<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Čítanie.com &#187; knihy</title>
	<atom:link href="http://citanie.com/tag/knihy/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>http://citanie.com</link>
	<description>Skutočne prečítané knihy</description>
	<lastBuildDate>Fri, 04 May 2012 14:42:43 +0000</lastBuildDate>
	<generator>http://wordpress.org/?v=2.8.1</generator>
	<language>en</language>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
			<item>
		<title>Amazon Kindle 3 Ebook Reader</title>
		<link>http://citanie.com/technika-a-knihy/amazon-kindle-3-ebook-reader/</link>
		<comments>http://citanie.com/technika-a-knihy/amazon-kindle-3-ebook-reader/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 17 Apr 2012 16:50:54 +0000</pubDate>
		<dc:creator>adminjozef</dc:creator>
				<category><![CDATA[Technika a knihy]]></category>
		<category><![CDATA[Amazon]]></category>
		<category><![CDATA[čítačka]]></category>
		<category><![CDATA[e-book]]></category>
		<category><![CDATA[elektronická kniha]]></category>
		<category><![CDATA[Kindle]]></category>
		<category><![CDATA[knihy]]></category>
		<category><![CDATA[Recenzie]]></category>
		<category><![CDATA[slovník]]></category>
		<category><![CDATA[sociálne siete]]></category>
		<category><![CDATA[text]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://citanie.com/?p=1039</guid>
		<description><![CDATA[Patrím medzi ľudí, ktorý sa bez knihy nepohnú skoro nikam. Čítam vo vlaku, na autobusovej zastávke, v škole, v parku... No v prípade veľmi ťažkých a hrubých kníh je nepraktické a namáhavé ťahať ich so sebou celý deň. To bol jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla pre elektronickú čítačku kníh. Ďalším bolo čítanie elektronických kníh v počítači. Môj notebook je zahltený množstvom e-kníh, ktoré by som rada prečítala, avšak notebook si na rozdiel od čítačky nemôžem vziať kamkoľvek (vzhľadom na jeho váhu a rozmery by sa mi ani nechcelo).]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Patrím medzi ľudí, ktorý sa bez knihy nepohnú skoro nikam. Čítam vo vlaku, na autobusovej zastávke, v škole, v parku&#8230; No v prípade veľmi ťažkých a hrubých kníh je nepraktické a namáhavé ťahať ich so sebou celý deň. To bol jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla pre elektronickú čítačku kníh. Ďalším bolo čítanie elektronických kníh v počítači. Môj notebook je zahltený množstvom e-kníh, ktoré by som rada prečítala, avšak notebook si na rozdiel od čítačky nemôžem vziať kamkoľvek (vzhľadom na jeho váhu a rozmery by sa mi ani nechcelo).</p>
<p>Moja voľba teda padla na <a href="http://www.amazon.com/dp/B002Y27P3M/ref=tsm_1_fb_lk" target="_blank">Amazon Kindle 3</a>. Táto elektronická čítačka váži cca 241 g a má rozmery stredne veľkej knihy &#8211; 190 x 123 x 8,5 mm. Zmestí sa do (takmer) každej kabelky <img src='http://citanie.com/wp-includes/images/smilies/icon_wink.gif' alt=';)' class='wp-smiley' /> </p>
<p>Za jej najväčšiu výhodu (a je to zároveň dôvod, prečo som jej dala prednosť pred tabletom) považujem E-ink displej, ktorý na rozdiel od notebookov a tabletov nie je podsvietený (tým, ktorí si radi čítajú po večeroch, prípadne na miestach so slabým osvetlením odporúčam dokúpiť si k čítačke malú lampičku) a oči zaťažuje v minimálnej miere. Displej by som označila za skôr matný, môžete čítať z každého uhlu a dokonca aj na priamom slnku bez toho, aby sa obrazovka leskla a oslepovala vás ako to býva pri bežných notebookoch. Text a ilustrácie sa zobrazujú len v odtieňoch šedej, čo je trochu škoda pri knihách s farebnými obrázkami a fotografiami.</p>
<p><img class="alignleft size-medium wp-image-1041" title="Amazon Kindle 3" src="http://citanie.com/wp-content/uploads/2012/04/citacka-214x300.jpg" alt="Amazon Kindle 3" width="214" height="300" />Čo sa týka formátu e-bookov, za najlepšiu voľbu považujem originál Kindle formát (AZW) alebo MOBI – tieto umožňujú využiť množstvo úprav textu ako je zmena veľkosti a typu písma, alebo zmena orientácie textu (táto funkcia je k dispozícii aj pri ostatných formátoch). Samozrejmosťou je pridávanie záložiek, ktoré sa na danej strane zobrazujú zahnutým vrchným rožtekom. Čítanie PDF dokumentov je trošku komplikované, dokument si totiž pevne zachováva svoj formát a nie je možné meniť veľkosť písma – môžete si tak maximálne otočiť dokument na šírku alebo použiť zväčšenie (lupu), čo je podľa môjho názoru nepraktické kvôli večnému preklikávaniu sa po strane zľava doprava. Našťastie, existuje množstvo programov, ktoré dokážu skonvertovať (skoro) akýkoľvek textový (napr. Word, .TXT, &#8230;) dokument do požadovaného formátu – ja osobne používam Calibre a Stanzu, ale po registrácii Kindlu na Amazone je možné využiť nimi ponúkanú službu konvertovania (dokument im zašlete v predpísanej forme emailom a Amazon vám ho následne zdarma pošle na váš Kindle skonvertovaný do AZW formátu) .</p>
<p>Kindle poskytuje množstvo doplnkových funkcií na prácu s textom. Ja najčastejšie využívam slovník, ktorý mi po označení slova automaticky nájde jeho význam – táto funkcia je však využiteľná len pri anglických textoch. Ďalšími možnosťami sú napríklad zvýrazňovanie textu, pridávanie poznámok, zdieľanie častí textu na sociálnych sieťach, počúvanie audio kníh alebo hudby a usporadúvanie kníh do kolekcií. V prípade, ak vám nerobí problém čítať knihy v angličtine, tak po registrácii čítačky na Amazone je k dispozícii množstvo kníh na stiahnutie zdarma priamo do Kindle.</p>
<p>Čítačka Amazon Kindle 3 disponuje pamäťou 4 GB, z ktorých 3 GB sú dostupné na zaplnenie užívateľom – podľa informácií výrobcu to predstavuje kapacitu na zhruba 3 500 kníh. Kindle 3, ktorý vlastním má vstavané WiFi, čo uľahčuje prípadne sťahovanie e-bookov z Amazonu do čítačky. Čo sa týka prehľadávania a surfovania na internete, napriek QWERTY klávesnici to nie je až také ľahké, ako sa zdá (alebo ako by sme chceli). Čítačka sa nabíja prostredníctvom priloženého microUSB kábla a kompletné nabitie zaberie cca 4 hodiny. Výdrž baterky nemám odskúšanú, keďže čítačku nabíjam priebežne pri každom vkladaní dokumentov, ale predpoklad je 4 týždne pri vypnutom WiFi.</p>
<p>Celkovo som s Amazon Kindle 3 spokojná, ušetrilo mi to peniaze za nákup kníh (e-booky sú lacnejšie) a často ho využívam ako čítačku vysokoškolských skrípt (tým pádom si ich nemusím tlačiť a opäť ušetrím <img src='http://citanie.com/wp-includes/images/smilies/icon_smile.gif' alt=':)' class='wp-smiley' />  ). Na klasické knihy som však určite nezanevrela, práve naopak, čítanie papierovej knihy je pre mňa teraz takým malým sviatkom <img src='http://citanie.com/wp-includes/images/smilies/icon_smile.gif' alt=':)' class='wp-smiley' />  .</p>
<p>.</p>
<p>.</p>
<h2><span style="text-decoration: underline;"><strong>Carrot</strong></span></h2>
<p><em>———————————————————————————————————————–</em></p>
<blockquote><p><em>&#8220;Niet krajších rozprávok než tie, ktoré napíše sám život.&#8221; </em><br />
<strong>-Hans Christian Andersen</strong></p></blockquote>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://citanie.com/technika-a-knihy/amazon-kindle-3-ebook-reader/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Ako si zamilovať slovenčinu?</title>
		<link>http://citanie.com/blog/ako-si-zamilovat-slovencinu/</link>
		<comments>http://citanie.com/blog/ako-si-zamilovat-slovencinu/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 19 Feb 2012 10:25:29 +0000</pubDate>
		<dc:creator>adminjozef</dc:creator>
				<category><![CDATA[Blog]]></category>
		<category><![CDATA[Červené pero]]></category>
		<category><![CDATA[čítanie]]></category>
		<category><![CDATA[facebook]]></category>
		<category><![CDATA[jazyk]]></category>
		<category><![CDATA[knihy]]></category>
		<category><![CDATA[literatúra]]></category>
		<category><![CDATA[martinus]]></category>
		<category><![CDATA[milujemeslovencinu.sk]]></category>
		<category><![CDATA[Novinky]]></category>
