Povinné čítanie v škole má rád málokto. Ja osobne si na neho spomínam ako na nesmierne utrpenie, kedy ma v škole väčšinou nútili čítať strašne nudné knihy. Ešte dnes mám jazvy na duši z čítania Utrpenia mladého Werthera, ani sa nedivím, že po prečítaní tej knižky spáchalo veľa ľudí samovraždu. Ja som ju mal chuť spáchať už po niekoľkých stranách. Pri tom ja sám sa ratám medzi fanúšikov kníh a čítam rád. No rád čítam zaujímavé veci, ktoré ma zaujmú a nenudia.

Z povinného čítania na gymnáziu ma zaujalo len niekoľko kúskov a o všetkých som napísal článok tuto na blog. Teda okrem Otca Goriota, to som blog ešte nemal. A teraz si predstavte, že ak pre mňa t.j. človeka, čo má ku knihám blízko, bola väčšina povinného čítania nudná, ako sú na tom deti, ktoré nečítajú vôbec. Nuž všetky knihy si namiesto prečítania hľadajú na nete.

Má teda povinné čítanie zmysel? Podľa mňa v takej podobe, v akej je teraz, jednoznačne nie a aj samotné deti to pochopili a odmietajú čítať také pre nich nudné knižky. Zmyslom povinného čítania by malo byť vypestovať vzťah u detí k čítaniu kníh a rozvíjať ich schopnosti. Preto si myslím, že povinné čítanie by sme mali rapídne inovovať. V prvom rade by sme mali zmenšiť rozsah kníh, ktoré do povinného čítania patria. Tu spadá jeden z najväčších problémov slovenského školstva – učíme toho príliš veľa a príliš povrchne. Jednoduchším riešením by bolo učiť menej a učiť to efektívne a kvalitne.

Druhá zásadná zmena by mala byť vo výbere kníh. Drvivú väčšinu nezaujímavých kníh by sa malo z povinného čítania vyhodiť a nahradiť ich knihami, čo majú aspoň nejaký potenciál deti zaujať, napríklad Harry Potter alebo Pán prsteňov. Doba sa neustále vyvíja a to treba reflektovať aj v školských osnovách a nenútiť deti čítať skostnatené knihy, ktoré im nič nehovoria. Niekto môže namietať, že deti by si tak pozerali len film, ale aj to dá sa využiť. Kreatívny učiteľ sa vždy vynájde a zadá napríklad nájsť všetky rozdiely medzi filmom a knihou.

Najdôležitejšou funkciou povinného čítania by malo byť to, aby si deti vedeli utvoriť názor, pracovať s informáciami a vedieť ich aplikovať. To je asi najzásadnejšia zmena, ktorá by v povinnom čítaní mala nastať. Už nestačí len učiť obsahy jednotlivých kníh a literárno-teoretické nezmysly. Tu je spôsob ako bojovať proti tomu, aby si deti jednoducho nestiahli obsah z webu. Opýtame sa ich na praktickú aplikáciu vedomostí obsahu kníh. Opýtame sa na ich názor alebo ako oni hodnotia konanie nejakej postavy. Alebo ku ktorej postave majú najbližšie. Podnietime tak deti, aby sa naučili pracovať s informáciami a vedeli ich aplikovať. Ak im budeme nanucovať pozostatky socialistického školstva v podobne neustáleho memorovania, tak povinné čítanie nikdy nebudú mať radi.

Tak ako v celom slovenskom školstve aj v povinnom čítaní treba urobiť zásadnú reformu a zmeniť ho tak, aby fungovalo. Som si istý, že samotní učitelia vedia, ako by ho zmenili. Dôležité je, či im to byrokrati z ministerstva dovolia.

.

.

Jozef „Chosé“ Dzuriš

aka —->>>>Nehru-ur<<<<—-

———————————————————————————————————————–

“Šťastní sú tí, ktorí dožičia sluchu slová mŕtvych – to jest, ktorí čítajú dobré diela a rozjímajú o nich.”
-Leonardo da Vinci

Osobne podobné projekty vítam. Knihy treba popularizovať čo najviac. U Martinusákov si zjavne povedali, že jeden projekt zdarne ukončili, tak by sa trebalo pustiť do ďalšieho.  Tento je síce menší, ale omnoho významnejší. V ankete Kniha roka 2009 máte možnosť nominovať knihy, ktoré vás v roku 2009 zaujali.  Hlasovať môžete za prvé tri miesta na web stránke projektu. Avšak pozor, hlasovať môžete aj za ostatné kategórie ako napríklad knižné sklamanie roka alebo knižný hrdina roka.  Tak čo? Máte nejaké najobľúbenejšie knihy za daný rok? Tak smelo za nich zahlasuje. Máte čas do 15. mája. Dokonca sú nachystané aj nejaké menšie ceny, tak možno aj niečo vyhráte.

