Z fascinujúceho prostredia jedného skutočného života.

Už rok po debute Láska je sliepka (2011) vyšla herečke už bývalého divadla Stoka, speváčke a textárke kapely Živé Kvety Lucii Piussi kniha poviedok. Z veľkej časti autobiografická zbierka Život je krátky síce pracuje s autorskou fantáziou, je však z veľkej časti postavená na skutočných postavách, príbehoch a zasadená do skutočného prostredia.
Piussi vo svojich ôsmich prózach, ktoré vznikli v priebehu vyše desiatich rokov, vychádza z dôverne známeho prostredia bratislavskej krčmovej scény. Barový pult je tým, čo spája, a zároveň rozdeľuje charaktery. Jej postavami sú osoby z oboch strán barového pultu. Barmanky sa umárajú prácou v krčme, aby sa vo voľnom čase mohli pridať na stranu hostí. Zákazníci pijú a fajčia, aby sa mohli cez deň zas venovať tomu svojmu povolaniu. Všetkých však okrem barového pultu spája väčšia či menšia snaha vyžiť.

„Takže si to tam údime pekne všetci spolu a ide to dobre do peňazí, to vám hovorím, tieto cigarety. Keď si barman zapáli, potiahne si raz, dva a hneď cigaretu oprie o popolník, nalieva, čapuje, robí kávu… A keď sa k tej svojej cigaretke vráti, už na nej trčí popol jak fas, dlhý až po filter. A čo má z toho? Výsledok je taký, že si kupujete ešte dvakrát toľko cigariet, akoby ste si kupovali normálne.“

Kniha zdá sa stojí na vyriešenom a opakovane sa vracajúcom probléme každodenného života. Či je to barmanka Lucia, jej kolegyne, pankáči, feťáci, krčmoví skrachovanci, mafiáni, všetci si riešia svoje problémy, ako vedia. Autorka predstavuje výsledok dlhoročných skúsenosti a svedomitého pozorovania časti ľudstva, ktoré sa z rôznych dôvodov na rôzny čas stretlo v prostredí jednej krčmy.

„Keď je predná časť krčmy plná a nehrá sa divadlo, otvorí sa aj jej druhá časť, foyer. Za ním je ešte divadelná sála, kde sa okrem divadla hrávajú koncerty a skupina Živé kvety, v ktorej Lucia spieva, v nej má ten luxus skúšať. Ale nie teraz. Sála je zamknutá a Lucia práve prechádza chodbičkou pri záchodoch do foyeru s pollitrovým kríglom čaju, ktorý položí na stôl pred skriňu – Kristiána. Posadí sa k nemu a neujde jej, ako ich ostatní pozorujú. Niektorí sa aj uchechtnú nad jej servilnosťou voči výpalníkom.“

Radosť zo slobody, ale aj problémy spojené s rozhodnutím vydať sa proti prúdu, sú charakteristickými znakmi rozprávača, ktorého si čitateľ v takejto konštalácii len ťažko dokáže nespájať priamo s autorkou. Práve pre autorku dôverne známe prostredie Stoky, úprimná retrospektívna ľútosť nad jej koncom, či dokonca mnohé odkazy na texty Živých kvetov vzbudzujú silný pocit autenticity, niekedy však tá ľútosť akoby prerastala mieru, vťahuje sebaúčelne čitateľa do ľútostivej nostalgie autorky.
Z tejto perspektívy z jednotlivých textov najviac poteší práve posledná a zároveň najdlhšia poviedka Jeden deň Janky G. Tu dáva autorka najviac priestoru príbehu. Najväčším nedostatkom tejto zbierky sú tak práve miestami až egocentricky pôsobiace spomienky, výklady a vysvetlenia, ktoré nenechávajú rozprávať väčšmi samotný dej. Napriek tomu je ale kniha veľmi živým a súrodým rozprávaním z fascinujúceho prostredia jedného skutočného života.

 

Hutko Dominik

———————————————————————————————————————

“Znalosť vína môže byť radosťou po celý život človeka.”
- Ernest Hemingway

Ak sa vám článok páčil, prosím zahlasujte za neho:
 
pošli na vybrali.sme.sk
433 prečítaní

Žiaden komentár k “Z fascinujúceho prostredia jedného skutočného života.”

Pridať komentár

Meno:
Email:
Stránka:
Komentár:
XHTML: Povolené XHTML značky: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>