		<category><![CDATA[pravopis]]></category>
		<category><![CDATA[slovenčina]]></category>
		<category><![CDATA[sociálne siete]]></category>
		<category><![CDATA[twitter]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://citanie.com/?p=959</guid>
		<description><![CDATA[Na základnej škole nás slovenčinu drtili otrasným spôsobom. Všetko sme sa mali nabifľovať a nehľadať žiadne súvislosti. Ja som so základným pravopisom nikdy nemal problém. Na rozdiel od mojich vtedajších spolužiakov. Pre nich to bolo peklo. Nedávno moju pozornosť na sociálnych sieťach upútal nový projekt milujemeslovencinu.sk]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p><!-- 		@page { margin: 0.79in } 		P { margin-bottom: 0.08in } --></p>
<p style="margin-bottom: 0in">Na základnej škole nás slovenčinu drtili otrasným spôsobom. Všetko sme sa mali nabifľovať a nehľadať žiadne súvislosti. Ja som so základným pravopisom nikdy nemal problém. Na rozdiel od mojich vtedajších spolužiakov. Pre nich to bolo peklo. Nedávno moju pozornosť na sociálnych sieťach upútal nový projekt <a href="http://milujemeslovencinu.sk" target="_blank">milujemeslovencinu.sk</a></p>
<p style="margin-bottom: 0in">Rozbehnúť tento portál považujem za geniálny nápad, lebo na slovenskom webe som ešte nič podobné nevidel. Už len základná myšlienka učiť slovenčinu zaujímavou formou sa mi veľmi páči. Tento portál by mal byť jazykovým magazínom pre slovenčinárov a tých, ktorí majú k slovenčine pozitívny vplyv. Postupne na tomto webe nájdete populárnou formou vysvetlenú teóriu jazyka, rôzne pravopisné a štylistické cvičenia, jazykovú poradňu, ale aj zaujímavé články na rôzne témy. Miesto sa nájde aj pre literatúru a ja už teraz viem, že to bude moja najobľúbenejšia časť.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">Za týmto webom stojí mladá vyštudovaná slovenčinárka Monika Zbínová z portálu <a href="http://www.cervenepero.sk" target="_blank">Červené pero</a>. Je mi veľmi sympatické, že pochopila, kde sa zhromažďuje dnešná generácia mladých ľudí a snaží sa u nich popularizovať slovenčinu. Bohužiaľ vďaka nášmu neschopnému školstvu úroveň pravopisu a vyjadrovacích schopností práve u mladých ľudí dramaticky klesá. Ja by som rád týmto poďakoval <a href="http://www.monicqa.sk" target="_blank">Monike</a>, že po doštudovaní vysokej školy neurobila to, čo väčšina jej kolegýň. Nesadla si za katedru a nezačala slovenčinu učiť starým skostnateným systémom. Najprv prišla s nápadom korekcie textov cez internet Červené pero, teraz s popularizáciou slovenčiny. Už teraz sa teším, s čím príde nabudúce.</p>
<p style="margin-bottom: 0in; text-align: center;"><a href="http://citanie.com/wp-content/uploads/2012/02/obr1.jpg"><img class="aligncenter size-medium wp-image-967" title="Milujeme slovenčinu" src="http://citanie.com/wp-content/uploads/2012/02/obr1-300x201.jpg" alt="Milujeme slovenčinu" width="300" height="201" /></a></p>
<p style="margin-bottom: 0in">
<p style="margin-bottom: 0in">Web <a href="http://milujemeslovencinu.sk/" target="_blank">milujemeslovencinu.sk</a> by mal byť spustený začiatkom marca. Momentálne prebieha propagačná fáza. Môžete sa pridať do facebookovskej fanstránky a vyskúšať si malý kvíz. Odpoviete na niekoľko otázok a zistíte aké sú vaše slovenčinárske schopností. Ako vidíte na obrázku ja som dopadol ako spisovateľ, aj keď otázky neboli jednoduché (áno viem samochvála smrdí, ale nemohol som si pomôcť). Potrénujete tak na pripravovanú súťaž o hodnotné ceny.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">
<p style="margin-bottom: 0in; text-align: center;"><a href="http://citanie.com/wp-content/uploads/2012/02/obr3.jpg"><img class="aligncenter size-medium wp-image-964" title="Spisovatel" src="http://citanie.com/wp-content/uploads/2012/02/obr3-300x221.jpg" alt="Spisovatel" width="300" height="221" /></a></p>
<p style="margin-bottom: 0in">Ak máte Twitter, môžete hrať aj o jednu z piatich kníh o pravopise, <a href="https://twitter.com/#!/sLOVEncinari" target="_blank">stačí len tweetnúť</a>. Celkom lákavá ponuka. Jazykové eso zo mňa síce nebude, ale rád sa naučím nové veci. Preto som vyplnil aj poslednú kolonku na webe. Zadal som e-mail, aby som vedel o všetkých novinkách medzi prvými.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">K Monike sa už pridalo 50 prispievateľov, čo sľubuje veľmi bohatý obsah. Držme im palce. Nech sa im v krížovej výprave proti nespisovnosti darí a nech našich mladých úspešne konvertujú na slovenčinu a zabránia im v rytmusovskom vyjadrovaní.</p>
<p><strong>.</strong></p>
<p><strong>.<br />
</strong></p>
<p style="margin-bottom: 0in;">
<h3><span style="text-decoration: underline;"><strong>Jozef „Chosé“ Dzuriš</strong></span></h3>
<p><em>aka —-&gt;&gt;&gt;&gt;<strong>Nehru-ur</strong>&lt;&lt;&lt;&lt;—-</em></p>
<p><em>———————————————————————————————————————–</em></p>
<blockquote><p><em>&#8220;Majster jazyka, ktorého myseľ prekypuje myšlienkami, bude pri reči skôr rozmýšľať a vyberať. Ale obyčajný táraj sype zo seba ustavične tie isté myšlienky, odené vždy do tých istých slov.&#8221;</em><br />
<strong>-Jonathan Swift</strong></p></blockquote>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://citanie.com/blog/ako-si-zamilovat-slovencinu/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Aj fantasy trilógia môže byť zadarmo</title>
		<link>http://citanie.com/o-beletrii/aj-fantasy-trilogia-moze-byt-zadarmo/</link>
		<comments>http://citanie.com/o-beletrii/aj-fantasy-trilogia-moze-byt-zadarmo/#comments</comments>
		<pubDate>Sat, 07 Jan 2012 17:31:47 +0000</pubDate>
		<dc:creator>adminjozef</dc:creator>
				<category><![CDATA[Beletria]]></category>
		<category><![CDATA[čítanie]]></category>
		<category><![CDATA[elektronická kniha]]></category>
		<category><![CDATA[fantasy]]></category>
		<category><![CDATA[filozofia]]></category>
		<category><![CDATA[knihy]]></category>
		<category><![CDATA[náboženstvo]]></category>
		<category><![CDATA[román]]></category>
		<category><![CDATA[trilógia]]></category>
		<category><![CDATA[voda]]></category>
		<category><![CDATA[Vodná planéta]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://citanie.com/?p=899</guid>
		<description><![CDATA[Krátky rozhovor s Jozefom Dzurišom vyústil do takej veľmi zvláštnej myšlienky. Odznelo tam niečo typu „skús napísať o tom, čo to píšeš, možno to tu niekoho zaujme“. Opisovať vlastné dielo je však vždy minimálne trochu padnuté na hlavu. Vyhnúť sa superlatívom, nepreháňať to ani s kritikou a pritom plniť akýsi cieľ – zlepšiť sa v písaní a áno, aj trochu predstaviť to, čo existuje.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p><!-- 		@page { margin: 0.79in } 		P { margin-bottom: 0.08in } 		H2 { margin-bottom: 0.08in } 		H2.western { font-family: "Arial", sans-serif; font-size: 14pt; font-style: italic } 		H2.cjk { font-family: "Droid Sans Fallback"; font-size: 14pt; font-style: italic } 		H2.ctl { font-family: "FreeSans"; font-size: 14pt; font-style: italic } --></p>
<p style="margin-bottom: 0in">Krátky rozhovor s Jozefom Dzurišom vyústil do takej veľmi zvláštnej myšlienky. Odznelo tam niečo typu „skús napísať o tom, čo to píšeš, možno to tu niekoho zaujme“. Opisovať vlastné dielo je však vždy minimálne trochu padnuté na hlavu. Vyhnúť sa superlatívom, nepreháňať to ani s kritikou a pritom plniť akýsi cieľ – zlepšiť sa v písaní a áno, aj trochu predstaviť to, čo existuje.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">
<h2>Čo to je a o čom to je?</h2>
