RECENZIA: Chirstopher Paolini – Inheritance

Každý, kto kedy prepadol úchylke vláčiť so sebou v taške hrubočizné zväzky od Christophera Paoliniho, teraz vyroní slzu. Príbeh sa končí, posledná dvojkilová papierová obluda bola vydaná v zelenom obale, ktorý nás má možno posmeliť, aby sme nesmútili… nefunguje… Dávame naše posledné pápá Eragonovi Tieňobijcovi a vznešenej dračici Zafire Žiarivej šupine.

InheritancePísal sa rok 2002 keď len devätnásť ročnému Christopherovi Paolinimu vyšla v rodinnom vydavateľstve kniha s názvom Eragon. Aby svoje dielo spropagoval, Christopher obehol viac ako 135 škôl a knižníc oblečený v stredovekom “kostýme“ (týmto mu ďakujem, že obišiel našu školu je možné, že by som si Eragona nikdy neprečítala…). V jednej takej škole sedel syn amerického novinára a viete ako to chodí, ten povedal tomu a kontrakt bol na svete.

Naša (a Eragonova) dlhá cesta začala v dedinke Carvahall, kde Eragon žije so strýkom a bratrancom, otca nepozná a matka hneď po pôrode zmizla. Eragon zbožňuje lov a na jednej potulke Dračími horami narazí na zvláštny modrý kameň. Keďže jeho rodina nie je príliš bohatá, rozhodne sa ho predať. To sa mu však nepodarí, keďže nikto nechce mať čo dočinenia s niečím zvláštnym. Neostáva mu nič iné ako si kameň zobrať domov. Vedeli by ste si predstaviť jeho pocity, keď sa z podivného kameňa vyliahol drak?  Aby som neničila príbeh, Zafira vyrastie, sú nútení odísť z dedinky a pripájajú sa k odboju bojujúcemu proti krutému kráľovi Galbatorixovi. Počas ďalších dvoch kníh stretávajú elfov, trpaslíkov, urgalov a ďalšie bytosti. Prítulné aj neprítulné. Nudiť sa určite nebudete.

Dej je písaný pomocou ja-rozprávania, ale nie vždy len z Eragonovho pohľadu. Paolini drží čitateľa v napätí, takže odložiť knihu nie je tak celkom jednoduché, čo je pozoruhodným javom, keď vezmeme do úvahy rozsah diela. Ako som spomínala Christopher mal len devätnásť keď mu vyšla prvá kniha. Dá sa jasne rozoznať, že na začiatku mal jednoduchší spôsob opisovania a rozprávania. S každým pokračovaním jeho schopnosti rastú, pri tejto poslednej dosiahol vrchol geniality. Opisy sú detailnejšie, používa zaujímavé obrazy a zvraty. Príbeh je naozaj prepracovaný.

Ako sa Christopher sám vyjadril v Poďakovaní (pri ktorom som už ronila krokodílie slzy), na Alagaesii pracoval príliš dlho, aby na ňu len tak zabudol. Taktiež priznal, že nie všetky záhady boli objasnené (napr. bylinkárka Angela) a že sa možno k Alagaesii vráti. Uvídíme. Každopádne, ak Paolini napíše ďalšiu knihu, určite Vás budem ako prvá informovať. S Eragonom nám vyrástol vynikajúci spisovateľ, naša generácia predsa len môže byť zachránená. Teraz už ostáva len otrieť slzy a zamávať na rozlúčku drakom a jazdcom. Eka elrun ono. Ďakujeme.

Moje hodnotenie: 10/10 (Myslím, že takéto vysoké hodnotenie som ešte nedala.)

____________________________________________________________________

,,Až ich budeš učiť – nauč ich nebáť sa. Strach v malom množstve je dobrý, ale keď je trvalým, neúnavným spoločníkom, zmení tvoje skutočné ja a bráni ti robiť to, čo vieš, že je správne.”

- Christopher Paolini

Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
1,392 prečítaní

Žiaden komentár k “RECENZIA: Chirstopher Paolini – Inheritance”

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>