Na základnej škole nás slovenčinu drtili otrasným spôsobom. Všetko sme sa mali nabifľovať a nehľadať žiadne súvislosti. Ja som so základným pravopisom nikdy nemal problém. Na rozdiel od mojich vtedajších spolužiakov. Pre nich to bolo peklo. Nedávno moju pozornosť na sociálnych sieťach upútal nový projekt milujemeslovencinu.sk

Rozbehnúť tento portál považujem za geniálny nápad, lebo na slovenskom webe som ešte nič podobné nevidel. Už len základná myšlienka učiť slovenčinu zaujímavou formou sa mi veľmi páči. Tento portál by mal byť jazykovým magazínom pre slovenčinárov a tých, ktorí majú k slovenčine pozitívny vplyv. Postupne na tomto webe nájdete populárnou formou vysvetlenú teóriu jazyka, rôzne pravopisné a štylistické cvičenia, jazykovú poradňu, ale aj zaujímavé články na rôzne témy. Miesto sa nájde aj pre literatúru a ja už teraz viem, že to bude moja najobľúbenejšia časť.

Za týmto webom stojí mladá vyštudovaná slovenčinárka Monika Zbínová z portálu Červené pero. Je mi veľmi sympatické, že pochopila, kde sa zhromažďuje dnešná generácia mladých ľudí a snaží sa u nich popularizovať slovenčinu. Bohužiaľ vďaka nášmu neschopnému školstvu úroveň pravopisu a vyjadrovacích schopností práve u mladých ľudí dramaticky klesá. Ja by som rád týmto poďakoval Monike, že po doštudovaní vysokej školy neurobila to, čo väčšina jej kolegýň. Nesadla si za katedru a nezačala slovenčinu učiť starým skostnateným systémom. Najprv prišla s nápadom korekcie textov cez internet Červené pero, teraz s popularizáciou slovenčiny. Už teraz sa teším, s čím príde nabudúce.

Web milujemeslovencinu.sk by mal byť spustený začiatkom marca. Momentálne prebieha propagačná fáza. Môžete sa pridať do facebookovskej fanstránky a vyskúšať si malý kvíz. Odpoviete na niekoľko otázok a zistíte aké sú vaše slovenčinárske schopností. Ako vidíte na obrázku ja som dopadol ako spisovateľ, aj keď otázky neboli jednoduché (áno viem samochvála smrdí, ale nemohol som si pomôcť). Potrénujete tak na pripravovanú súťaž o hodnotné ceny.

Ak máte Twitter, môžete hrať aj o jednu z piatich kníh o pravopise, stačí len tweetnúť. Celkom lákavá ponuka. Jazykové eso zo mňa síce nebude, ale rád sa naučím nové veci. Preto som vyplnil aj poslednú kolonku na webe. Zadal som e-mail, aby som vedel o všetkých novinkách medzi prvými.

K Monike sa už pridalo 50 prispievateľov, čo sľubuje veľmi bohatý obsah. Držme im palce. Nech sa im v krížovej výprave proti nespisovnosti darí a nech našich mladých úspešne konvertujú na slovenčinu a zabránia im v rytmusovskom vyjadrovaní.

.

.

Jozef „Chosé“ Dzuriš

aka —->>>>Nehru-ur<<<<—-

———————————————————————————————————————–

“Majster jazyka, ktorého myseľ prekypuje myšlienkami, bude pri reči skôr rozmýšľať a vyberať. Ale obyčajný táraj sype zo seba ustavične tie isté myšlienky, odené vždy do tých istých slov.”
-Jonathan Swift

Nepatrím k čitateľom, ktorí obľubujú kriminálne romány. Moja prvá skúsenosť so švédskymi kriminálkami (hovorí sa, že patria medzi najlepšie), bola séria od Stiega Larssona. Sú to naozaj dobré knihy, na rozdiel od ich filmového spracovania… Tak prečo nedať šancu aj Číňanoví?