<p style="margin-bottom: 0in">Pomenovanie „Vodná planéta“ prišlo z veľmi zvláštnej strany. Je to určité popletenie zmyslov, hra s ľudskou fantáziou. Vodná planéta by asi logicky mala byť nejaká planéta, na ktorej je voda. Je to logické z názvu a taktiež z elementárnej biológie, bez vody sa žiť jednoducho nedá. Ak sa samozrejme berie do úvahy život ako ho poznáme my. Vysoko na oblohe, hlboko v zemi, na obežnej dráhe či v každom z nás, všetky tie viac alebo menej priateľské potvorky. Všetko je to na vodu a keď voda zmizne, je zle. Končí sa život a začína sa púšť.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">Prekvapenie číslo 1 je teda také, že pri čítaní Vodnej planéty sa ocitá voda len v miestnej riečke, sem tam vo vedrách a aby toho nebolo málo, na začiatku príbehu je aj malé jazierko. Inak púšť, v nej zablúdené púštne búrky a ľudia, pre ktorých je voda vzácnosťou. Čo je vzácne, to je cenné a čo môže byť lepšie, ako trochu si na tom zarobiť? Do príbehu sa dostal jeden ťažký náboženský fanatik z blogov, priamo na čelo veľkého náboženstva. Egoistický blázon, nepríjemné hovädo a človek s mocou, ktorej sa nemôže a hlavne nechce vzdať. Čo na tom, že jeho pravidlá denne zabíjajú a určujú život? Kto sa proti nemu môže postaviť?</p>
<p style="margin-bottom: 0in">Fantasy príbeh, ktorý má prvky scifi, náboženskej literatúry a predovšetkým množstvo filozofie a humoru sa začína malým nepochopením, ktoré sa neustále rozrastá. Hlavnou postavou je mladá žena, dnes by sa dalo povedať tínedžerka, ktorej niekto zničil život len tak, jedným príkazom. Prinútená k zodpovednosti a <img class="alignright size-full wp-image-903" title="Vodná planéta I" src="http://citanie.com/wp-content/uploads/2012/01/1kniha.jpg" alt="Vodná planéta I" width="140" height="198" />rešpektovaniu pravidiel, ktoré sa neustále menia. Rýchlejšie, ako sa im dokáže ktokoľvek prispôsobovať. Má zodpovednosť za mladšiu sestru, ktorá je nie len drzá a neprispôsobivá pre rôzne staré poriadky, ale aj mimoriadne inteligentná, schopná nájsť hneď niekoľko riešení, ktoré sa ale málokomu páčia – aj keď sú správne. Hľadá vzor a život, ktorý sa pre ňu ešte nezačal. Z ďalších postáv je prítomná napríklad čarodejnica, démonická bytosť zakliata do formy mäsožravej palmy, ktorá je tak dobrá, až je zlá – a zároveň tak zlá, až je vlastne dobrá. Ukazuje príbeh niekoho, kto robí niečo inak, na iných princípoch, no naráža na problémy s minulosťou a na konflikt medzi menším a väčším zlom. Štvrtá a pravdepodobne najľahšie zapamätateľná postava je <a href="http://knihy.rs-design.sk/dalsi-obsah/postavy" target="_blank">Ziggy</a>, arkánka, taká tá vlastná rasa. Niečo medzi obrami a barbarmi, s nulovou kultúrou, obrovskou silou, imunitou proti kúzlam a nízkou toleranciou voči ostatným. Ziggy nie je arkánkou tak kompletne, je to miešanec. Čiastočne človek, no z veľkej časti zvláštna bytosť s divnou filozofiou, množstvom sarkazmu a bláznivými riešeniami.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">
<h2>Trilógia? Prečo práve trilógia?</h2>
<p style="margin-bottom: 0in">Začať písanie trilógiou, rozšíriť prvotinu na tri časti je&#8230; bláznivé, šialené a hlúpe. Príbeh, v ktorom je dobrodružstvo, sa dá napísať aj ako poviedka. Do poviedky je ale ťažké natrepať to, čo si človek praje, aby sa tam nachádzalo. Vyberať, či tam pôjde tá alebo tá časť, ktoré zaujímavé časti postáv sa osekajú a prstom vyberať tie, ktoré budú mať v poviedke aspoň zmienku. To nie je tak celkom ono. Napísať poviedku je niekedy ťažšie, ako napísať román. Napriek tomu si ale myslím, že som mal začať radšej s poviedkami, s krátkymi príbehmi. Prečo? Dôvodom je v prvom rade údržba textu. Niečo sa zmení, ovplyvní to desať ďalších udalostí a čo potom? Alebo sa niektoré často používané slovné spojenie ukáže ako chybné, urážlivé alebo jednoducho gramaticky nesprávne – a treba upravovať celý text. Vami vytvorené postavy vyrastajú z akýchsi tabuliek a to, čo vôbec nebolo pôvodne v pláne, posúva príbeh rýchlo dopredu. Z hlavnej pointy sa môže stať krátke zamyslenie na začiatku málo zaujímavej kapitoly. Aj toto sú úskalia písania.</p>
<p style="margin-bottom: 0in"><img class="alignleft size-full wp-image-906" title="Vodná planéta II" src="http://citanie.com/wp-content/uploads/2012/01/2kniha.jpg" alt="Vodná planéta II" width="140" height="198" />Rovní a ešte rovnejší, alebo Vodná planéta I, som písal ako príbeh o rovnosti a rôznych výsadách. Len si predstavte, že ste v akejsi najvyššej kaste. Bez vašeho pričinenia ste niečo viac, ako veľa iných, ostatných. Málo povinností a veľa práv. Viac, ako ľudia, ktorých stretávate a ktorých si želáte mať za priateľov. Môžete opovrhovať kým len chcete, no vaša moc má hranice. Niekto je nad vami. Niekto, kto môže rozhodovať o vašom osude a odsúdiť vás na smrť hneď niekoľkými spôsobmi bez mihnutia oka. Môžete toho veľa, no ak sa to niekomu znepáči, končíte v problémoch. Bez ohľadu na to, kto ste. Alebo kým by ste chceli byť. Dve sestry sa dostanú do problémov, z ktorých sa samostatne nemohli dostať. Stretávajú ale niekoho, kto nie je v žiadnej kaste. Arkánsku bojovníčku, ktorá nemá domov, pochopenie pre miestnu vieru a žiadne práva alebo povinnosti, len túžbu prežiť a zabaviť sa, kým sa to dá. Rovní a ešte rovnejší je kniha protikladov. Organizovaný život vedľa úplného chaosu, múdrosť a ľudskosť aj pri obchode s ľuďmi a hlasný sarkazmus a smiech tam, kde by sa nemalo povedať ani slovo. Ľudia vedľa bytostí, ktoré boli podľa náboženských textov iba rozprávky na strašenie detí a začiatok zmien, na ktoré aktuálna viera nestačí. Okrem iných postáv sa ukáže aj zbabelý princ alebo tvrdohlavý zlodej v postapokalyptickom svete.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">Vyšší záujem, alebo Vodná planéta II, sa začína okamžite po skončení druhého dielu. Pokračovanie hľadania idolov a skutočnej životnej filozofie, prvý a neúspešný pokus o zmenu náboženstva a pochopenie dôvodov, prečo sa tak udialo. Vyšší záujem je kniha zameraná na postavu démonickej čarodejnice, ovládajúcej mocné kúzla. Nie len že sa znovu ocitá v svojej podobe a má svoju moc a ciele, ale aj skúsenosti a otvorené ruky. Nikto nie je nad ňou, ona určuje pravidlá a získava nasledovateľov nie len kúzlami, ale aj svojou ľudskosťou. Na tom, že práve niekto ako ona, démonka, môže byť ľudskejšia ako ľudia, sa stavia základná filozofická otázka. Robí to všetko pre ľudí, alebo len pre seba? A prečo? Larynia, hlavná postava a stále obyčajné dievča, dostáva možnosť meniť svet. Nikto ju neodsúdi a ona sama môže pomáhať pretvárať svet, ktorý z nej urobil to, čo chce. Z najvyššej kasty do vyhnanstva a teraz do úlohy dvojky v novom poriadku, kde môže nie len navrhovať zmeny, ale niektoré aj robiť. Ovplyvňuje ju aj fakt, že už nemusí pracovať a ostatní pracujú na ňu a všíma si ju aj ten, čo si ju nikdy nevšimol. Záver knihy je o konflikte medzi novým a starým svetom. Úžasná čarodejnica, ktorá ju vo všetkom podporuje, proti vlastnej sestre a jej novým priateľom, pre ktorých je Larynia nula, ovečka v stáde. Z nových postáv sa môže spomenúť neschopný čarodejník, no aj tak lepší ako ktorýkoľvek zo žijúcich ľudí, či vojenský stratég, mysliaci na všetko, len nie na vlastnú starobu.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">Trochu iný svet je názov Vodnej planéty s poradovým číslom tri. Predstavte si svet, kde je každý skutočne <img class="alignright size-full wp-image-908" title="Vodná planéta III" src="http://citanie.com/wp-content/uploads/2012/01/3kniha.jpg" alt="Vodná planéta III" width="140" height="198" />rovnocenný. Niekoľko postáv v rovnakej situácií, úplne na nule. Kto získa koho za priateľa a kto bude sám, to všetko zariadia len vaše činy. Šestica odlišných postáv s rôznymi silnými i slabými stránkami, láska a nenávisť a hneď vedľa spoliehanie na cudziu pomoc s vlastnými schopnosťami. Trochu iný svet je zmes robinzonády, psychológie vzťahov a ihriska pre postavy, ktoré si môžu dovoliť rozvíjať svoje šialené názory. Svet, v ktorom sa dá akýkoľvek problém riešiť násilím a kde sa hlasuje o hlasovaní. Postupne sa prechádza do hororu, keď udalosť vo veľkej diaľke zmení život všetkým. Dobrí zomierajú, proti zlu sa stavia iné zlo a nikto normálny sa nemôže ani pokúsiť bojovať za mier medzi odlišnými rasami. Trochu iný svet vnáša neisté priateľstvo medzi vládcom a otrokom, kým sú všetci otroci svojich túžieb. Tretia kniha je zameraná predovšetkým na postavu Lussie, mladšej sestry Larynie, ktorá dokáže nie len prežívať odtrhnutie od civilizácie, ale ešte si to aj užiť. Najmladšia, najslabšia a užitočná. Na opustenom ostrove nachádza samu seba, lásku, rešpekt, plnia sa jej sny a rieši problémy hlavou i päsťami a sama sa stáva skutočným vzorom. Množstvo vecí, za ktoré by bola pôvodne postihovaná, jej pomáha prežiť.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">Po skončení príbehu nasleduje niekoľko krátkych poviedok, ktoré riešia hlavne potrebu veriť v niečo alebo niekoho z obidvoch strán. Je správne utekať, alebo usadiť sa? Akú mágiu dokáže niekto vytvoriť kvôli troche rešpektu a ktorá je najsprávnejšia z množstva zlých možností? Hotová je poviedka nazvaná Čaj múdrosti, ktorá ukazuje skutočnú inteligenciu a narýchlo získanú múdrosť. Pripravuje sa niekoľko ďalších, napríklad Tvoja duša bude moja a Légia bláznov.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">
