Najskôr som z nej prečítala cca 5 strán a doslova ju zahodila, keďže som bola ZNECHUTENÁ a hlavou mi preblysla myšlienka … ,,prečo by som také niečo mala čítať ?!”.

…a tak som si ju asi po týždni znova vzala a začala čítať (trošku som sa premohla…) – ale veď aj také niečo treba (hoci len raz v živote) prečítať, povedala som si…

Autorka vykresľuje život 2 ,,štandardných” bratislavských manželských párov. Opisuje sestričku Terezu s manželom, doktorom Ivanom z Kramárov (majú dievčatko Vanesku) a Irmu – perfekcionistku, kariéristku, často aj workoholičku v jednej osobe, ktorá má popri tom všetkom dcérku Anetku a žije spolu s Mirom – dizajnér (alebo niečo také,už si presne nespomínam – zrejme reklamná agentúra…).

Spoločný život týchto párov prebiehal šťastne a spokojne, zjavne bez problémov už nejaký ten rôčik, kým…

Kým Tereza prestane mať trpezlivosť a silu znášať Ivanove maniere, pravidlá, príkazy , zákazy a rozhodne sa od neho odísť. Dlhšie by to už psychicky ( ani fyzicky (!) ) asi nezvládla.
Zanechá mu len odkaz, kde vysvetľuje,že je to pre nich lepšie a mali by si dať chvíľu prestávku…. Odchádza spolu s dcérkou k mame, do svojej rodnej obce.

Irma má tiež svoje problémy vo vzťahu. A nie hocijaké…. Len čo si overí pravdivosť domnienky nevery svojho manžela, vyháňa Mira z domu. Doslova sama ho vysťahuje. Nedokáže žiť v jednej domácnosti s niekým, kto ju podviedol s nejakou sekretárkou. A to napriek prosbám, sľubom a ostatným chabým výhovorkám. Nehľadí ani na dcéru, Miro musí bezpodmienečne zmiznúť z jej života.

Musím sa priznať, že na jej mieste by som robila asi to isté… NIE ! Mne by môj manžel také niečo nespravil…

Takto sa v Irminom živote začína séria konfliktov, nedorozumení, problémov a naťahovačiek…
Kto a kedy bude mať dieťa, kto má na to papier… a všetko s tým spojené, vrátane návštevy psychologičky,aby súd mohol rozhodnúť, ku komu dieťa inklinuje.

Na rozdiel od Irmy, Tereza Ivanovi dovolí starať sa o dcérku – bral si ju na víkendy a výlety, kým…

Kým sa jedného dňa nevrátil domov a Vanesu uniesol. Tereze sa pomaly rúca svet, nevie čo si počať…. Ivan dal výpoveď,nikto ho nevidel. Po dlhom, neúspešnom, bezvýznamnom hľadaní svojej stratenej dcéry jej mama poradí navštíviť detektívnu kanceláriu. Je to pre ňu jediná, posledná nádej, lebo tento ,,únos” nebol trestný čin a tak ho nemohli nahlásiť polícií. S Ivanom neboli rozvedení a tak je celkom prirodzené, že sa otec stará o dieťa, aj napriek tomu, aká je medzi párom situácia. Polícia teda nemá dôvod viesť vyšetrovanie.
Nákladné detektívne pátranie si vyžiadalo predaj matkinho domu, a tak sa Tereza s mamou sťahuje do prenajatého bytu naspäť do Bratislavy.

Irme sa postupne, vďaka pretrvávajúcim problémom, fajčeniu, zlému stravovaniu a hŕbe práce začína zhoršovať jej zdravotný stav. Pretrvávajúce bolesti v bruchu berie na ľahkú váhu, a aj napriek radám jej kamarátky nechce za žiadnu cenu vyhľadať lekársku pomoc. Nemôže si to dovoliť. Zložiť sa jednoducho neprichádza do úvahy. Musí byť silná…

Po niekoľkých mesiacoch pátrania detektívna kancelária nájde Ivana – v Brne,kde študoval. Sledujú ho, a keď si zistia aj jeho denný režim, prídu na to, že o malú sa stará istá pani. Tereza spolu s nimi cestuje do Brna, a keď uvidí malú, spoznajú sa a okamžite si ju berie k sebe.

Irmin zdravotný stav sa zhorší natoľko, že odpadne a v byte ju nájde nehybne ležať jej kamarátka.
Prevezú ju do nemocnice, kde sa stretáva s Terezou. Postupne sa spoznajú a navzájom si vyrozprávajú svoje príbehy. Irma si vstúpi do svedomia a pochopí, že pripravuje svoju dcéru o otca, a z rozprávania Terezy pochopí,ako na tom bol Miro, keď mu nedovolila stretávať sa s Anetkou. Mala ju stále pri sebe a mohla na tom byť oveľa horšie….

Román je ukončený ,,happyendom”. Dvojice sa rozvedú, Irma dovolí Mirovi, ktorý žije a čaká dieťa s inou stretávať sa s Anetkou, Ivan Tereze posiela alimenty na dieťa a obidve sú kamarátky….

And my opinion ?

Prvý a posledný krát.

Posledný krát som čítala román s takouto tématikou a od tejto autorky. Štýl písania je na môj vkus nic moc, a často krát sa stávalo, že ma to prestávalo baviť, niektoré pasáže som čítala bez rozmýšľania… (štýl Pottera a že vraj aj Vasilkovej teda nehrozí).
A samotná téma ?
Otras … vyvoláva pocit totálnej beznádeje a nechutnosti. Pomaly vám prestávajú prichádzať na um zlé veci, ktoré v živote ešte môžete zažiť. A čo je horšie, tieto pocity pretrvávajú aj po zatvorení knihy. Je veľa kníh,ktoré vás kvalitne vtiahnu do deja, je tam plno napätia – o to predsa ide.
Toto napätie sa mi jednoducho nepáčilo…

Na druhej strane však možno knihu hodnotiť pozitívne. Uvedomíme si, že sme na tom v živote dobre (alebo snáď ešte horšie..? ), niektorí čitatelia v podobných situáciách sa možno odhodlajú spraviť prvý krok a zmenia svoj doterajší život.

Tí mladší si uvedomia, čo skutočne prináša život ( aj keď ja takéto absurdnosti neuznávam ) a poučia sa, ako sa takýchto životných situácií vyvarovať.

Možno si poviete, že je to kniha pre dospelých,…áno je to pre vás dospelých….
ale keď si pomyslím, že ženy čítajú takéto romány… no neviem neviem….radšej zvoľte už aspoň nejakú tu romantiku, prípadne tématiku, ktorá vám dá niečo viac a hlavne zanechá pocit šťastia a pohody….

Toť moje subjektívne stanovisko a ak máte iný názor ,či skúsenosti spojené s touto publikáciou, vyjadrite sa a zanechajte komentár.

Nerozvedení zostávajte !

Livusha

—————————————————————————————————————–

“Tienistou stránkou nových kníh je, že pre ne nemôžeme čítať knihy staršie.”
- Joseph Joubert