari. Tomáš je lekár, libertin, prekvapený vlastnou láskou k Tereze. Absolútna oddanosť Tomášovi ju oslabuje a jeho časté nevery, aj keď pre neho moc neznamenajú, vzdať sa ich ale nechce, ju ničia. „Byla to tedy nikoli touha po požitku (požitek přichádzel jako jakási prémie navíc), ale touha zmocnit se světa, co ho hnalo za ženami.“

Po intervencii vojsk Varšavskej zmluvy odchádzajú do Švajčiarska. Tereza „žena zrozená ze šesti směšných náhod“ nezvláda svoju závislosť na Tomášovi a vracia sa do Prahy – tábora slabých. Bola slabá a patrila medzi slabých. „Chci, abys byl starý. …Chcela tím říci: Chci, abys byl slabý. Abys byl tak slabý jako já.“ Tomáš odchádza za ňou s vedomím problémov, ktoré mu z návratu do obsadenej vlasti vyplynú. Stráca pozíciu chirurga, neskôr aj lekára, až sa napokon stane umývačom okien.

Nesnesitelná lehkost bytíTerezine opakujúce sa znepokojivé sny sú vstupom do fiktívneho sveta. Odrážajú jej slabosť, jej obavy z Tomášových nevier. Terezu desí, že Tomáš raz nebude robiť žiadny rozdiel medzi jej telom a inými telami a ono prestane byť jedinečným a nezameniteľným. „Bála se noci, která přijde, bála se svých snů. Její život byl rozpolcen. Zápasily o ni noc a den.“

Ústrednými témami románu sú Nietzscheho „večný návrat“ a neznesiteľná ľahkosť bytia. „Smí-li člověk žít jen jeden život, je to, jako by nežil vůbec.“, hovorí Tomáš. Svet, ktorý ako ľudia žijeme je svetom lineárnym a nemožnosť využiť skúsenosti tohto života v živote ďalšom nás zbavuje zodpovednosti a ťažoby. Stáva sa neznesiteľne ľahkým – bezvýznamným. Na druhej strane „bude-li se každá vteřina našeho života nekonečněkrát opakovat, jsme přikováni k věčnosti jak Ježíš Kristus ke kříži.“

Vzťah Tomáša a Terezy je postavený na rozdiele ich sily. Vzťah druhého páru, švajčiarskeho univerzitného profesora Franza a českej emigrantky – maliarky Sabiny (Tomášova milenka) je určený nepochopením. Pochádzajú z inej kultúry, iného prostredia. Nesú si v sebe rozdielnu minulosť, rozdielne predstavy a hodnoty. Z neporozumenia medzi Franzom a Sabinou zostavil Kundera „Malý slovník nepochopených slov“. Ten krásnymi príkladmi predstavuje, ako rôzni ľudia prikladajú rovnakým veciam, gestám či udalostiam rôzne významy.

Rozprávač je podobne ako v Kunderovom nasledujúcom románe Nesmrtenost veľmi zaujímavý a komplikovaný. Autorove esejistické zamyslenia vkladá čiastočne do hláv postáv, čiastočne ich predstavuje ako autor – rozprávač. Vystupuje z bežnej role rozprávača a sám postavy hodnotí: „Tuto definici můžeme považovat za pouhý žert a shovívavě sa jí usmát. Zabývá-li se jí však Tereza vážně, ocitá se na šikmé ploše: její myšlenky jsou nebezpečné a vzdalují ji lidstvu.“ Svoje autorstvo ale zvýrazňuje aj mocou, ktorú nad postavami má: „Do stejné kategorie patří i Tomášův syn. Nazvu ho Šimon. (Bude ho těšit, že má biblické jméno jako jeho otec.)“

Svoje postavy autor – rozprávač nielen ovláda a hodnotí, ale dokonca miestami svoju autorskú moc popiera a prejavuje k nim city, ako v prípade vzťahu Tomáša a Terezy k ich psovi: „Každý z nich byl sám. Tereza se svým psem, Tomáš se svým psem. Bojím se, že takto rozděleni, každý sám, zůstanou s ním až do poslední chvíle.“

Ako do románu Žert vložil Kundera esej o Moravskej ľudovej piesni, tak obsahuje Nesnesilná lehkost bytí pozoruhodnú esej o gýči. Gýč podľa Kundery vzniká z túžby človeka po návrate do raja a slúži ako záclona pred smrťou. Pomáha nám utešiť sa pomocou sebaklamu. Gýčový objekt sa nám páči pre naše vlastné dojatie, ktoré vyvoláva.

Romány Milana Kundery sú filozofickými románmi, ale na rozdiel od mnohých úspešných autorov rovnakej kategórie neponúka jednoduché riešenia, návody na život a cesty ku šťastiu, ale (aj keď niekedy možno literárne zjednodušene) kladie otázky, ukazuje možnosti a ich hranice a nám ostáva sa s tými otázkami vysporiadať a pokúsiť sa takisto ako jeho postavy nájsť si našu vlastnú cestu trápenia.

.

Hutko Dominik

———————————————————————————————————————

„Je-li zavržení a privilegium jedno a totéž, není-li rozdílu mezi vznešeností a nízkostí, může-li být syn Boží souzen pro hovno, lidská existence ztratí své rozměry a stane se nesnesitelně lehká.“
-Milan Kundera

Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
898 prečítaní

Žiaden komentár k “Nesnesitelná lehkost bytí Milana Kunderu”

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>