<h2>Chyby a nedostatky</h2>
<p style="margin-bottom: 0in">Uvedomujem si, že tieto riadky sú napísané z toho najhlúpejšieho pohľadu, autorského. Je to teda skreslené na niektorú stranu. Budem tak zlý a skreslím to ešte viac. Celá Vodná planéta je zadarmo, ponúka príbeh a v neposlednom rade zábavu, no rozhodne to nie je dokonalé dielo. Román je písaný tak, že je prakticky celý, s výnimkou rozhovorov, v minulom čase. Ďalšia vec, ktorá je často vytýkaná, je priveľká časť textu v rozhovoroch medzi postavami, prípadne veľa filozofie. Myslím, že chyby sú na to, aby sa opravovali – a ak nejaké nájdete, pošlite mi ich, rád opravím.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">
<h2 style="margin-bottom: 0in"><strong> Stanislav Hoferek</strong></h2>
<p><strong><br />
</strong></p>
<p style="margin-bottom: 0in">Knihy možno nájsť v plnom znení, zadarmo a v PDF a ďalších formátoch na <a href="http://knihy.rs-design.sk/" target="_blank"><span style="text-decoration: underline;">knihy.rs-design.sk</span></a>. Okrem kníh sa tam nachádzajú aj návody, rozhovory so spisovateľmi či literárny blog.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">
<p style="margin-bottom: 0in">&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;&#8230;.</p>
<blockquote>
<p style="margin-bottom: 0in"><em>&#8220;Myslenie naše nie je oáza, sú to tečúce vody, ktorých pramene sotva dovidíme. &#8220;</em><br />
<strong>-Omar Chajjam</strong></p></blockquote>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://citanie.com/o-beletrii/aj-fantasy-trilogia-moze-byt-zadarmo/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>1</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Plní povinné čítanie svoj zmysel?</title>
		<link>http://citanie.com/blog/plni-povinne-citanie-svoj-zmysel/</link>
		<comments>http://citanie.com/blog/plni-povinne-citanie-svoj-zmysel/#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 04 Jan 2012 15:50:36 +0000</pubDate>
		<dc:creator>adminjozef</dc:creator>
				<category><![CDATA[Blog]]></category>
		<category><![CDATA[Beletria]]></category>
		<category><![CDATA[čítanie]]></category>
		<category><![CDATA[Harry Potter]]></category>
		<category><![CDATA[Jeden deň Ivana Denisoviča]]></category>
		<category><![CDATA[knihy]]></category>
		<category><![CDATA[Kto chytá v žite]]></category>
		<category><![CDATA[Otec Goriot]]></category>
		<category><![CDATA[Pán Prsteňov]]></category>
		<category><![CDATA[povinné čítanie]]></category>
		<category><![CDATA[sloboda]]></category>
		<category><![CDATA[učenie]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://citanie.com/?p=893</guid>
		<description><![CDATA[Povinné čítanie v škole má rád málokto. Ja osobne si na neho spomínam ako na nesmierne utrpenie, kedy ma v škole väčšinou nútili čítať strašne nudné knihy. Ešte dnes mám jazvy na duši z čítania Utrpenia mladého Werthera, ani sa nedivím, že po prečítaní tej knižky spáchalo veľa ľudí samovraždu. Ja som ju mal chuť spáchať už po niekoľkých stranách. Pri tom ja sám sa ratám medzi fanúšikov kníh a čítam rád. No rád čítam zaujímavé veci, ktoré ma zaujmú a nenudia.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p><!-- 		@page { margin: 0.79in } 		P { margin-bottom: 0.08in } --></p>
<p style="margin-bottom: 0in">Povinné čítanie v škole má rád málokto. Ja osobne si na neho spomínam ako na nesmierne utrpenie, kedy ma v škole väčšinou nútili čítať strašne nudné knihy. Ešte dnes mám jazvy na duši z čítania Utrpenia mladého Werthera, ani sa nedivím, že po prečítaní tej knižky spáchalo veľa ľudí samovraždu. Ja som ju mal chuť spáchať už po niekoľkých stranách. Pri tom ja sám sa ratám medzi fanúšikov kníh a čítam rád. No rád čítam zaujímavé veci, ktoré ma zaujmú a nenudia.<!-- 		@page { margin: 0.79in } 		P { margin-bottom: 0.08in } --></p>
<p style="margin-bottom: 0in">Z povinného čítania na gymnáziu ma zaujalo len niekoľko kúskov a o všetkých som napísal článok tuto na blog. Teda okrem Otca Goriota, to som blog ešte nemal. A teraz si predstavte, že ak pre mňa t.j. človeka, čo má ku knihám blízko, bola väčšina povinného čítania nudná, ako sú na tom deti, ktoré nečítajú vôbec. Nuž všetky knihy si namiesto prečítania hľadajú na nete.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">Má teda povinné čítanie zmysel? Podľa mňa v takej podobe, v akej je teraz, jednoznačne nie a aj samotné deti to pochopili a odmietajú čítať také pre nich nudné knižky. Zmyslom povinného čítania by malo byť vypestovať vzťah u detí k čítaniu kníh a rozvíjať ich schopnosti. Preto si myslím, že povinné čítanie  by sme mali rapídne inovovať. V prvom rade by sme mali zmenšiť rozsah kníh, ktoré do povinného čítania patria. Tu spadá jeden z najväčších problémov slovenského školstva – učíme toho príliš veľa a príliš povrchne. Jednoduchším riešením by bolo učiť menej a učiť to efektívne a kvalitne.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">Druhá zásadná zmena by mala byť vo výbere kníh. Drvivú väčšinu nezaujímavých kníh by sa malo z povinného čítania vyhodiť a nahradiť ich knihami, čo majú aspoň nejaký potenciál deti zaujať, napríklad Harry Potter alebo Pán prsteňov. Doba sa neustále vyvíja a to treba reflektovať aj v školských osnovách a nenútiť deti čítať skostnatené knihy, ktoré im nič nehovoria. Niekto môže namietať, že deti by si tak pozerali len film, ale aj to dá sa využiť. Kreatívny učiteľ sa vždy vynájde a zadá napríklad nájsť všetky rozdiely medzi filmom a knihou.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">Najdôležitejšou funkciou povinného čítania by malo byť to, aby si deti vedeli utvoriť názor, pracovať s informáciami a vedieť ich aplikovať. To je asi najzásadnejšia zmena, ktorá by v povinnom čítaní mala nastať. Už nestačí len učiť obsahy jednotlivých kníh a literárno-teoretické nezmysly. Tu je spôsob ako bojovať proti tomu, aby si deti jednoducho nestiahli obsah z webu. Opýtame sa ich na praktickú aplikáciu vedomostí obsahu kníh. Opýtame sa na ich názor alebo ako oni hodnotia konanie nejakej postavy. Alebo ku ktorej postave majú najbližšie. Podnietime tak deti, aby sa naučili pracovať s informáciami a vedeli ich aplikovať. Ak im budeme nanucovať pozostatky socialistického školstva v podobne neustáleho memorovania, tak povinné čítanie nikdy nebudú mať radi.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">Tak ako v celom slovenskom školstve aj v povinnom čítaní treba urobiť zásadnú reformu a zmeniť ho tak, aby fungovalo. Som si istý, že samotní učitelia vedia, ako by ho zmenili. Dôležité je, či im to byrokrati z ministerstva dovolia.</p>
<p><strong>.</strong></p>
<p><strong>.<br />
</strong></p>
<p style="margin-bottom: 0in;">
<h3><span style="text-decoration: underline;"><strong>Jozef „Chosé“ Dzuriš</strong></span></h3>
<p><em>aka —-&gt;&gt;&gt;&gt;<strong>Nehru-ur</strong>&lt;&lt;&lt;&lt;—-</em></p>
<p><em>———————————————————————————————————————–</em></p>
<blockquote><p><em>&#8220;Šťastní sú tí, ktorí dožičia sluchu slová mŕtvych &#8211; to jest, ktorí čítajú dobré diela a rozjímajú o nich.&#8221;</em><br />