Keby som si nezistila, že toto nie je autorovým prvým dielom, asi by som tvrdila presný opak. Niektoré vety sú hrozne skomponované (čo je možno aj chyba prekladu – neviem posúdiť), konverzácie sú občas absurdné až smiešne a o neuveriteľných “náhodách”, ktoré sprevádzajú celú knihu sa tiež nedá povedať nič pozitívne. Občas som sa musela pozastaviť, povedať si ,,Preboha!”, dať si pauzu, preniesť sa cez to a až potom pokračovať. Celý príbeh má odhaliteľný dej a občas skĺzava do nudného veľa stranového bľabotania o politike, ktoré napríklad mne nehovorí nič (pretože ja som človek čisto ignorantský, čo sa politiky týka). Napriek tomu, pre mňa táto kniha nebola celkovým odpadom. Pasáže, ktoré sa týkali ameriky devätnásteho storočia boli naozaj dobré (škoda, že netvorili väčšiu časť knihy). Nakoniec som sa donútila knihu dočítať. Asi len kvôli svedomiu.

Obsah v krátkosti: Médiami otriasla správa o brutálnom masakri.  Niekto vyvraždil všetkých obyvateľov malej dedinky vo Švédsku. Polícia nemá nijakých podozrivých a ani vražednú zbraň. Na scénu prichádza švédska sudkyňa, ktorá sa (ako to už býva) zamotá do prípadu. Vtedy ešte nevie, že nejde len o tieto vraždy, ale aj o zločiny siahajúce ďaleko za hranice Švédska.

Som rada, že nie som vlastník tejto knihy, pretože by som ľutovala utratené peniaze. Posielam ju ďalej s nádejou, že niekomu inému niečo dá a urobí mu/jej väčšiu radosť ako mne.

Moje hodnotenie: 2/10

Sheep

_______________________________________________________

Než sa pustíš na cestu pomsty, vykop dva hroby.

- Confucius.

Osobne podobné projekty vítam. Knihy treba popularizovať čo najviac. U Martinusákov si zjavne povedali, že jeden projekt zdarne ukončili, tak by sa trebalo pustiť do ďalšieho.  Tento je síce menší, ale omnoho významnejší. V ankete Kniha roka 2009 máte možnosť nominovať knihy, ktoré vás v roku 2009 zaujali.  Hlasovať môžete za prvé tri miesta na web stránke projektu. Avšak pozor, hlasovať môžete aj za ostatné kategórie ako napríklad knižné sklamanie roka alebo knižný hrdina roka.  Tak čo? Máte nejaké najobľúbenejšie knihy za daný rok? Tak smelo za nich zahlasuje. Máte čas do 15. mája. Dokonca sú nachystané aj nejaké menšie ceny, tak možno aj niečo vyhráte.

Ktorá je najobľúbenejšia kniha Slovákov za rok 2009 sa dozvieme už 17. mája.  Ja dúfam, že to vyhrá taká kniha, ktorá dokáže osloviť, čo najviac ľudí. Pevne verím, že sa z tejto ankety stane veľmi dobrá tradície a časom sa tento projekt rozrastie. Veď v knihách je ukrytá múdrosť sveta.

Druhým projektom, ktorý prebieha tento krát však v televízií je Moja naj kniha. Zastrešuje ho Slovenská televízia.  Ide o kultúrno-vzdelávací projekt, na ktorý STV kúpila licenciu od BBC. V zahraničí mal obrovský úspech, tak snáď bude tomu tak aj na Slovensku.

Možnou prekážkou bude mimoriadne nevhodný čas na vysielanie. Večer o 20:00 STV2 veľa ľudí nesleduje. Bude to chcieť silnú mediálnu kampaň, aby sa ľudia o tomto dobrom projekte dozvedeli. Pozitívom v tomto smere je, že projekt má aj skupinu na facebooku, kde sa koncentrujú hlavne mladí čitatelia.

Do 9. mája bola možnosť nominovať vašu naj knihu. Ja osobne považujem za moju naj knihu Pána Prsteňov a preto som ju aj nominoval. Nerobím si nádeje, že vyhrá ale snáď získa aj nejaké nominácie. Inač ak by ste chceli nominovať bibliu tak máte smolu. Je vyňatá z hlasovania.

