Tim O’Brien – The Things They Carried

Kniha Tima O’Briena Veci, ktoré niesli (1990) je určite jedným z najlepších vojnových románov, aké sa ku mne zatiaľ dostali. Aj keď má formálne skôr podobu zbierky poviedok, je natoľko tematicky, štylisticky a personálne jednotná, že ju je možno bez problémov považovať za román.
Vojna mení podmienky, teda aj ľudské potreby – fyzické i psychické, mení pravidlá, charaktery, pocity. Vojak je odkázaný na vojaka. Nútení k spolužitiu, férovosti sa bezpodmienečne stávajú všetci priateľmi. Pretože mať nepriateľov všade okolo a navyše aj vo vlastných radoch sa naozaj nedá vystáť. Autorský rozprávač končí rozprávanie o svojom nie dobrovoľnom nástupe a pôsobení v armáde slovami: „Prežil som. To ale nie je šťastný koniec. Bol som zbabelec. Išiel som do tej vojny.“ Tým už na začiatku predstavuje svoj vzťah k vojne.
Autor rozdeľuje akoby spoločný osud – metapríbeh svojej jednotky, podľa rozdielnych spôsobov prežívania a vysporadúvania sa s vojnou vo Vietname, do kratších citovo súdržnejších textov. Slovo vojna je pre O’Briena neforemnou abstrakciou, snáď len jednotou času a miesta, príležitosti niečo stratiť. Je ale obrovskou nejednotou obsahu. Lebo vojna je len obecný pojem pre konkrétnych ľudí, ktorý sú obeťami svojich príbehov.

„Pre obyčajného vojaka, aspoň, vojna má pocit – spirituálnu štruktúru -ohromnej strašidelnej hmly, hrubej a trvalej. Nič nie je jasné. Všetko sa víri. Staré pravidlá viac neplatia, staré pravdy nie sú viac pravdivé. Správne sa vtáča do nesprávneho. Poriadok sa mieša s chaosom, láska s nenávisťou, odpornosť s krásou, právo s anarchiou, ľudskosť s krutosťou. Tie výpary ťa vsajú. Nevieš, kde si, alebo prečo tam si, a jediná istota je presahujúca nejednoznačnosť.“

Príjemným a osviežujúcim rozmerom rozprávania je špecifická irónia, vznikajúca z jemného a vedomého protirečenia. V spôsobe akým spája a prekladá príbehy, prerušuje a pokračuje. Samotné rozprávanie berie zodpovedne. Uvedomuje si silu príbehu a pracuje s ňou umne i hravo. Vymýšľa si a vzápätí sa priznáva. Vytvára paradoxne formu pravdivejšiu, než pravda. Príbehy, ktoré sa nestali, ale opisujú a vystihujú skutočnosť lepšie, ako tie, ktoré sa stali.
O’Brienov človek dokáže aj vo vojne objaviť krásu. Aj keď by sám radšej nechcel. Nájde ju v malých okamihoch smrti kamaráta, tancujúceho dievčaťa, ktorej uhorela celá rodina, v temnej noci, či jej konci, v priateľstve. Tento „vojnový román“ nie je príbehom vojny, o dobre a zle, ale o slnku, rieke, neustálom pochodovaní, strácaní a nachádzaní, strachu, samote, láske, smútku a radosti.
Kniha síce podľa toho, čo viem, nie je zatiaľ preložená ani do češtiny ani slovenčiny, anglický originál je však podľa mojej mienky veľmi čitateľný a jazykovo relatívne dostupný.

 

Hutko Dominik

———————————————————————————————————————

„Vojna je iba zbabelý útek od problémov v mieri.“
- Thomas Mann

Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
655 prečítaní

Žiaden komentár k “Tim O’Brien – The Things They Carried”

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>