<strong>-Leonardo da Vinci</strong></p></blockquote>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://citanie.com/blog/plni-povinne-citanie-svoj-zmysel/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>3</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>RECENZIA: Robert Letz &#8211; Slovenské dejiny IV</title>
		<link>http://citanie.com/recenzie/recenzia-robert-letz-slovenske-dejiny-iv/</link>
		<comments>http://citanie.com/recenzie/recenzia-robert-letz-slovenske-dejiny-iv/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 20 Dec 2011 11:53:41 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Sheep</dc:creator>
				<category><![CDATA[Recenzie]]></category>
		<category><![CDATA[Československo]]></category>
		<category><![CDATA[dejepis]]></category>
		<category><![CDATA[dejiny]]></category>
		<category><![CDATA[knihy]]></category>
		<category><![CDATA[Letz]]></category>
		<category><![CDATA[litcentrum.sk]]></category>
		<category><![CDATA[Rakúsko-Uhorsko]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://citanie.com/?p=868</guid>
		<description><![CDATA[Tak, Vianoce sú za dverami, čo pre niektorých znamená prázdniny a darčeky, no pre mňa to znamená blížiacu sa maturitu a prehupnutím sa do nového roka je k nej už len krôčik. Píšem o tom preto, lebo začínam presedávať hodiny nad obsahmi literárnych diel a vyhľadávaním sociálnych podmienok v ktorých autori písali (áno, desím sa maturity zo slovenčiny). Z tohto dôvodu Vám dnes predstavím Slovenské dejiny IV 1914-1938.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak, Vianoce sú za dverami, čo pre niektorých znamená prázdniny a darčeky, no pre mňa to znamená blížiacu sa maturitu a prehupnutím sa do nového roka je k nej už len krôčik. Píšem o tom preto, lebo začínam presedávať hodiny nad obsahmi literárnych diel a vyhľadávaním sociálnych podmienok v ktorých autori písali (áno, desím sa maturity zo slovenčiny). Z tohto dôvodu Vám dnes predstavím <a href="http://knihkupectvo.litcentrum.sk/index.php?akcia=detail&amp;tovar=129" target="_blank">Slovenské dejiny IV 1914-1938</a>.</p>
<p><img class="alignleft size-medium wp-image-870" title="sd4" src="http://citanie.com/wp-content/uploads/2011/12/sd4-213x300.jpg" alt="sd4" width="153" height="216" /><strong>Robert Letz</strong> je historik a pedagóg. Narodil sa a študoval v Bratislave. Je autorom mnohých titulov, medzi inými aj učebníc slovenských dejín. Ako už plynie z názvu, táto kniha zachytáva roky 1914 až 1938. Začína opisom ťažkého utláčania v Rakúsko–Uhorsku a prvými nápadmi na zlepšenie situácie Slovákov v rámci Rakúsko–Uhorska, neskôr pribúdajú myšlienky na autonómny štát a na spájanie s českým národom. Spomína sa atentát na Františka Ferdinanda, teda štart prvej svetovej vojny a akú úlohu v nej zahrali Slováci a Česi. Od vytvárania zahraničných odbojov po formovanie dohôd a samotné vyhlásenie česko-slovenského štátu v roku 1918. Druhá časť knihy je sústredená na Slovákov v prvej Československej republike. Stručný opis tejto knihy sa ani nedá napísať, dielo má široký záber udalostí a teda obsahuje mnoho faktov.</p>
<p>Kniha je napísaná zrozumiteľne, takže je v podstate naozaj pre každého. Je pravda, že si vyžaduje sústredenie, myšlienkové pochody a spájanie si niektorých udalostí&#8230; Kniha je rozdelená na dve časti, v rámci ktorých sú kapitoly a celý text je členený podľa udalosti, ktorú opisuje (tá je hrubším písmom za okrajom, viď obrázok).</p>
<p style="text-align: center;"><img class="aligncenter size-full wp-image-871" title="sd4inside" src="http://citanie.com/wp-content/uploads/2011/12/sd4inside.jpg" alt="sd4inside" width="400" height="300" /></p>
<p>Titul je sem-tam obohatený menšími fotografiami. Môžem povedať, že mňa osobne kniha obohatila. Pamätám si na mučenícke hodiny dejepisu, kde sme skákali z roka na úplne iný rok v úplne inej dobe, s úplne inými spoločenskými podmienkami. Jediné, čo si pamätám je pár najdôležitejších dátumov a zopár životopisov, za ktoré aj tak vďačím Discovery Channelu a Hollywoodu (Alexander 2004, Public Enemies 2009 a podobne). V mojej hlave sa vytvoril taký guláš, že jediné, čo mi ostávalo, bolo učiť sa “biflením“ a to bolo asi také efektívne ako hovoriť zarytému pesimistovi, že všetko bude dobré&#8230;</p>
<p><span style="color: #888888;"><strong>Moje hodnotenie: 9/10</strong></span><span style="color: #888888;"> Vo svojom obore je kniha skvelá a je naozaj dobrým pomocníkom pre orientáciu sa v týchto rokoch. Nie je to ani žiadna oddychová kniha ani fikcia, obsahuje veľa dátumov a mien.</span></p>
<p><span style="color: #888888;"><strong><span style="color: #888888;"><strong><strong><strong><span style="color: #6c6c6c;"><strong><span style="color: #000000;">_______________________________________________________</span></strong></span></strong></strong></strong></span></strong></span></p>
<blockquote><p><a style="font-size: 12px; line-height: normal; text-align: left; text-decoration: none;" href="http://citaty.dovrecka.sk/archiv/id-1086"><span style="color: #999999;">História je svedkom doby, dňom pravdy, životom pamiatky, majstrom života a hlásateľom uplynulých čias.</span></a></p>
<p>- <span style="color: #999999;"><strong>Marcus Tullius Cicero</strong></span></p></blockquote>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://citanie.com/recenzie/recenzia-robert-letz-slovenske-dejiny-iv/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Bookfan.eu</title>
		<link>http://citanie.com/rozne/bookfan-eu/</link>
		<comments>http://citanie.com/rozne/bookfan-eu/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 04 Dec 2011 14:31:52 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Sheep</dc:creator>
				<category><![CDATA[Rôzne]]></category>
		<category><![CDATA[Beletria]]></category>
		<category><![CDATA[bookfan]]></category>
		<category><![CDATA[čítanie]]></category>
		<category><![CDATA[facebook]]></category>
		<category><![CDATA[Harry Potter]]></category>
		<category><![CDATA[knihy]]></category>
		<category><![CDATA[sociálne siete]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://citanie.com/?p=859</guid>
		<description><![CDATA[Dovoľte mi predstaviť Vám šikovný česko-slovenský portál celý len o knihách a Vašich názoroch. Prosíme potlesk pre Bookfan.eu!]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Dovoľte mi predstaviť Vám šikovný česko-slovenský portál celý len o knihách a Vašich názoroch. Prosíme potlesk pre <a href="http://www.bookfan.eu/" target="_blank">Bookfan.eu</a>!</p>
<p>Začnime úvodnou stránkou. V jednoduchosti je krása&#8230; a hlavne prehľad. V rôznych „okienkach“ nájdete útržky zaujímavostí z Bookfanovského blogu, kvízy a súťaže alebo hlavnú diskusnú tému.</p>
<p>Registrácia je prvý krok k objaveniu celej sily Bookfanu. Pokiaľ Vás nebaví vypĺňať formuláre, jednoducho sa prihláste cez Váš Facebookový účet. Celý Bookfan máte dokonale prepojený s týmto účtom, napríklad Vám ukáže, ktorí Vaši priatelia sú na Bookfane, alebo Vaše názory na jednotlivé knihy uverejní priamo na nástenku. Čo sa týka profilu, ten ponúka okrem bežných možností ako nahranie fotky a políčok ako „Obľúbené knihy“ „Obľúbení autori“, aj jeden úžasný nápad a tým je možnosť nahrať fotku Vašej knižnice.</p>
<p>Poď Do vyhľadávača napíšme napríklad autorku svetoznámeho Harryho Pottera. Po napísaní prvého písmena  sa Vám rozroluje ponuka (J.K je samozrejme, na prvom mieste). Pri každom autorovi je profilík s životopisom, fotografiou a videom z youtube s nejakým rozhovorom. Táto funkcia je zatiaľ vo fáze rozvoja, niektorí autori ešte nemajú kompletne vypísané profily a práve s týmto môžete pomôcť aj Vy. Pod profilíkom sú vypísané komplet všetky knihy, ktoré autor napísal. Nenašli ste knihu? Pomôžte Bookfanu a pridajte ju. Stačí len vyplniť jednoduchý formulár.</p>
<p><img class="aligncenter size-full wp-image-858" title="bookfanscreen" src="http://citanie.com/wp-content/uploads/2011/11/bookfanscreen.jpg" alt="bookfanscreen" width="500" height="307" /></p>
