Scenár Izraelského príbehu Theodora Herzla

Izrael je židovským štátom a bol už pred viac než stodvadsiatimi rokmi, kedy sa zrodil a existoval zatiaľ len v plánoch Theodora Herzla, v jeho knihe Židovský štát. Pokus o moderné riešenie židovskej otázky, ktorá sa stala scenárom pre prvú epizódu Izraelského príbehu.

Theodor Herzl bol  viedenským novinárom pôvodom z Pešti žijúci v druhej polovici 19. storočia. Dnes je považovaný za otca sionizmu. Aj keď sám túto myšlienku nezrodil, práve on ju spopularizoval a rozšíril tak, že o necelé polstoročie naozaj ním predstavený Židovský štát vznikol. V čase keď sa dvíhala ďalšia silná vlna antisemitizmu spojená v Čechách s Hilsneriádou, alebo s Dreyfusovou aférou vo Francúzsku, sa Herzlovi vznik štátu javil nesmierne potrebný a možnosti priaznivé.

Židovský štátPoloha nového štátu sa hľadala dlhšie a vyberalo sa z viacerých možností. Rokovanie s Osmanskou ríšou boli neúspešné a Britskú ponuku na založenie židovského štátu v Ugande z roku 1903 Sionistický kongres odmietol. Argentína, ktorú medzi možnosťami spomínal ešte samotný Herzl sa taktiež nerealizovala a nakoniec v Židovskej spoločnosti nadobro prevládla možnosť, ktorá počítala s územím Palestíny, v tom čase Mandát pre Palestínu, spravovanej Britmi po porážke Osmanskej ríše v prvej svetovej vojne.

Vo svojej najznámejšom a najdôležitejšom diele Židovský štát predstavuje komplexný proces vzniku štátu schopného umožniť Židom slobodný život, ktorého sa im vo svete, hlavne v Európe nedostáva. Myšlienkovo je Herzl orientovaný neveľmi jednoducho. Doba jeho života mu predurčila obrovskú vieru v spoločenský a vedecký pokrok. Myslí si, že konečne nastali „moderné a vedecké predpoklady vzniku štátu Židov“. Jeho viera v priemysel, vedu, a všeobecný myšlienkový a hlavne technický pokrok sa zdá neotrasiteľná. Ukazuje sa sčasti ako sociálny architekt, keď hovorí, že Židov „nechce vytrhnúť, ale presadiť“, čo je ale na druhej strane pochopiteľné pri takom veľkom projekte, aký predstavil.

Vznik štátu odvodzuje od túžby národa po sebaurčení, čomu ale napríklad vznik USA, alebo problematické určenie národa môže odporovať. Predstavuje si akýsi aristotelovský ideál ústavy, nie je teda zaslepený demokraciou, a za vhodné zriadenie si považuje aristokratickú republiku. V celom jeho diele je badať boj s predsudkami voči Židom, ktoré sú podľa neho nezmyselné, na druhej strane ale o zvýšených kvalitách Židov nepochybuje. Vznikom nového štátu chce nový začiatok s čistým štítom a zároveň predpokladá zlepšenie vzťahu s kresťanmi- Európanmi.

O dobrých vzťahoch s arabským obyvateľstvom vôbec nepochyboval, pretože predpokladal iný spôsob založenia štátu, než ku ktorému sa nakoniec dostalo. Nemohol počítať s významnými okolnosťami, ktoré boli výrazne ovplyvnené práve dvoma svetovými vojnami. Využitie rabínov, ako zástupcov jednotlivých obcí predpokladá a víta, ale teokratické zriadenie absolútne odmieta a vyhlasuje nový štát za krajinu slobodnú pre rôzne viery a národy. Počíta však s nejakou formou znevýhodňovania, či diskriminácie nežidov, nie na náboženskom, ale na národnostnom základe.

Svoje dielo napísal ako jednoduchú ale dobre premyslenú príručku, ktorá popisuje postupné kroky dajúce vzniknúť ich „zasľúbenej zemi“. V niektorých svojich myšlienkach je skoro komunistický, hlavne v tých spájajúcich sa s budovateľskými ambíciami, svetlejšími zajtrajškami a začiatkami a výdobytkami moderného spravodlivejšieho sveta. To všetko charakterizuje aj ním predstavená vlajka. Sedem hviezd (sedemhodinový pracovný čas) na bielom pozadí (nový začiatok). Boli to ale nálady a očakávania, ako ich mohla cítiť na začiatku minulého storočia väčšina intelektuálov. Vznik nového štátu si len ťažko spája s nejakou osobnou individualitou. Všetko chce centralizované, od organizovaného založenia, až po fungovanie nového štátu, aj keď len v prvých rokoch jeho fungovania.

Jeho paternalizmus sa odráža v snahách o ochranu pred alkoholizmom a nemorálnosťami od „Society of Jews“, alebo v starosti o pekné ale unifikované bývanie robotníkov, ktoré dokáže zabezpečiť len veľká a organizovaná „Jewish Company“. Pred sťahovaním predpokladal vedeckú štatistiku o ľudskom materiáli, ktorá by jeho centrálnym organizáciám „ukázala cestu“. Verí vo vzájomnú až kibucovú pomoc osadníkov a ich skoro dobrovoľnú prácu pre dobro myšlienky. Prácu ale dobre „organizovanú po väzenskom spôsobe“ a hovorí tiež, že „kto nebude pracovať, bude k práci donútený“.

Oproti komunizmu ale akceptuje prirodzenosť triedneho rozvrstvenia, čo je vidieť na jeho predstave sťahovania. Ako prví budú do novej krajiny prichádzať chudobní, nútení absolútne neznesiteľnou životnou situáciou, neskôr stále bohatší ale utrápení, až po bohatých a relatívne spokojných nakoniec. Taktiež plne akceptuje osobné vlastníctvo a právo na „nepochybne zaslúžené“ bohatstvo. Celkovo sa dá povedať, že vo vybudovaní nového štátu sa snažil uplatniť socialistický, paternalistický a vysoko centrálne organizovaný prístup, ale po počiatočnej fáze bol už za efektívny návratu ku väčšej osobnej slobode.

Na konci 19. storočia mal sionizmus priniesť len vykúpenie zo strašných podmienok, v ktorých väčšina židovského obyvateľstva žila a dnes je pritom už považovaný takmer za extrémistické hnutie. Táto jeho vysoká antipopularita je spôsobená skutočnosťami a udalosťami, s ktorými Herzl vo svojich plánoch vôbec nepočítal. Nečakal nesúhlas arabského obyvateľstva so vznikom židovského štátu, a teda ani žiadnymi palestínskymi vojnami, ktoré nadobro zmenili budúcnosť židovského štátu.

Podľa rezolúcie OSN mali po skončení Britskej správy vzniknúť dva samostatné štáty židovský a palestínsky. Štrnásteho mája 1948 bola teda vo vtedajšom hlavnom meste Tel Aviv podpísaná deklarácia samostatnosti Izraela a vyhlásený nový židovský štát na území priznanom plánom OSN. Palestínčania odmietli Izraelský štát akceptovať a deň na to s podporou siedmych okolitých arabských krajín novovzniknutý štát napadli. Touto prehratou vojnou sa tak na dlhé roky sami pripravili o vlastný Palestínsky štát.

Hutko Dominik

———————————————————————————————————————–

“Židovská otázka je otázkou národní; aby mohle být vyřešena, musíme z ní učinit otázku světovou.”
-Theodor Herzl

Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
647 prečítaní

Žiaden komentár k “Scenár Izraelského príbehu Theodora Herzla”

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>