Vladimír Sorokin- Deň opričníka

Vladimír Sorokin (1955) románopisec, dramatik a scenárista vyšlý z Moskovského undergroundu je dnes považovaný za jedného z najprominentnejších post-sovietskych autorov v Rusku. Jeho najznámejšia a najpredávanejšia kniha Deň opričníka (2006) získala niekoľko ruských aj zahraničných ocenení, v Rusku sa stala literárnou udalosťou roka a po dnešných udalostiach na Ukrajine sa stáva ešte aktuálnejšou, než v čase svojho vzniku. Len štyri roky uplynuli od vydania tejto Sokorinovej novely a príbeh Opričníka Andreja Daniloviča Komjagu, ktorý sa odohráva v Rusku nasledujúcich desaťročí.

Deň opričníkaSorokin prirovnal Rusko k eldorádu spisovateľov pre možnosť nekonečného fantazírovania o jeho budúcnosti. V Dni opričníka predstavuje budúcu Ruskú ríšu v jednom dni opričníka Andreja. Opričníci boli elitnou osobnou gardou ruského cára Ivana Hrozného, ktorá veľmi krutými prostriedkami zabezpečovala presadzovanie cárových centralistickým a autoritatívnych nariadení.

Príbeh čitateľa podobne ako Solženicinov Jeden deň Ivana Denisoviča sprevádza jedným obyčajným dňom svojho hrdinu. Opričník Andrej cestuje po oplotenej a izolovanej Obrodenej Svätej Rusi a vybavuje štátne záležitosti. Postupne aj ako rozprávač predstavuje autorovu alternatívnu predstavu budúceho Ruska. Ríša sa vracia do štátnej organizácie z čias Ivana Hrozného. Zbavuje sa nepohodlných prominentov, ktorí sa previnili proti vlasti a umravňuje obyčajný ľud s pomocou štátom podporovanej pravoslávnej cirkvi a kultu osobnosti Panovníka, syna Nikolaja Platanoviča (meno riaditeľa dnešnej obdoby KGB). Ten nechal vybudovať ochranný múr okolo Ruska a stabilizoval krajinu po dlhom období rozpadu.

Opričníci sídlaci na Lubjance (slávna Moskovská centrála KGB) tvoria uzavretú skupinu združenú okolo svojho vodcu, ktorého nazývajú Otcom. Svoju prácu a autonómne skoro neohroziteľné postavenie využívajú na osobné obohacovanie, zároveň ale s nesmiernou oddanosťou a odhodlaním poslušne vykonávajú všetky nariadenia Otca. V spoločnosti sa ako za svoju službu „Slovu a dielu“, tak pre svoju moc tešia obrovskej úcte, pretože stať sa opričníkom sa nepodarí hocikomu: „K opričnině neodcházejí. Opričninu si nevybírají. Opričnina si vybírá je.“

Príbeh nemá dramatické vyvrcholenie. Vyvíja sa pomaly a postupne pričom veľmi prirodzene a autenticky necháva predstaviť autorov fiktívny svet Svätej Rusi. Opričník Andrej žije v Rusi, kde sa tolerujú len drogy ako marihuana či kokaín, ktoré pomáhajú ľudom pri každodennej práci. V potravinách ponúkajú dva druhy z každej základnej suroviny, aby si mohol ruský ľud vybrať, ale nemusel sa vyberaním trápiť. Spálili sa knihy, ktoré ruský ľud degenerovali, ale „dobrá“ ruská poézia sa dá kúpiť aj v novinovom stánku. Väčšina tovarov sa dováža zo spriatelenej Číny a skazeným európsko-americkým svetom sa už len opovrhuje.

Sorokin používa veľmi šokujúce výrazové prostriedky a mnoho neologizmov v archaickej podobe jazyka. Za svoj výstredný jazyk bol už dokonca obžalovaný z pornografie a ani v tejto novele sa jej nevyhýba. Používa ju k zvýšeniu estetického vzrušenia z knihy a nepredstavuje vo vysokej kvantite, ale vo zvýšenej intenzite.

Deň opričníka je krátkym a pokojne vyrozprávaným príbehom, ktorý ale dokáže ľahko znepokojiť. Uvádza vnútorne konzistentný svet budúceho Ruska ľahko predstaviteľným a uveriteľným spôsobom, ktorý aj napriek tomu, že nedesí samotné postavy, čitateľa práve pre svoju pravdeblízkosť vydesiť dokáže.

.

Hutko Dominik

———————————————————————————————————————

“K čomu je dobrá posteľ, ak s ňou stratíme slobodu?”
-Jean de La Fontaine

 

Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
849 prečítaní

Žiaden komentár k “Vladimír Sorokin- Deň opričníka”

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>