<p>Našli ste knihu a pýtate sa čo teraz? Ak už ju máte prečítanú môžete ju napríklad zaradiť do jednej z prednastavených poličiek vo Vašej osobnej knižnici. Môžete ju ohodnotiť hviezdičkami, poprípade napísať Váš názor na ňu. V knižnici sa potom zobrazia všetky knihy, ktoré ste ohodnotili a môžete si vytvoriť svoje vlastné poličky. Čítate sériu? Bookfan Vám ju automaticky zaradí do poličky „Série“, okrem toho pri danej knihe je celá séria vypísaná aj s očíslovaním dielov (praktické).</p>
<p>Ak ste dočítali a hľadáte čo ďalej, Bookfan Vám ponúkne odporúčania na základe prečítaného, alebo si vyhľadajte knihu, ktorá sa Vám páčila a nájdete pri nej zoznam podobných titulov. Či si ju prečítate alebo nie sa môžete rozhodnúť na základe priemerného hodnotenie a názorov priamo od čitateľov.</p>
<p>Na <a href="http://www.bookfan.eu/" target="_blank">Bookfane</a> nechýba ani blog s novinkami a zaujímavými článkami, fórum, ako som spomínala kvízy a súťaže, zoznam tajných želaní alebo rebríčky (Najčítanejšie knihy, Najhodnotenejšie a podobne).</p>
<p>&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8211;</p>
<blockquote><p><em>&#8220;Čítať peknú knihu je nepretržitý dialóg, v ktorom kniha hovorí a naša duša odpovedá.&#8221;</em><br />
<strong>-André Maurois</strong></p></blockquote>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://citanie.com/rozne/bookfan-eu/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>2</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Máme nový dizajn</title>
		<link>http://citanie.com/novinky/mame-novy-dizajn/</link>
		<comments>http://citanie.com/novinky/mame-novy-dizajn/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 23 May 2011 11:13:45 +0000</pubDate>
		<dc:creator>adminjozef</dc:creator>
				<category><![CDATA[Novinky]]></category>
		<category><![CDATA[čítanie]]></category>
		<category><![CDATA[dizajn]]></category>
		<category><![CDATA[facebook]]></category>
		<category><![CDATA[knihy]]></category>
		<category><![CDATA[twitter]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://citanie.com/?p=677</guid>
		<description><![CDATA[Ako ste si už určite všimli, tak už niekoľko dní máme nový dizajn nášho blogu. Ten starý sa nám už nepáčil a necítili sme sa v ňom komfortne. Preto sme sa rozhodli oživiť náš web a obliecť ho do čisto nového dizajnu. Ten sa už viac podobá na portál, je prehľadnejší a sviežejší.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<blockquote><p><!-- 		@page { margin: 0.79in } 		P { margin-bottom: 0.08in } --></p></blockquote>
<p style="margin-bottom: 0in">Ako ste si už určite všimli, tak už niekoľko dní máme nový dizajn nášho blogu. Ten starý sa nám už nepáčil a necítili sme sa v ňom komfortne. Preto sme sa rozhodli oživiť náš web a obliecť ho do čisto nového dizajnu. Ten sa už viac podobá na portál, je prehľadnejší a sviežejší.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">Na úplne pravej strane nášho blogu môžete vidieť odkaz na našu <a href="http://www.facebook.com/pages/citaniecom/93891446306" target="_blank">facebookovu stránku</a> a lištu pre <a href="http://twitter.com/#!/citaniecom" target="_blank">twitter</a>. Ak chcete byť pravidelne informovaní o najnovších článkoch, tak sa pridajte do našej skupiny na facebooku. Zverejňujeme tam odkaz na každý jeden náš nový článok. Ak nemáte facebook, ale máte twitter, tak môžete využiť naše twitterovské konto. Tam pridávame odkazy na naše najnovšie články a snažíme sa prinášať aj rýchle správy zo sveta kníh.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">Veľkých zmien sa dočkala aj vrchná časť nášho blogu. Okrem najpopulárnejších kategórií tu nájdete aj odkazy na najzaujímavejšie príspevky na našom webe. Hneď pod tým sú najnovšie články. Pertex pre text dopĺňa zmenšený obrázok, niečo podobné ako avatar na fórach. Okrem týchto veci, tiež môžete podporiť naše články klikom na vybrali.sme.sk, ak sa vám páčili a myslíte si, že by si ich mali prečítať aj ďalší ľudia.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">Niektoré veci sa však na našom blogu nemenia. Stále máte možnosť vidieť najčítanejšie články a články s najviac hlasmi od čitateľov. Hlas článku môžete dať po prečítaní na konci článku tesne pred komentármi. Taktiež môžete o tomto článku dať vedieť svojím priateľom stlačením facebookového tlačidla Páči sa mi to.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">Mne osobne sa nový dizajn webu veľmi páči, najviac jeho pekné zelené zladenie. Pre našich redaktorov je to výzva prinášať vám stále nové a nové články zo sveta literatúry a kníh. A čo vy? Páči sa vám nové zeleno-biele vyobrazenie nášho blogu? Dajte nám prosím vedieť svoje pripomienky, návrhy na vylepšenie a komentáre. Budeme sa na nich tešiť.</p>
<p style="margin-bottom: 0in">
<h2><strong>Jozef “Chosé” Dzuriš</strong></h2>
<p><strong>aka</strong> <em>—-&gt;&gt;&gt;&gt;Nehru-ur&lt;&lt;&lt;&lt;—</em></p>
<p>&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8211;</p>
<blockquote><p><em>&#8220;Ak sa ti niečo nepáči, zmeň to! Nie si predsa strom.&#8221;</em><br />
<strong>-Jim Rohn</strong></p></blockquote>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://citanie.com/novinky/mame-novy-dizajn/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Kto chytá na záchytke&#8230;</title>
		<link>http://citanie.com/recenzie/kto-chyta-na-zachytke/</link>
		<comments>http://citanie.com/recenzie/kto-chyta-na-zachytke/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 19 Sep 2010 20:48:07 +0000</pubDate>
		<dc:creator>adminjozef</dc:creator>
				<category><![CDATA[Recenzie]]></category>
		<category><![CDATA[Holden Caulfield]]></category>
		<category><![CDATA[knihy]]></category>
		<category><![CDATA[Záchytka]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://citanie.com/?p=466</guid>
		<description><![CDATA[Keď som  tohto roku na festivale Pohode vošla do stanu rádia Devín, prebiehala v ňom  práve beseda Dada Nagyho s jedným naším spisovateľom. Ten akurát rozprával o pracovnej ponuke od istej automobilky, ktorú zvažoval  kvôli tomu, že mu snáď nezvyčajné  prostredie, kde sú ľudia špeciálne vyškolení len napr. na to, aby ovoniavali interiér áut, umožní nabrať  materiál na novú knihu. To ma mimovoľne podnietilo k premýšľaniu o tom, koľko kníh naozaj vyvstalo práve z  profesie, ktorá je najväčším prameňom zážitkov všedného života, veď máloktorý, najmä slovenský autor sa dnes môže popýšiť len rýdzo spisovateľským zárobkom ako zdrojom obživy.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som  tohto roku na festivale Pohode vošla do stanu rádia Devín, prebiehala v ňom  práve beseda Dada Nagyho s jedným naším spisovateľom. Ten akurát rozprával o pracovnej ponuke od istej automobilky, ktorú zvažoval  kvôli tomu, že mu snáď nezvyčajné  prostredie, kde sú ľudia špeciálne vyškolení len napr. na to, aby ovoniavali interiér áut, umožní nabrať  materiál na novú knihu. To ma mimovoľne podnietilo k premýšľaniu o tom, koľko kníh naozaj vyvstalo práve z  profesie, ktorá je najväčším prameňom zážitkov všedného života, veď máloktorý, najmä slovenský autor sa dnes môže popýšiť len rýdzo spisovateľským zárobkom ako zdrojom obživy. U Víťa Staviarskeho však nejde len o  latentný vplyv profesie, ako napr. u F. Kafku práca v byrokratickej poisťovni či vplyv žurnalistického povolania na literárny štýl napr.  E. Hemingwaya a mnohých iných. V. Staviarsky nám sprostredkúva autentické zápisky zo svojho ošetrovateľského „denníka“. Navyše, výnimočnosť jeho textu zaručuje aj netradičné, istým spôsobom senzačné povolanie, veď kto by nechcel poodhaliť oponu záchytnej stanice a jej periférnych existencií, ktoré môžu byť oveľa zaujímavejšie ako predvídateľné historky o celebritách.</p>
