RECENZIA: Židovka

Veľký boom okolo novej knihy Andrey Coddington som vnímala len tak okrajovo. Musím sa priznať, hneď na úvod, že som veľkým fanúšikom a obdivovateľom judaizmu v každej jeho podobe a forme, ktorá sa ku mne dostane. Vždy ma fascinovala kultúra etnika vyznávajúceho židovskú vieru a po dlhom čase som siahla po knihe, ktorá nebola v tomto smere odbornou literatúrou.

ŽidovkaAk sa dívam na Židovku ako celok, bolo to výborné dielo. Ponúka nám pohľad na židovské dievča Sofiu Maniševičovú. Narodila sa v komunistickom Československu do rodiny matky, ktorá prežila pobyt v koncentračnom tábore a milujúceho otca, ktorý je vinárom. V rámci znárodňovania príde celá rodina o rozsiahle majetky v obci Porubka a rodičia aj so svojimi troma dcérami sú nútení presťahovať sa do dvojizbového bytu v Košiciach.

Dcéry dospievajú a postupne sa aklimatizujú do komplikovanej situácie Židov v komunistickom štáte. Sofiine sestry sa vydávajú za solídnych mládencov a ona zostáva v nádeji na lepší život sama. Je totiž presvedčená, že na ňu čaká niečo lepšie ako cvakanie kariet v kancelárii a vydaj za muža, ktorý jej zostane. Sníva o Amerike, krajine, kde sa jej splnia sny. Či sa tam napriek prekážkam dostane a ako to celé dopadne vám už neprezradím.

Sofia ako hlavná hrdinka románu rozpráva celý príbeh v prvej osobe. Jej komentáre situácií a opisy sú veľmi detailné a čitateľovi pomáhajú vcítiť sa do deja lepšie. Tie komentáre spomínam preto, že pre laika je veľmi ťažké pochytiť a pochopiť všetky termíny vyskytujúce sa v každodennom slovníku judaizmu. Nevysvetľuje to však podrobne, sú to len akési poznámky pod čiarou priamo v texte.

Kniha zachytáva jej postupné dospievanie a zmeny chápania okolitého sveta. Ako dieťa sa mnoho ráz stretávala s nepriateľstvom voči svojmu pôvodu a postupne sa učí nepripúšťať si zlé reči k telu a prebíjať sa životom. Najviac sa mi páčili jej pripomienky ku socialistickému režimu. Ja osobne som ho už nezažila a pomohlo mi to pochopiť mnohé historky z mladosti mojich rodičov.

Samotný príbeh Židovky je veľmi zaujímavý. Mala som problém knihu odložiť, proste som chcela čítať ďalej a dozvedieť sa, ako to so Sofiou dopadne. Ale na druhej strane, pútavý príbeh okrem komentárov nebol až tak veľmi dobre napísaný. Štýl autorky mi akosi nesadol. Hnevali ma krátke vety v texte oddelené do formy samostatných odsekov a tiež jednovetové odstavce. Vnútorná stavba kapitol mi kvôli tomu pripadala veľmi nesúrodá a pripadalo mi, že kapitoly sú len akýmsi zhlukom myšlienok a nesúvisiacich spomienok.

Na jednej strane ma teší, že vďaka takému bestselleru nebude téma judaizmu ovenčená toľkými predsudkami, ako momentálne je a úprimne dúfam, že bežný Slovák sa vďaka tomuto dielu prestane správať tak úzkoprso a otvorí si rozhľad. Na druhej strane nepovažujem Židovku sa brilantne napísané dielo hodné osnov školských kníh.

Jej hlavným cieľom je vyrozprávať príbeh jednoduchej dievčiny z dedinky Porubka na východnom Slovensku, ktorá chcela dobyť svet. Túto métu kniha dosiahla, ale tam to končí.

Elendilka

————————————————————————————————————————-

“Tolerancia nespočíva v tom, že zdieľame názor niekoho iného, ale v tom, že poskytneme druhému právo mať iný názor.”
- Viktor Frankl

Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
3,546 prečítaní

Žiaden komentár k “RECENZIA: Židovka”

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>