Už 23. mája sa môžeme tešiť na prvých 100 kníh. Vtedy bude vyhlásené ďalšie kolo hlasovania a budeme si vyberať naše najobľúbenejšie knihy.  Finálne meno knihy sa však dozvieme až 7. novembra v priamom prenose Slovenskej televízie.  Počas tejto doby budú prebiehať podporné akcie. Bližšie detaily nájdete na web stránke projektu.

Myšlienka tohto netypického projektu sa mi páči, ale spracovanie už nie. Chcelo by to väčšiu mediálnu kampaň. Keď sa pozriem, kto každý je partnerom tohto projektu, tak by s tým nemal byť problém. Tiež si myslím, že práve takýto projekt by mal byť vo verejnej televízii na Jednotke. Pevne verím, že tieto menšie nedostatky nebudú mať vplyv na úspech tohto projektu a zapojí sa do neho, čo najviac ľudí.

Mám pocit, že téma oboch spomínaných projektov u nás veľmi dlho chýbala.  Internetový Martinus pravdepodobne zistil, že takéto prospešné projekty môže využiť na úspešný marketing. Ja im držím palce. Vedia využiť internet ako novodobý komunikačný prostriedok a výsledok je ku prospechu celej spoločnosti. Projekt Moja naj kniha vymysleli v anglickej BBC, ale je realizovateľný aj u nás. Snáď sa nájde dostatok ľudí, ktorí ešte nezabudli čítať. Obom projektom želám veľa šťastia a držím palce.

Jozef „Chosé“ Dzuriš

aka —->>>>Nehru-ur<<<<—-

——————————————————————————————————————————————-

“Aby sme mohli čítať dobré knihy, nesmieme čítať zlé, lebo život je krátky a naše sily sú ohraničené.”
-Arthur Schopenhauer

Webová stránka tohto projektu je: www.slovenskopiseroman.sk

Ideou projektu je, že každú kapitolu napíše iný človek, pričom prvú napísala slovenská autorka Evita Urbaníková (zároveň napíše aj poslednú). Má však tento projekt aj nejakú budúcnosť, alebo je to len šikovný marketingový ťah? Podľa niektorých komentárov pod prvou kapitolou je to gýč, brak atp. Neboli by sme to my Slováci, keby sme všetko neskritizovali. Ja si myslím, že tento projekt si nájde svojich priaznivcov a nadšencov. Určite sa budem radiť medzi nich.

Na stránke slovenskopiseroman.sk sa píše o tomto projekte:

„Internetové kníhkupectvo Martinus.sk sa rozhodlo vyzvať Slovákov, ktorí majú radi príbehy a knihy, aby napísali spoločný román a vytvorili tak unikátne dielo s nepredvídateľným koncom. Tento krát tak neprinášame nielen dobrý pocit zo zakúpenej knihy, ale spolu so všetkými, ktorí radi píšu, knihu vytvárame a to priamo na internete, kde pôsobíme.“

Tak čo myslíte zapojili by ste sa? Alebo ostanete len pasívnymi pozorovateľmi? Alebo vás tento román nezaujal? Nových kapitol sa dočkáme vždy v utorok o 12:00.

Po prečítaní si prvej kapitoly som ja osobne váhal medzi treťou a druhou možnosťou. Štýl písania Evity Urbaníkovej mi nie je blízky. Samozrejme, tým nechcem povedať že by bol zlý. Ja len uprednostňujem troška inú literatúru. Nevylučujem však to, že ak sa to vyvinie v dobrom duchu, že sa zapojím a splaším nejakú tu kapitolku (ak teda obstojím v tvrdej konkurencii ). Zatiaľ ostanem pasívnym pozorovateľom. Fanúšikom som už teraz.

Minimálne jednu chybu by som na tomto projekte našiel. Ako podotkol jeden môj kolega, nemá tento projekt práve najlepšiu doménu. Je príliš dlhá a zložitá. No, uvidíme, či si ju budú Slováci pamätať.

Tak čo, páči alebo nepáči sa vám tento projekt, ktorý bude mať nepredstaviteľný koniec? Aké vylepšenia tohto projektu by ste si vedeli predstaviť? Píšte do komentárov.

Jozef „Chosé“ Dzuriš

aka —->>>>Nehru-ur<<<<—-

———————————————————————————————————————-

K dobrej knihe treba dobrých čitateľov.
-Victor Hugo