<p>Ak je čitateľ z Východu, siahne po tejto knihe s o to väčšou vervou, vzhľadom na bohaté využitie šarišského dialektu, pre ktoré by sa  kniha V. Staviarskeho dala zaradiť k regionálnej literatúre. Jednoduché, vtipné rozprávania bez náročných myšlienkových pochodov, zachytávajúce komunitu tých najobyčajnejších mi pripomenuli nedávno prečítané <a title="InterCity" href="http://www.martinus.sk/?uItem=78639&amp;z=blog-dzuris" target="_blank"><em>InterCity</em></a> Milky Zimkovej. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že Západniar si takéto rázovité knihy nevychutná  spôsobom ako Východniar. A platí to aj naopak. Veď nárečie má ten potenciál, že nás nemusí rozosmiať samotný obsah konverzácie, ale najmä írečitý jazyk, v ktorom prebieha. Dovolím si  tvrdiť, že ak by sa z knihy vypustili časti písané šarišským nárečím, stratila by čiastočne svoje čaro a autor, ktorý takto pracuje s prirodzeným hovorovým jazykom, postupuje   rafinovane. Na druhej strane je však použitie dialektu v tomto prípade nutné a funkčné, lebo na záchytke naozaj končia ľudia, ktorí kodifikovanú slovenčinu v krvi zakorenenú nemajú.</p>
<p><em><img class="alignright size-full wp-image-468" title="Záchytka" src="http://citanie.com/wp-content/uploads/2010/09/zachytka.jpg" alt="Záchytka" width="173" height="270" />Záchytka</em> kompozične pozostáva z troch častí. <em>Zápisky ošetrovateľa</em> sú najfragmentárnejšie a najheterogénnejšie. Cez skratkovito zachytené situácie autor prezentuje svoju každodennú prácu, ktorá však zaiste nemožno nazvať všednou. To, čo má Staviarskeho protagonista na dennom poriadku, je pre nás   ̶  nezainteresovaných  až škandalózne. V. Staviarsky  všetky zažité príbehy viac-menej predostiera so stoicky predstieraným odstupom, pritom si však  čitateľ uvedomuje, že za zdanlivo pokojnou dikciou rozprávanými príbehmi sa ukrýva dennodenný zápas doslova o život medzi vyšinutými alkoholikmi či bezdomovcami   ̶  francúzski existencialisti by  Staviarskemu profesiu bohatú na hraničné pnutia mohli hlboko závidieť&#8230;</p>
<p>Prácu na záchytke, akokoľvek je nebezpečná, V. Staviarsky opisuje s nádychom humoru, komicky pôsobí napríklad strach kolegu Pavúka pred rádioaktívnym  žiarením po výbuchu v Černobyľe, ktorý sa preto zabarikáduje na dva týždne a nikam nevychádza s rozprávačovým odôvodnením, že pri obsluhe RTG bol už ožiarený dosť. Čitateľ sa pobaví aj pri  fokusovaní jednoduchého, takmer primitívneho myslenia obyčajných ľudí, či už z radu kolegov, alebo pacientov: <em>„Všetky baby, čo stretneš, hneď pretiahni!“</em> radil mi po treťom rume. <em>„Toto je najlepšia rada, jaku ci možem do života dac.“</em></p>
<p>Druhú časť knihy <em>Lacko Berger</em> tvorí rozprávanie o vnútorne čistom, mentálne zaostalom chlapcovi. Napriek tomu, že jeho životný príbeh je tragický a čitateľa dojme, autor ho uchopuje úsmevne, napr. cez opisy Lacka, kde sa do kontrastu dostáva jeho slabosť ducha a sila tela, ktorá má pôvod v posadnutosti kulturistikou. Staviarskeho kniha tak nadobúda tragikomický rozmer.</p>
<p>Posledná kapitola  <em>Andyho žena</em> je venovaná typizovanému manželstvu žiarlivého, agresívneho muža  ̶  alkoholika a jeho večne ustráchanej ženy. Príbeh, ktorý autor načrtáva cez tento partnerský vzťah, prezentuje prototyp mnohých manželstiev, kde je submisívna žena týraná a bojí sa vzoprieť mužovi. Prekvapujúco pôsobí záver, keď očakávame, že žena sa odhodlá muža opustiť, o to viac, že jej partnerstvo ponúka slušný a citlivý človek. V. Staviarsky však na konci nechá vyniknúť etike postavy a záväzku voči manželovi, akokoľvek barbarskému a násilnému. Andyho žena prijíma utrpenie a obetu ako svoj údel a núti k zamysleniu, na čo všetko si človek dokáže zvyknúť a ako je často krát neschopný vymaniť sa zo začarovaného kruhu života.</p>
<p>Aj keď Staviarskeho rozprávač stojí v ústraní a svoju prácu opisuje vo všetkej skromnosti, predsa sa však pred nami počas čítania formujú kontúry osobnosti  ošetrovateľa: človeka, ktorý vzbudzuje obdiv za to, že dokáže nielen urobiť poriadok s agresívnymi, zanedbanými ľuďmi, ale snaží sa k nim nájsť aj cestu a pochopiť ich, ba dokonca jeho vnútorné zainteresovanie sa na osude  pacientov vedie k prepleteniu jeho osobného a profesionálneho života. Staviarskeho protagonista sa viac ako ktokoľvek v inej profesii stáva obeťou <a title="Sizyfos" href="http://sk.wikipedia.org/wiki/Sizyfos" target="_blank">sizyfovského</a> syndrómu, pretože sám vzhľadom na krátkodobé pobyty pacientov nemá šancu zabrániť, aby sa z alkoholika stal abstinent a z bezdomovca čerstvý majiteľ trojizbového bytu. Hoci nám teda  <a title="Záchytka" href="http://www.martinus.sk/?uItem=78637&amp;z=blog-dzuris" target="_blank"><em>Záchytka</em></a> neponúka  čítanie vyžadujúce si komplikované myšlienkové operácie, jej hodnota spočíva práve  v  dokumentárnom  zrkadlení bežne nedostupného prostredia a v etickom rozmere, pretože protagonista  nám môže právom  evokovať metaliterárne vtelenie Holdena Caufielda, majúce presah do reálneho života.</p>
<h2><strong>Rubikova kocka</strong></h2>
<p>&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8211;</p>
<blockquote><p><em>Človek nie je stvorený na to, aby sa vzdával. Človeka možno zdrviť, ale nie poraziť.</em><br />
<strong>-Ernest Hemingway</strong></p></blockquote>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://citanie.com/recenzie/kto-chyta-na-zachytke/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Dva projekty o knihách</title>
		<link>http://citanie.com/blog/dva-projekty-o-knihach/</link>
		<comments>http://citanie.com/blog/dva-projekty-o-knihach/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 11 May 2010 19:28:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator>adminjozef</dc:creator>
				<category><![CDATA[Blog]]></category>
		<category><![CDATA[anketa]]></category>
		<category><![CDATA[knihy]]></category>
		<category><![CDATA[martinus]]></category>
		<category><![CDATA[Pán Prsteňov]]></category>
		<category><![CDATA[STV]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://citanie.com/?p=392</guid>
		<description><![CDATA[Knihy ako také nie sú často celospoločenskou témou. O to prekvapujúcejšie je, že v poslednej dobe tu máme hneď dve projekty o knihách. Prvý je od internetového kníhkupectva Martinus.sk, ktoré už ukončilo  projekt Slovensko píše román. Druhým je projekt Moja naj kniha od Slovenskej televízie.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Knihy ako také nie sú často celospoločenskou témou. O to prekvapujúcejšie je, že v poslednej dobe tu máme hneď dva projekty o knihách. Prvý je od internetového kníhkupectva <strong>Martinus.sk</strong>, ktoré už ukončilo <a title="Slovensko píše román" href="http://citanie.com/novinky/slovensko-pise-roman/" target="_blank"> projekt <strong>Slovensko píše román</strong></a>. Druhým je projekt <strong>Moja naj kniha</strong> od <strong>Slovenskej televízie</strong>.</p>
<p>Osobne podobné projekty vítam. Knihy treba popularizovať čo najviac. U Martinusákov si zjavne povedali, že jeden projekt zdarne ukončili, tak by sa trebalo pustiť do ďalšieho.  Tento je síce menší, ale omnoho významnejší. V ankete <strong><a title="Kniha roka 2009" href="http://www.kniharoka.sk/" target="_blank">Kniha roka 2009</a></strong> máte možnosť nominovať knihy, ktoré vás v roku 2009 zaujali.  Hlasovať môžete za prvé tri miesta na web stránke projektu. Avšak pozor, hlasovať môžete aj za ostatné kategórie ako napríklad knižné sklamanie roka alebo knižný hrdina roka.  Tak čo? Máte nejaké najobľúbenejšie knihy za daný rok? Tak smelo za nich zahlasuje. Máte čas do <em>15. mája</em>. Dokonca sú nachystané aj nejaké menšie ceny, tak možno aj niečo vyhráte. <img src='http://citanie.com/wp-includes/images/smilies/icon_smile.gif' alt=':-)' class='wp-smiley' /> </p>
<p>Ktorá je najobľúbenejšia kniha Slovákov za rok 2009 sa dozvieme už <em>17. mája</em>.  Ja dúfam, že to vyhrá taká kniha, ktorá dokáže osloviť, čo najviac ľudí. Pevne verím, že sa z tejto ankety stane veľmi dobrá tradície a časom sa tento projekt rozrastie. <span style="text-decoration: underline;"><strong><em>Veď v knihách je ukrytá múdrosť sveta</em></strong></span>.</p>
