Skutočnejšia minulosť, než tá zo školského dejepisu (Pavel Vilikovský – Prvá a posledná láska)

Z udeľovania Anasoft litera za pôvodné slovenské prozaické dielo si po prvom úspechu v roku 2006 (Čarovný papagáj a iné gýče) odniesol Pavel Vilikovský v roku 2014 už druhú cenu za najlepšiu knihu roka – Prvá a posledná láska.
Hlavné dejová línia vedie profesionálneho fotografa cestou k novej publikácii fotografií európskych miest. Kamil sa „dostatočne“ nesnaží získať ponúkanú podporu od umeniu nakloneného podnikateľa a prináša mnohé zamyslenia nad fungovaním umenia pre revolúciou a po nej. Tento konflikt s komerciou a snahu o zachovanie vlastnej sebaúcty a hrdosti nečakane príliš nekontrastuje s komerčným fotením počas socializmu.
Podobne sa Kamil dostáva aj k svojej skúsenosti so Štátnou bezpečnosťou, a cez spomienky či myšlienky predstavuje skutočný a každodenný svet v realite socializmu. Pritom rieši svoj vzťah k pomocnici v domácnosti – slúžke, pri ktorej vyrastal v predkomunistickej Bratislave ako buržoázne dieťa, a snaží sa zodpovedať si otázku, či viedol plnohodnotný život, a čo to vlastne znamená.

„Prvý vlastne prichádzal pocit, pocit bol lešenie, a z neho potom tehličku po tehličku muroval dávny okamih. Ale Rézikina tvár sa v katalógu ešte stále neocitla, ani po výzvach.“

Od spomienok na rodinu a detstvo so slúžkou Réziku z vojnových čias sa dostáva cez Víťazný február a čas svojej mladosti v socialistickej vlasti, až k novým ponovembrovým rokom svojich neskorých rokov. Autor tak predstavuje relatívne dlhú nedávnu historickú skúsenosť Slovenska osobným pohľadom – príbehom svojho hlavného hrdinu.

„Bezvýznamné, právom zabudnuté okamihy, bez ladu a skladu. Ako s kamarátom, opití, fajčili na plošine električky do Karlovej Vsi, a keď prišiel sprievodca, na zákrute za Rybným námestím za jazdy zoskočili. Slnečné nábrežie s vetrom vo vlasoch, život ako výklad lahôdkarstva, len vojsť. Hneď aj prešli cez cestu k najlepšiemu zmrzlinárovi v Bratislave.“

Vilikovský plnil svoju postavu autentickou osobnou históriou, ktorá sa snaží vyhýbať ponovembrovému zjednodušovaniu a pobitkovému generálovaniu. Tento zámer jej ale paradoxne z uveriteľnosti čiastočne uberá. Vďaka esejisticko-románovému štýlu autora premýšľa Kamil stále nad všetkým, na druhej strane sa ale paradoxne priznáva, že nikdy neuvažoval o svojich hodnotách.
Kniha Prvá a posledná láska je zložená z dvoch textov – Na ľavom brehu pamäti a Štvrtá reč. V kratšej Štvrtej reči autor nadväzuje na rozprávanie veľkej histórie z osobnej perspektívy. Snaží sa podávať akési ústne dejiny 20. storočia cez príbehy obyčajných ľudí v kontraste s dejinami objektívom národov, ekonomík, vodcov a generálov, spojenectiev a ofenzív.
S myšlienkou formy pravdivejšej než pravda autorom vymyslený a priznaný dôchodca – „nazvime ho Gabriel zhromažďuje príbehy, ktorými chce autor popísať skutočnejšiu minulosť, než tú zo školského dejepisu. A aj keď sa môže zdať, že niekedy táto snaha z postáv trčí, spravila práve ona knihu výnimočnou, čo potvrdili aj porotcovia ôsmeho ročníka ceny Anasoft litera, keď knihu ocenili „predovšetkým za prácu s individuálnou rodinou a spoločenskou pamäťou a zároveň za zdržanlivé hľadanie možnej katarzie zoči-voči minulosti i prítomnosti “.

 

Hutko Dominik

———————————————————————————————————————

„Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť – kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť.”
- George Orwell

Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
405 prečítaní

Žiaden komentár k “Skutočnejšia minulosť, než tá zo školského dejepisu (Pavel Vilikovský – Prvá a posledná láska)”

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>