RECENZIA: Erich Maria Remarque – Víťazný oblúk

Milujem tie momenty, keď pri upratovaní narazím na niečo dávno stratené. Podobný pocit som mala, keď som prehrabávala starú poličku s knihami po dedkovi a našla som dve knihy od Remarqua (bohužiaľ ani jeden z nich nebol titul Na západe nič nové, ktorý je v povinnom čítaní…). Víťazný oblúk som zvolila ako prvý a to z dosť malicherného dôvodu – krásny, starý, čisto čierny, ošúchaný prebal. V omámení som ostala už pri otvorení knihy, keď sa na mňa vyvalila tá nádherná vôňa starej, dlho neotvorenej knihy. Príbeh ma vtiahol od prvej strany a zažltnuté stránky len tak prešuchotali. Vraciame sa s Remarqueom do doby tesne pred začatím druhej svetovej vojny.

remarqueSpoilery!!! Hlavnou postavou je nemecký utečenec, ktorý vystupuje pod mnohými menami, najčastejšie však používa meno Ravic. Žije v Paríži v hoteli pre utečencov a pretože nemá žiadne doklady, vyhýba sa policajným kontrolám. Na živobytie si zarába ilegálne svojim povolaním chirurga, operuje pre starších lekárov, ktorí operácie už nezvládajú a dostáva provízie. Bolestivá minulosť mu však nedáva spávať a dlhé noci si kráti piatikou alebo dlhými prechádzkami nočným Parížom. Na jednej takej prechádzke stretáva Joan Madou, vydesenú a plačúcu. Z tohto stretnutia sa nakoniec vyvinie láska, ktorá je prerušená Ravicovou deportáciou do Švajčiarska, do Paríža sa však vracia až o rok. To už je Joan v inom svete s iným mužom. Ravic počas jednej návštevy reštaurácie stretáva muža, ktorý mal spojitosť s jeho minulosťou. Vykonáva dlho chcenú pomstu. Politická situácia začína byť napätejšia. Joan postrelí zúfalý milenec a zomiera v nemocnici pri Ravicovi. Hneď po jej smrti sa dozvedá, že vypukla vojna a krátko potom ho odvážajú do francúzskeho koncentračného tábora.

Remarque vykresľuje situáciu pred vojnou prostredníctvom osudov iných ľudí, ktorých Ravic stretáva, alebo operuje. Príbeh nie je nudný, je popretkávaný dlhšími myšlienkovými pochodmi hlavnej postavy. Čo mi vadilo bolo asi prílišné množstvo vypitého alkoholu, zrejme to k tomu patrí ale slovo calvados už nechcem nikdy v živote vidieť. Celkový dojem z knihy bol u mňa veľmi dobrý. Zakončenie bolo vydarené a viac nemám čo vytknúť.

Moje hodnotenie: 9/10

_______________________________________________________

,,Veľmi veľa rozprávaš a okrem toho nemáš pravdu.”

,,Viem. Ale v úplnej tme je aj bludička svetlom.”

- Erich Maria Remarque (Víťazný oblúk)


Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
3,327 prečítaní

3 Komentárov k "RECENZIA: Erich Maria Remarque – Víťazný oblúk"

commenter

Víťazný oblúk je skvelé čítanie. Atmosféra Paríža neskutočne presakuje cez písmenka až k čitateľovi. Pre mňa je Víťazný oblúk najlepším čítaním od Remarqua. :)Ak ste niekto čítali niečo podobné, budem rád za info :)

commenter

Dáme vedieť. Neviem, či je Víťazný oblúk najlepšou od Remarqua, ale plánujem to zistiť :). Prečítala som Na západe nič nového a na poličke ma čakajú Tiene v raji.

commenter

Podľa mňa je od Remarqua najlepšie jednoznačne Na západe nič nové. Aj keď asi môj názor nie je príliš objektívny, lebo rád čítam vojnové romány. :-D

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>