<p>Druhým projektom, ktorý prebieha tento krát však v televízií je<strong> <a href="http://www.mojanajkniha.sk" target="_blank">Moja naj kniha</a></strong>. Zastrešuje ho <strong>Slovenská televízia</strong>.  Ide o<em> kultúrno-vzdelávací projekt</em>, na ktorý <strong>STV</strong> kúpila licenciu od <strong>BBC</strong>. V zahraničí mal obrovský úspech, tak snáď bude tomu tak aj na <strong>Slovensku</strong>.</p>
<p>Možnou prekážkou bude mimoriadne nevhodný čas na vysielanie. <em>Večer o 20:00</em> <strong>STV2</strong> veľa ľudí nesleduje. Bude to chcieť silnú mediálnu kampaň, aby sa ľudia o tomto dobrom projekte dozvedeli. Pozitívom v tomto smere je, že projekt má aj skupinu na <strong>facebooku</strong>, kde sa koncentrujú hlavne mladí čitatelia.</p>
<p>Do <em>9. mája</em> bola možnosť nominovať vašu naj knihu. Ja osobne považujem za moju naj knihu <strong>Pána Prsteňov</strong> a preto som ju aj nominoval. Nerobím si nádeje, že vyhrá ale snáď získa aj nejaké nominácie. Inač ak by ste chceli nominovať bibliu tak máte smolu. Je vyňatá z hlasovania.</p>
<p>Už <em>23. mája</em> sa môžeme tešiť na prvých<em> 100 kníh</em>. Vtedy bude vyhlásené ďalšie kolo hlasovania a budeme si vyberať naše najobľúbenejšie knihy.  Finálne meno knihy sa však dozvieme až <em>7. novembra</em> v priamom prenose<strong> Slovenskej televízie</strong>.  Počas tejto doby budú prebiehať podporné akcie. Bližšie detaily nájdete na web stránke projektu.</p>
<p>Myšlienka tohto netypického projektu sa mi páči, ale spracovanie už nie. Chcelo by to väčšiu mediálnu kampaň. Keď sa pozriem, kto každý je partnerom tohto projektu, tak by s tým nemal byť problém. Tiež si myslím, že práve takýto projekt by mal byť vo verejnej televízii na <strong>Jednotke</strong>. Pevne verím, že tieto menšie nedostatky nebudú mať vplyv na úspech tohto projektu a zapojí sa do neho, čo najviac ľudí.</p>
<p>Mám pocit, že téma oboch spomínaných projektov u nás veľmi dlho chýbala.  Internetový <strong>Martinus</strong> pravdepodobne zistil, že takéto prospešné projekty môže využiť na úspešný marketing. Ja im držím palce. Vedia využiť internet ako novodobý komunikačný prostriedok a výsledok je ku prospechu celej spoločnosti. Projekt <strong>Moja naj kniha</strong> vymysleli v anglickej <strong>BBC</strong>, ale je realizovateľný aj u nás. Snáď sa nájde dostatok ľudí, ktorí ešte nezabudli čítať. Obom projektom želám veľa šťastia a držím palce.</p>
<h3><span style="text-decoration: underline;"><strong>Jozef „Chosé“   Dzuriš</strong></span></h3>
<p><em>aka —-&gt;&gt;&gt;&gt;<strong>Nehru-ur</strong>&lt;&lt;&lt;&lt;—-</em></p>
<p><em>&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;-</em></p>
<blockquote><p><em>&#8220;Aby sme mohli čítať dobré knihy, nesmieme čítať zlé, lebo život je krátky a naše sily sú ohraničené.&#8221; </em><br />
<strong>-Arthur Schopenhauer</strong></p></blockquote>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://citanie.com/blog/dva-projekty-o-knihach/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Čítať je dôležité</title>
		<link>http://citanie.com/rozne/citat-je-dolezite/</link>
		<comments>http://citanie.com/rozne/citat-je-dolezite/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 02 Apr 2009 19:30:41 +0000</pubDate>
		<dc:creator>adminjozef</dc:creator>
				<category><![CDATA[Rôzne]]></category>
		<category><![CDATA[čítanie]]></category>
		<category><![CDATA[film]]></category>
		<category><![CDATA[knihy]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://citanie.com/?p=244</guid>
		<description><![CDATA[Vážení prítomní, vážená pani profesorka, dnešná doba je hektická a mimoriadne náročná na čas. Ľudia sú zavalení prácou, niekedy dokonca nedokážu fungovať bez rôznych kofeínových a podporných drog. Nikto sa už ani len nepozastaví, aby sa zamyslel a našiel aspoň trocha umenia, ako balzam na svoju dušu. Ľudia v dnešnej dobe už zabúdajú čítať knihy a tak sa vlastne ochudobňujú o prekrásne umelecké zážitky.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p><em>Vážení prítomní, vážená pani profesorka,</em></p>
<p>dnešná doba je hektická a mimoriadne náročná na čas. Ľudia sú zavalení prácou, niekedy dokonca nedokážu fungovať bez rôznych kofeínových a podporných drog. Nikto sa už ani len nepozastaví, aby sa zamyslel a našiel aspoň trocha umenia, ako balzam na svoju dušu. Ľudia v dnešnej dobe už zabúdajú čítať knihy a tak sa vlastne ochudobňujú o prekrásne umelecké zážitky.</p>
<p>Čítanie kníh už pre niektorých vyšlo z módy. Pre množstvo ľudí je to už len zastaraným spôsob ako si pozrieť filmy, prípadne zahrať počítačovú hru. Áno, presne tak. Čítanie kníh v dnešnej dobe nahradili filmy. Ľudia považujú čítanie za čosi nudné nezaujímavé a prehistorické. Veď načo čítať knihy, mňa to nebaví, radšej si pozriem film. To je jednoduchšie.</p>
<p>Nechcem a nebudem tu popierať čaro filmu, ktoré má tiež svoju príťažlivosť. Avšak porovnávať film a knihu je podľa mňa absolútne nemožné. To by bolo číre bláznovstvo. Porovnávali by sme neporovnateľné.  Kniha je dobrý priateľ človeka. Len kniha vám môže poskytnúť jedinečný a nezabudnuteľný zážitok, na ktorý si môžete vyčleniť neobmedzené množstvo času. Nie ste limitovaný žiadnou minutážou, ako pri filme.</p>
<p>Čítanie kníh pomáha rozširovať si slovnú zásobu a rozvíjať komunikačné schopnosti človeka. Tieto vlastnosti nie sú zanedbateľné. Sú veľmi dôležité.  V každodennom živote ich potrebuje snáď každý človek. Ak by sme ich nemali, tak by to bola obrovská strata.</p>
<p>Kniha nám stále ponúka  veľmi veľa. Len sa pozrite na dnešný knižný trh a obrovský výber aký poskytuje.  Každý si môže niečo vybrať.  Môžeme riešiť tajuplné záhady stredovekých bratstiev alebo môžeme radšej letieť do vesmíru s príručkou v ruke a celý ho preskúmať. Výber je takmer neobmedzený. Kniha tak poskytuje úžasný spôsob ako sa odreagovať od denno-denného stresu a napätia.</p>
<p>Nechcem tu však nejako poúčať a nabádať ľudí, aby sa stali knihomoľmi alebo niečím podobným. Knihomoľ nemá totižto s knihami nič spoločné  ako si niektorí namýšľajú. Čítanie knihy neznamená, že musíme teraz čítať každý deň po niekoľko hodín. Stačí, ak priemerne prečítame jednu knihu za niekoľko mesiacov. Pričom samozrejme čítať sa dá čokoľvek, dôležité je, aby nás to bavilo a nerobili by sme to nasilu.</p>
<p>Pevne verím, že som vám teraz poskytol aspoň maličkú motiváciu, aby ste sa rozhodli siahnuť po nejakej knihe a vydať sa do sveta, pre ktorý občas neplatia naše pravidlá. Kniha by mala byť dôležitou súčasťou nášho života. Storočia jej existencie jednoznačne dokazujú, že kto nečíta ľahko pozabudne na niektoré veci a udalosti.</p>
<p><strong> Ďakujem za pozornosť.</strong></p>
<h2><strong><span style="text-decoration: underline;">Jozef &#8220;Chosé&#8221; Dzuriš</span></strong></h2>
<p><em>aka —-&gt;&gt;&gt;&gt;<strong>Nehru-ur</strong>&lt;&lt;&lt;&lt;—-</em></p>
<p><em><strong><span style="text-decoration: underline;">p.s.:</span></strong> Tento  prejav bol mojím prejavom do školy na slovenčinu. Uznávam, že nie je najlepšie napísaný (aj tak som počas prejavu polku preformuloval alebo pozmenil). Písal som ho ráno medzi 5:15 &#8211; 6:25, čo sa aj podpísalo na kvalite. Je to však výzva pre všetkých aktívnych ľudí: Nájde sa niekto kto by ho zdokonalil, aby bol ešte lepší? <img src='http://citanie.com/wp-includes/images/smilies/icon_smile.gif' alt=':-)' class='wp-smiley' /> </em></p>
<p>&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;-</p>
<blockquote><p><em>&#8220;Čítanie sú otvorené dvere do kúzelného sveta.&#8221; </em><br />
<strong> -François Mauriac</strong></p></blockquote>
<p><strong> </strong></p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://citanie.com/rozne/citat-je-dolezite/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>8</slash:comments>
		</item>
	</channel>
</rss>

