Patagónia Dušana Mitanu

Dva roky po Mitanovej prvotine, vyhlásenej poviedkovej zbierke Psie dni (1970) vyšla jeho prvá novela Patagónia. Kvalitatívne určite nebola krokom spať. Príbeh je veľmi podobný životnej skúsenosti autora ako celej jeho tvorbe. Svieže a miestami veľmi zábavné rozprávanie o odvahe mladých ľudí vybrať sa svojou vlastnou cestou.

Mladý študent Ivan Mráz po Vianociach oznámi rodičom, že končí s univerzitným štúdiom a bude sa venovať písaniu. Po nevrelej reakcii odchádza do Bratislavy, kde žije z minimálneho príjmu. Jeden večer uvidí dievča, ktoré Patagóniasa mu zapáči a sleduje ju domov. Na ďalší deň sa odhodlá vrátiť sa k jej dverám a rozprávať sa, ak to bude nutné, dokonca i s jej rodičmi.

Ivan žije odvážne. Tak sa rozhodol odísť zo školy aj napriek dobrým výsledkom, tak sa rozhodol pre návštevu rodičov dievčaťa po tom, čo ju predchádzajúci večer nedokázal osloviť. Príbeh je tak postavený na konfliktnom kontraste medzi mladosťou- odvahou a dospelosťou, kedy ľudia viac než čo chcú, robia, čo sa od nich chce.

Ivanova matka, „svojou láskou a pasivitou ovládala otca, ako bábku“. Jeho otec, „uštvaný matkinou   obetavosťou, dobrotou a vernosťou“ sa stal notorikom. Zo svojich bývalých profesorov si odchodom z katedry, ktorý „považovali za znehodnotenie vlastnej práce“, urobil nepriateľov.

Ivan si pomyslí, že „znakom dospelosti je pravdepodobne schopnosť niesť zodpovednosť za klamstvo.“ On však nechce byť úprimný len k iným, ale hlavne k sebe samému. Nebáť sa svojich snov a veriť v ne. Vybrať sa do svojej ďalekej Patagónie.

Atmosféra príbehu je veľmi bohatá, príjemná a skutočná. Ivan ako Tristan z Panny zázračnice sa túla mestom, navštevuje rozličné známe miesta (Petržalský lunapark), krčmy, stretáva a pozoruje rozličných ľudí a na skromnom priestore predstavuje život v Bratislave a jej atmosféru skorých sedemdesiatych rokov.

Až nakoniec dokázal Ivan vôbec začať k čomu sa podujal- napísať knihu. „Nebol to veľký román. Bola to iba stostránková novela a z pôvodného oslňujúceho zámeru ostali len trosky.“ Ivan už neprezradí, o čom je táto jeho novela, ale pripomína samu Mitanovu Patagóniu, čím otvára takú malú autobiografickú hru, ktorú je možné nájsť už v zbierke Psie dni.

Kniha končí po Ivanovej návšteve u rodičov. Sedí vo vlaku a vracia sa do Bratislavy. Opúšťa miesto, kde strávil mladosť, smerujúc do mesta, kde strávi dospelosť. „…kolesá sa točili a každým otočením kolies som sa od niečoho vzďaľoval a k niečomu približoval. Čím ďalej, tým bližšie.“

Patagónia je malá, milá knižka na jeden večer. Nie je to veľký román, ktorý by v človeku doznieval ešte niekoľko dní, ale len útla novela, ktorá však krásne znie pri čítaní. A aj keď určite pôsobí úplne inak ako pred vyše štyridsiatimi rokmi, kedy bola napísaná, nové reedície a stála obľúbenosť u mladých generácií dokazujú jej aktuálnosť aj dnes.

.

Hutko Dominik

———————————————————————————————————————–

“Nemiluj knihy, aby si si nimi ozdobil svoj príbytok, ale preto, aby si nimi vyzdobil srdce i ducha.”
-Jan Patočka



Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
1,278 prečítaní

Žiaden komentár k “Patagónia Dušana Mitanu”

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>