Thomas Mann – Smrť v Benátkach

Keď Thomas Mann publikoval v roku 1901 svoj prvý román Buddenbrookovci: Úpadok jednej rodiny, stal sa vo svojich 26 rokoch zo dňa na deň úspešným a uznávaným autorom. O jedenásť rokov neskôr vydaná Smrť v Benátkach (1912) za týmto úspechom nezaostala, dokonca ho fiktívne rozvíjala v hlavnej postave Gustava von Aschenbacha.
Ten ako úspešný spisovateľ vo svojich neskorších rokoch v nepokoji, ktorý ho postihol, odchádza z Mníchovského domova na cestu. Hnaný túžbou po oddychu a exotickej vízii cudzích krajín sa nakoniec ocitá v Benátkach, ktoré ako mnohí aj on vo svojich spomienkach spája s krásou, pohodlím a svojskou originálnosťou.
Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru tu prepožičal svojej postave mnoho autobiografických čŕt. Okrem úspešného autora, obdivovaného za svoj vybrúsený jazyk a štýl, vkladá do charakteristiky Gustava aj vysoký intelekt, neúnavnú pracovitosť, či dokonca aj sklon k homosexualite, o ktorej sa literárna verejnosť dozvedela až po smrti autora z denníkov.
Čitateľa bez predchádzajúcej skúsenosti s Thomasom Mannom musí prekvapiť nesmierna zodpovednosť, s ktorou pristupuje ku každému jednému slovu, rovnako ako neskutočná až filmová obraznosť. Mann vyniká všímavosťou, predstavivosťou, veľkou pozornosťou a pochopením.
Keď “mann” v nemčine znamená človek, hádam dedičstvo toho najznámejšieho Tomáša spravilo z tohto spisovateľa neveriaceho človeka. Snáď skôr než nedôverčivého, nekonečne fascinovaného človeka, ktorý nemôže stále uveriť tomu, čo vidí. Thomas Mann sa pre mňa stal neveriacim človekom, ktorý píše, akoby len sám premýšľal nad životom.
V knihe sa stíha venovať aj téme vzťahu umelca k svetu a na pozadí príbehu predstavuje medzinárodnú atmosféru Benátok na začiatku minulého storočia, kde Gustav von Aschenbach trávi dlho odopierané voľné chvíle zajatý nerozhodnosťou a nakoniec aj spitou láskou k štrnásťročnému chlapcovi. Spisovateľovi na dovolenke učaruje mladosť a dokonalá krása tohto chlapca a postupne v sebe necháva dozrieť platonický vzťah až do vzťahu erotického, aj keď nikdy nenaplneného.
V snivej atmosfére letných Benátok trávi dni zapáleným až pološialeným sledovaním chlapca a jeho rodiny na prechádzkach uličkami mesta. Nikdy však neprekoná obavy a strach o svoju povesť a starecký ostych pred krásnym chlapcom. Ich vzťah sa až do konca rozvíja len smerom k stále odvážnejším pohľadom, až po ten posledný. Smrť v Benátkach bola okrem prekvapujúcej autobiografickosti a nesmierne vyberanému jazyku obrovským zážitkom a nemôžem inak, iba ju odporučiť.

 

Hutko Dominik

———————————————————————————————————————

„Smrť je len ďalšia cesta, ktorou musíme ísť.“
- J. R. R. Tolkien

Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
629 prečítaní

Žiaden komentár k “Thomas Mann – Smrť v Benátkach”

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>