Dan Millman – Cesta pokojného bojovníka

Kto ste? Kde ste? Kedy tu ste? Toto sú základné otázky, ktoré by Vám položil Sokrates v diele Dana Millamana Cesta pokojného bojovníka. Táto autobiografia je cestou mladého muža od „normálneho života“ k osvieteniu.
Všetko sa to začalo, keď Dan opustil strednú školu na univerzitu. Študentský život je sladký a on si ho vychutnával ako každý iný. Stal sa hviezdou v gymnastickom týme. Nič mu nechýbalo. Mal dievatá, peniaze a skvelú kondíciu. Prečo potom nedokáže zaspať? Prečo ho strašia nočné mory v temnom spánku? Odpovede nachádza neďaleko študenstkého mestečka. Jedna prechádzka na neďalekú benzínovú pumpu v noci mu zmení pohľad na život, svet a ľudí. Od toho dňa ho životom sprevádza zaúča čiperný dedko v skvelej forme, ktorého ironicky nazve Sokratom. Jeho tréning mysle, tela a uhlu pohľadu nie je ľahký, nieje jahodou na šlahačke. Pritom sú to všetko múdrosti, ktoré sú základom. Vštetko nám to má len pripomenúť, ako by sme mali pristupovať k životu a k prítomnému okamihu, ktorý je nádherný a jedinečný. Žijeme moc uponáhlene na to, aby sme sa zastavili a vychutnali si svoj obľúbený jahodový koláč, prechádzku vonku alebo jeden nádherný hlboký nádych. Viete o tom, že dýchame nesprávne? Nie? Hovorí Vám niečo prirodzené dýchanie? Verte, že ho vôbec neaplikujeme. Svet je krásny, len naše pohľady sú skreslené. Odstránte mraky ilúzii spred očí a začnite žiť! Keď nie teraz, tak kedy potom? Keď Vás zmaturujete? Keď zarobíte dostatok peňazí? Alebo nebodaj skončíte na vozíku?
Úprimne a vrúcne odporúčam túto knihu na očistenie mastného skla pred očami a uvedomenie si, o je dôležité.
S pozdravom Hospi

Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
4,413 prečítaní

8 Komentárov k "Dan Millman – Cesta pokojného bojovníka"

commenter

Plne sa stotoznujem s tvojim nazorom.
Dalo mi to vela do zivota,hlavne sa snazim ostat v pritomnosti aj ked nie vzdy sa to dari.A to ze treba byt stastny tu a teraz:)

commenter

Hej hej, je to ťažké ostať v prítomnosti, ale ozaj mi to mnoho dalo, vychutnávam si život viacej a vnímam ho úplne inak ako kedysi :) Mám radosť, že zdielaš názor :)

commenter

:) Aj ja mam radost:D
Zivot je krasny,aj ked obcas pridu chvile kedy na to clovek zabuda:)Ale hlavne mi to pomaha pri kazdodennom zivote,a vtedy je super ked si viem uvedomit tieto veci… Ako sa ti este zmenil zivot? skusal si aj to dychanie? Ja som to skusala…a nechapem ako sa to da…a budem to skusat dalej:D
Vela krasneho v zivote Ti prejem.:)

commenter

Aj ja Tebe veľa krásne prajem. Aj to dýchanie som to skúšal, je to vo fakt dýchanie, ktoré používajú budhistický mníchovia pri meditácii, dýchanie cez bránicu. Bližšie sa o tom vyjadruje v knihe 12 brán k osobnému úspechu. Zmenil sa mi tak, že si vychutnávam každý pohyb, neváham keď rozmýšľam nad tím, či to chcem spraviť, a u veľa vecí sa sústreďujem na proces a nie na cieľ :) začal som ozaj žiť plnohodnotný život, vnímať smrť a ťažkosti ako súčasť života :)

commenter

Je uzasne,kam to cloveka posunie:) Akurat dnes som zacala citat Sokrata,tak sa tesim.A potom si precitam aj tych 12 bran:)inak vdaka za informacie…
Ja by som sa rada dostala tento rok na vysoku skolu…tak sa snazim nehladiet az tak moc na ciel,ale na cestu..a samozrejme robit najlepsie ako viem…kedze ta skola by premna bola nieco ako Danova gymnastika…lenze mam pred sebou este vela roboty.
Neviem,ako vnimam smrt…viem ze smrtou sa nic nekonci..lenze este som nebola v situacii,kedy by mi niekto blizky zomrel,tak neviem ako by som to brala potom…:)

commenter

Ja som sa so smrťou stretol a môžem povedať, že okrem sĺz to donieslo aj isté pozitíva. Tak držím ti palce, ja som aktuálne prvý rok na vysokej škole a už vidím tú perspektívu rodičov, otec: Mne to je jedno či si užíva, hlavne nech skončí vysokú školu, ale ja si tú školu ozaj užívam a vychutnávam je tam super, aj keď niesom vzorový žiak, mám super spolužiakov a aj dosť zaujímavé prednášky. Tak tak, treba robiť to, čo ťa baví, nie to čo sa považuje v dnešnej dobe za prospešné. Celý život som bol odhováraný od kariéry umelca, lebo umelec málo zarobí, ale proste aj napriek tomu, že to neštudujem, je to moja vášeň a nedám na to dopustiť. NEžil som a nežijem, ako otrok spoločenských pravidiel. Do úvahy beriem len tie, ktoré sa mi páčia. Život je na to aby sa žil slobodne a pestro, nie zakutraný v teplých dlaniach bezpečia.

commenter

S tym suhlasim…
Je super ze ta skola bavi,hoci vacsina ludi to berie len ako nutnost…ja chodim na umelecku skolu,a rada by som v tom pokracovala.Rodicia ma podporuju,ze ked to mna bavi tak ok.Aj ked na niektorych ludoch(napriklad babka:D)je doslova vidiet ze mi neveria,ved ako sa s tym v dnesnej dobe uzivim a podobne.Ved nech sa pozrem aka je dnesna doba tazka a podobne.Nech idem na pedagogicku za ucitelku.Nahodou obdivujem ucitelov ktori dokazu ludom nieco predat…to by som chcela vediet,ale az ked budem mat pocit ze to dostatocne viem a mam im co dat.:) Co studujes ty?
Mozno je fajn,ze to nestudujes a mas to ako zalubu.Ja som sa stretla a mam spoluziakov ktori na tej skole doslova trpia,nemaju k tomu vztah,nebavi ich to…vela krat sa mi stalo ze som sa stratila,aj ja som to prestala robit z radosti,robila som to len z povinnosti…momentalne som v stadiu ked s toho mam radost,hlavne sa snazim nestresovat..a verim ze aj ked ma nezoberu na skolu,tak sa dostanem zase k niecomu co ma niekam posunie..vsetko je tak ako ma byt.clovek sa predsa stale uci:)a je mi uplne jedno,ci si zarobim alebo co…:D
Hej,v teplych dlaniach bezpecia je dobre,ale clovek sa tam nic nenauci:D

[...] tejto myšlienky môžem. Kto si prebehol texty v ,,Múdrosti pokojného bojovníka” , určite tam na ne narazil. Share this:TwitterFacebookLike this:Like [...]

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>