Ktorá je najobľúbenejšia kniha Slovákov za rok 2009 sa dozvieme už 17. mája.  Ja dúfam, že to vyhrá taká kniha, ktorá dokáže osloviť, čo najviac ľudí. Pevne verím, že sa z tejto ankety stane veľmi dobrá tradície a časom sa tento projekt rozrastie. Veď v knihách je ukrytá múdrosť sveta.

Druhým projektom, ktorý prebieha tento krát však v televízií je Moja naj kniha. Zastrešuje ho Slovenská televízia.  Ide o kultúrno-vzdelávací projekt, na ktorý STV kúpila licenciu od BBC. V zahraničí mal obrovský úspech, tak snáď bude tomu tak aj na Slovensku.

Možnou prekážkou bude mimoriadne nevhodný čas na vysielanie. Večer o 20:00 STV2 veľa ľudí nesleduje. Bude to chcieť silnú mediálnu kampaň, aby sa ľudia o tomto dobrom projekte dozvedeli. Pozitívom v tomto smere je, že projekt má aj skupinu na facebooku, kde sa koncentrujú hlavne mladí čitatelia.

Do 9. mája bola možnosť nominovať vašu naj knihu. Ja osobne považujem za moju naj knihu Pána Prsteňov a preto som ju aj nominoval. Nerobím si nádeje, že vyhrá ale snáď získa aj nejaké nominácie. Inač ak by ste chceli nominovať bibliu tak máte smolu. Je vyňatá z hlasovania.

Už 23. mája sa môžeme tešiť na prvých 100 kníh. Vtedy bude vyhlásené ďalšie kolo hlasovania a budeme si vyberať naše najobľúbenejšie knihy.  Finálne meno knihy sa však dozvieme až 7. novembra v priamom prenose Slovenskej televízie.  Počas tejto doby budú prebiehať podporné akcie. Bližšie detaily nájdete na web stránke projektu.

Myšlienka tohto netypického projektu sa mi páči, ale spracovanie už nie. Chcelo by to väčšiu mediálnu kampaň. Keď sa pozriem, kto každý je partnerom tohto projektu, tak by s tým nemal byť problém. Tiež si myslím, že práve takýto projekt by mal byť vo verejnej televízii na Jednotke. Pevne verím, že tieto menšie nedostatky nebudú mať vplyv na úspech tohto projektu a zapojí sa do neho, čo najviac ľudí.

Mám pocit, že téma oboch spomínaných projektov u nás veľmi dlho chýbala.  Internetový Martinus pravdepodobne zistil, že takéto prospešné projekty môže využiť na úspešný marketing. Ja im držím palce. Vedia využiť internet ako novodobý komunikačný prostriedok a výsledok je ku prospechu celej spoločnosti. Projekt Moja naj kniha vymysleli v anglickej BBC, ale je realizovateľný aj u nás. Snáď sa nájde dostatok ľudí, ktorí ešte nezabudli čítať. Obom projektom želám veľa šťastia a držím palce.

Jozef „Chosé“ Dzuriš

aka —->>>>Nehru-ur<<<<—-

——————————————————————————————————————————————-

“Aby sme mohli čítať dobré knihy, nesmieme čítať zlé, lebo život je krátky a naše sily sú ohraničené.”
-Arthur Schopenhauer

Vo svojom filme sa Peter Jackson troška vzbúril proti Tolkienovi a postavu Haldira rozpracoval omnoho viac. Urobil ju štýlovejšou, takou na dnešné pomery. V knihe Haldir len sprevádzal spoločenstvo elfským lesom a potom sa už na neho zabudlo. Vo filme bol Haldir omnoho štýlovejší a efektnejší. Ešte do teraz neviem zabudnúť na scénu, keď do Helmovho žľabu prichádzali elfovia na čele s Haldirom pomôcť Rohanu. Peter Jackson je pán režisér a práve tu ukázal svoje majstrovstvo. Neviem ako vám, ale mne sa vyupgradovaná  verzia páčila.

Ohromne obdivujem Haldira. Obdivujem ho za to, že aj napriek tomu, že mohol ostať doma sedieť na zadku a nič nerobiť len čakať, sa on rozhodol ísť na pomoc. Prišiel na pomoc, aj keď vedel, že riskuje svoj život a svoju nesmrteľnosť . A skutočne v tomto boji padol. Umrel za niekoho iného, v boji niekoho iného. To nedokáže každý. Zo všetkých elfov v Stredozemi sa ich našlo len sto. Na ich čele bol práve Haldir.

Raz chcem byť ako on. Chcem vedieť obetovať všetko v boji za niečo, čomu verím. Myslím si, že v tomto konkrétnom prípade bol Jackson o málilinko lepší než Tolkien.  Jackson ukázal svetu, že hrdina nemusí byť stredobodom pozornosti a aj napriek tomu dokáže pomôcť.

Jozef „Chosé“ Dzuriš

aka —->>>>Nehru-ur<<<<—-

——————————————————————————————————————————————

“Nie každý, kto blúdi, je stratený.”
- John Ronald Reuel Tolkien